Prečo vôbec Brusel uvažuje nad tým, zasiahnuť do súkromných penzií?
Ťažko povedať, čo vedie „Brusel“ k snahe o paušálne zvyšovanie daní. Ak má byť dôvodom na vytváranie rezerv riziko z finančných operácii, tak by si „Brusel“ mal uvedomiť, že nie všetky krajiny sa správajú nezodpovedne. Na Slovensku neexistuje inštitúcia, ktorá by potrebovala finančnú pomoc z EÚ kvôli zlým investíciám. Preto je absolútne nelogické, že sa slovenská politická scéna vôbec zaoberá otázkou tejto dane.
Môže mať tento krok dopad na úspory Slovákov?
Pravdou je, že ak vo finálnej verzii budú pod túto daň spadať aj dôchodkové fondy, môže to mať dopad na zhodnotenie dôchodkových úspor – nie však o desatiny percent, ale skôr menej, nakoľko sa správcovia fondov správajú zodpovedne. Skôr by si mala „únia“ uvedomiť celkový dopad na obchodovanie s cennými papiermi. Potešujúci je názor ministerstva financií, ktorý má snahu vyňať spod tejto dane práve dôchodkové aj podielové fondy.
Podľa bruselského plánu sa budú totiž zdaňovať aj obchody s dlhopismi či akciami, cez ktoré správcovia penzií zhodnocujú úspory ľudí. Máte bližšie informácie k tomu, ako by to malo prebiehať?
Bližšie informácie k rozsahu a spôsobu zdaňovania zatiaľ nie sú k dispozícii, lebo diskusia na tému tejto dane sa ešte len začína. Spoločná snaha asociácii finančného trhu je upozorniť na riziká a nelogickosť zavádzania tejto dane na Slovensku.
Špeciálna 0,1-percentná daň by mala platiť už od budúceho roka a podľa odhadov prinesie do slovenského rozpočtu 46 miliónov eur. Vyviniete ako Asociácia nejakú aktivitu v tomto smere? Kto má najväčšie šance ovplyvniť návrh Bruselu?
Primárnu aktivitu sme absolvovali práve prostredníctvom spoločnej tlačovej konferencie. Takpovediac, na ťahu je vláda prostredníctvom Ministerstva financií SR, aby vyargumentovali, že Slovensko sa tak vo finančných transakciách, ako aj v tvorbe rozpočtu snaží dodržiavať dohodnuté pravidlá v rámci EÚ. Preto u nás nie je dôvod na „daňové sankcie“. Adeptov v EÚ je dostatok.
Reálny dosah zdanenia bude závisieť aj od toho, ako často budú správcovia obchodovať a koľko jednotlivé fondy zarobia. Teraz fondy zarábajú okolo 2 percent ročne. Budú musieť správcovia fondov zintenzívniť svoje aktivity?
Naopak, ak by sa táto daň vzťahovala aj na dôchodkové - a fondy vo všeobecnosti, tak by správcovia pravdepodobne nakupovali skôr cenné papiere s predpokladaným stabilným výnosom a dlhové cenné papiere by držali do splatnosti, čím by sa znížilo obchodovanie na burzách. Nie som si istý, či by burzy boli s týmto výsledkom spokojné. Zníženie počtu obchodov by mohlo viesť aj k nižšiemu výnosu pre sporiteľov.
Vo väčšej miere tieto zmeny pocítia ľudia, ktorí majú peniaze uložené v rizikovejších fondoch. O Najnovšie sa mali rozhodnúť do konca marca, kde chcú mať uložené peniaze. O koľko percent sporiteľov odhadom ide?
Percento fondov v rizikovejších fondoch je v súčasnosti z pohľadu zavedenia dane nepodstatné – správcovia urobia maximum pre to, aby ich prípadný dosah tejto dane ovplyvnil minimálne.
Ako zdanenie finančných transakcií prebieha v iných krajinách?
Zatiaľ nemáme k dispozícii konkrétne čísla, nakoľko o zavedení dane neuvažujú všetky krajiny EÚ. Každopádne, doterajšie skúsenosti hovoria o tom, že nikdy nebol dosiahnutý očakávaný výsledok. Zavedenie dane bolo skôr kontra-, ako produktívne.
Je návrh Bruselu v tomto smere opodstatnený, alebo kde sú jeho "slabé" miesta? Koho sa tento návrh dotkne najviac?
Už som to naznačil vyššie: slabé miesta spočívajú v tom, že návrh tejto dane je neadresný, lebo postihuje všetkých, bez rozdielu ich vplyvu na vzniknutú situáciu. Ďalej je táto daň nelogická pre inštitúcie, ktoré prispievajú do rôznych stabilizačných fondov – napríklad na Slovensku garančný fond, respektíve spoločnosti, ktoré priamo svojim majetkom garantujú pokles majetku sporiteľov – správcovia garantovaných dôchodkových fondov.
A to už nehovorím o existencii prísnej európskej legislatívy v kolektívnom investovaní vzťahujúcej sa k pravidlám obmedzenia a rozloženia rizika. Osobne mám pocit, že sa chytá mačka za chvost – zodpovední úradníci mali situáciu predvídať, kým nastala, nie postihovaťspoločnosti, ktoré prešli krízou bez väčších, či menších problémov.
Reálne sa hovorí o roku 2014, kedy by mala byť každá transakcia zdaňovaná 0,1 percentom. Vidíte reálne tento termín zavedenia? Čo môže rozhodnutie zvrátiť?
Ak sa úradníci rozhodnú, že takúto daň aplikujú, tak ju aj schvália – ide len o počty hlasov. Stále však spolieham na zdravý rozum a vecné a logické argumenty.
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár