Radí: Peter Pašek, manažér oddelenia poradenstva spoločnosti Accace
Podľa paragrafu 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sa za daňový výdavok považuje výdavok (náklad), vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený, zaúčtovaný v účtovníctve, alebo zaevidovaný v daňovej evidencii daňovníka, ak zákon neustanovuje inak. To znamená, že ak spĺňate vyššie uvedené podmienky, je možné to považovať za daňový výdavok. Rozumieme, že v tomto prípade sa nejedná o povinné poistenie, keďže pri povinnom poistnom možno hovoriť o daňovom výdavku. Je to v súlade s paragrafom 19 ods. 2 písmeno a) horeuvedeného zákona, a to z dôvodu, že ide o výdavo, ktorý ste povinný zaplatiť podľa osobitných predpisov, ako je napríklad povinné zmluvné poistenie, povinné pistenie pri výkone určitých povolaní a podobne.
Treba sa riadiť zákonom
Upozorňujeme vás však na paragraf 19 ods. 2 písm. e) zákona o daniach z príjmov. Ten upravuje, že za daňový výdavok možno považovať aj výdavky vynaložené daňovníkom s príjmami podľa paragrafu 6 ods. 1 a 2, t.j. aj živnostníkom, ktoré sú vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti v inom mieste, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva. Najviac ale vo výške, ako je to upravené pre zamestnancov v zákone o cestovných náhradách, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené v tomto mieste. Výdavky na komerčné poistenie však zákon priamo neupravuje.
Rovnako prosím berte na vedomie, že podľa paragrafu 21 ods. 1 písm. i) zákona o daniach z príjmov sa daňovým výdavkom nerozumejú výdavky na osobnú potrebu daňovníka, vrátane výdavkov na jeho ochranu a ochranu jeho blízkych, ale i na ochranu majetku, ktorý nie súčasťou vášho obchodného majetku či majetku blízkych osôb. Vyššie uvedené však neplatí na výdavky upravené v paragrafe 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t.j. na vyššie uvedené výdavky v súvislosti s výkonom činnosti na inom ako na pravidelnom mieste výkonu činnosti a výdavky na stravovanie podľa paragrafu 19 ods. písm. p) uvedeného zákona.
Komerčné poistenie verzus výdavky
Zastávame názor, že výdavky na komerčné poistenie v súvislosti s vašou služobnou cestou ako živnostníka, je potrebné považovať za výdavky na osobnú potrebu, čiže nie je možné ich považovať za daňový výdavok. Podľa nás len výdavky na komerčné poistenie obchodného majetku a poistné na krytie škôd, spôsobených v súvislosti s výkonom podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, je možné považovať za daňový výdavok. Ide teda o výdavky vynaložené za účelom krytia rizika, ktoré vyplýva zo samotného dosahovania príjmu, respektíve o také výdavky, ktoré sa vzťahujú na obchodný majetok daňovníka.
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár