Vyhodnotenie stôp v interiéri vozidla II

Pripútanie osôb vo vozidle a určenie vodiča, technický pohľad

Pri excentrickom náraze vozidiel (najmä pri čiastočnom deformačnom prekrytí predkov, napr. pri nedokončenom predchádzaní) môže byť i pripútaná osoba sediaca na strane nárazu značne zranená, pretože predno-zadný účinok bezpečnostných pásov nemôže osobu dostatočne ochrániť. To sa stáva najmä vtedy, keď osoba sedí na prednom sedadle priamo v deformačnej zóne alebo na strane vozidla privrátenej k miestu nárazu. V prvom prípade sú zranené najmä horné a dolné končatiny, panva a hlava. Spomenuté zranenia, či dokonca kontakt hlavy a hrudníka s volantom sú pri silnejšom náraze možné i pri pripútanej osobe. Pripútaný vodič však bude pri silnom náraze kontaktovať volant skôr hlavou a v oblasti brucha bude mať zranenia po pôsobení brušnej časti bezpečnostného pása, pokým nepripútaný vodič bude bruchom či spodnou časťou hrudníka priamo a tvrdo kontaktovať spodnú časť volantu a hlavou čelné sklo. Výškový rozdiel súvisí i s predklonom tela pripútanej osoby okolo brušného pása. Tendencia k výraznejšiemu predklonu pripútanej osoby vzniká predovšetkým vtedy, keď vozidlo nie je vybavené čelnými airbagmi a predpínačmi bezpečnostných pásov. Pri takomto hodnotení treba, prirodzene, prihliadnuť k telesnému vzrastu vodiča, geometrii usporiadania interiéru vozidla a jeho deformačnému pretvoreniu. Pri lekárskom posudzovaní pripútania vodiča vo vozidle bude teda často zásadné, či bolo zranenie brucha spôsobené kontaktom s vencom volantu, alebo malo pôvod v pôsobení brušnej časti bezpečnostného pása. To bude zrejme aspoň občas indikovať geometria a charakter usporiadania vonkajších poranení a stôp na ošatení v oblasti brucha. Pripútaný vodič teda môže utrpieť kontaktný typ zranenia hlavy vencom volantu, a to predovšetkým pri silnejšom náraze vozidla, ktoré nemá čelné airbagy a prepínače bezpečnostných pásov.

Pre lekárske posúdenie pripútania osôb vo vozidle je teda rozhodujúci charakter a lokalizácia zranení hrudníka, brucha a hlavy. Hlava, a vlastne celý bok pripútanej osoby sediacej na strane vozidla, kam smeroval náraz, bude bežne kontaktovať bok interiéru vozidla. Tomu by mali zodpovedať charakter a lokalizácia zranení.

V predno-zadnom smere síce bezpečnostné pásy pripútanú osobu zadržia výraznejšie, ale nebude zadržaná v priečnom smere proti kontaktu hlavy a privrátených častí tela s dverami či strechou. Hlava pripútanej osoby nedosiahne čelné sklo, ak bezpečnostné pásy riadne fungujú a nepríde k úplne extrémnym deformáciám vozidla. Nepomerne častejšie a výraznejšie bývajú zranené tie časti tela, ktoré sú privrátené k miestu nárazu. Pri kontakte osoby s masívnymi zlomami karosérie a dverami možno očakávať závažné zranenia.¹

Zaseknutý vyvinutý pás prakticky dokazuje pripútanie príslušnej osoby, naopak to, žiaľ, neplatí. Stopy po zaťažení bezpečnostných pásov nemusia vzniknúť vo všetkých prípadoch, pričom stopy na bezpečnostných pásoch pri zmene rýchlosti vozidla nárazom Δv = cca 20 km spravidla nie sú rozlíšiteľné od stôp, ktoré vznikajú pri bežnom používaní bezpečnostných pásov.⁵

Technický znalec je schopný v drvivej väčšine prípadov spoľahlivo určiť ako zmenu rýchlosti pri náraze Δv, tak aj smer pôsobenia rázových síl. Nepripútaná osoba má tendenciu pohybovať sa so zreteľom na interiér vozidla presne v protismere pôsobenia rázových síl. Najmä tieto údaje a informácie vyplývajúce z obhliadky interiéru vozidla môže priniesť technický znalec pre posúdenie pripútania osôb vo vozidle v rámci interdisciplinárnej spolupráce so súdnym lekárom. O vzniku stôp na bezpečnostných pásoch existuje v siedmej kapitole publikácie Interakcie ľudského tela s interiérom vozidla⁵ dokonca hrubá škála na priradenie typu vzniknutých stôp na zádržnom systéme vozidla k intenzite zaťaženia nárazom (resp. Δv). Najmä z tejto literatúry a praxe sa čerpali informácie pri spracúvaní tejto práce. Literatúra zhromažďuje predovšetkým aktuálne poznatky z nemeckých odborných publikácií o problematike zaťaženia krčných partií a vzájomných pohybov hlavy a hrudníka pri nižších intenzitách čelných nárazov osobných vozidiel.

Charakteristickými rozpoznávacími znakmi nepripútaného vodiča sú

pavučinový typ prasknutia čelného skla (vlasy, krv), masívne deformácie venca volantu (pri vozidle s čelným airbagom a predpínačmi), kontaktný typ zranení (zlomeniny tvárových kostí, vyrazené zuby, tržné rany a pomliaždeniny,

podliatiny, zlomeniny rebier a hrudnej kosti, rozsiahlejšie zranenia orgánov v hrudnej a brušnej krajine), na tvári rezné ranky od čelného skla. Dôležitý je najmä charakter a geometrické rozloženie vonkajších zranení a stôp na ošatení.

Pri posudzovaní určenia vodiča je okrem zranení a stôp na tele osádky a odevoch veľmi dôležitá lokalizácia kontaktného typu stôp v interiéri vozidla. Stopy krvi v interiéri vozidla spravidla nemajú takú vysokú vypovedaciu hodnotu ako poloha stôp tkanív, vlasov a textilných vláken plošne nakontaktovaných či v spoji zovretých a zachytených v zlomoch. Je to dané predovšetkým tým, že sa zranená osoba chce dostať von, občas krvou kontaminuje interiér vozidla. Často sa dvere vozidla nedajú otvoriť, preto sa zranená osoba môže pokúšať otvoriť viacero dverí či vyliezť von otvorom po rozbitom dvernom skle. Treba si uvedomiť i sociálny podtext situácie v tom zmysle, že zranená a krvácajúca osoba sa niekedy snaží komunikovať s ostatnými zranenými osobami v interiéri vozidla, pokúša sa vyslobodiť ich z vozidla, poskytnúť prvú pomoc, hľadá mobilný telefón a pod. Treba si tiež dôkladne všímať podrážky obuvi osádky, lebo pri prenose značných rázových síl sa občas otlačí pedál (väčšinou brzdový) či podlahový koberec na podrážku obuvi⁴. Inými slovami, dôležité je analyzovať predovšetkým typ zreteľných kontaktných stôp, tkanív či stôp rozstreknutých telesných tekutín, ktoré sa v interiéri vozidla autenticky zapíšu hneď po primárnom, dominantnom náraze.

Ak vozidlo narazí v pretáčavom šmyku, môže naraziť do iného vozidla či prekážky bokom a zadkom. Nepripútaná posádka má opäť tendenciu pohybovať sa proti smeru pôsobiacich rázových síl, ktoré teda môžu na vozidlo pôsobiť i zboku a zozadu. V takých prípadoch môže dôjsť k nezanedbateľnému vzájomnému kontaktu tiel osádky či k pohybu tiel vzad so zlomením sedadiel. Vtedy sa nemožno uspokojiť so stereotypným vyhľadávaním stôp len v prednej časti interiéru vozidla (volant, čelné sklo, prístrojová doska a pod.).

Ing. Vlastimil Rábek, PhD.
znalec v oblasti dopravných nehôd

Snímka: archív

Použitá literatúra

[1] Braband T., Westphal M., Die rechtsmedizinische und kriminalistische Beweisführung bei tödlichen Verkehrsunfällen, Beiträge aus dem Fachbereich 3 - Hausarbeit, FH für Verwaltung und Rechtspflege, Berlin 2007

[2] Burg, Moser.: Handbuch Verkehrsunfallrekonstruktion, ISBN 978-3-8348-0172-2, Auflage 2007

[3] Hugemann, W., Autorenteam.: Unfallrekonstruktion Band 2, ISBN 3-00-019419-3, 1. Auflage 2007

[4] Ptáček, P.: Identifikace řidiče po nehodě, Sborník VI. Konference znalců analytiků silničních nehod a odhadců motorových vozidel, Brno 1991

[5] Rábek, V.: Interakce lidského těla s interiérem vozidla, Sborník převzatých cizojazyčných překladů, ISBN 978-80-554-0034-1, 2009

Plné znenie nájdete v časopise Poistné rozhľady, ktorý si môžete objednať na www.slaspo.sk.

Prehľad článkov vychádzajúcich v aktuálnom čísle nájdete TU.