Podstatnú časť strategických finančných rozhodnutí vykonával za jednotlivcov štát, ktorý zabezpečoval občanom dôchodkové, zdravotné a sociálne poistenie či bytovú výstavbu. V súčasnosti sa značná časť týchto rozhodnutí presunula na jednotlivcov. Tí sa majú rozhodovať, či vstúpiť alebo nevstúpiť do druhého piliera, respektíve, či si kúpiť životnú poistku. A ak áno, tak akú? Veď aj na malom slovenskom trhu sú ich desiatky. Trhová ekonomika a demokratická spoločnosť poskytujú občanom podstatne väčšie možnosti voľby, než mali kedysi. Zároveň však na nich kladú omnoho vyššie nároky z hľadiska kvality strategického finančného rozhodovania. Kvalifikované rozhodnutia predpokladajú aspoň základnú znalosť dôležitých finančných konceptov, ako je napríklad vplyv inflácie na výšku výnosu, podstata zloženého úrokovania či vplyv nákladov investovania na redukciu výnosu. Predpoklady chápania základných finančných konceptov mnohí spotrebitelia finančných služieb na Slovensku nespĺňajú.
Autor tohto článku, Vladimír Baláž, uskutočnil v spolupráci s Ústavom experimentálnej psychológie SAV a agentúrou Focus reprezentatívny prieskum finančnej gramotnosti slovenskej populácie. Respondenti prieskumu (N = 1014) zodpovedali 33 otázok týkajúcich sa finančných vedomostí a znalostí pravidiel dôchodkového zabezpečenia v SR. Viacero otázok sa zameralo aj na subjektívne postoje voči finančným rozhodnutiam a na motiváciu sporiť si na dôchodok.
Ako sme obstáli?
Časť prieskumu zameraná na finančné vedomosti testovala tzv. základnú finančnú gramotnosť pomocou troch štandardných otázok o chápaní mechanizmov inflácie, zloženého úrokovania a diverzifikácie rizík. Pôvodné znenie otázok vypracovala „kráľovná finančnej gramotnosti“ profesorka Annamaria Lusardi z USA. Tieto otázky sa dnes na základe odporúčania organizácie OECD používajú ako etalón finančnej gramotnosti prakticky vo všetkých prieskumoch vo svete. Položili sme ich aj slovenským respondentom. Znenie otázok bolo nasledovné (v zátvorke uvádzame distribúciu odpovedí):
-
Inflácia: „Predstavte si, že máte sporiaci účet, a že úroková miera na vašom sporiacom účte je 1 % a inflácia je 2 %. Po jednom roku si za vložené peniaze a úroky kúpite:“ (a) viac ako dnes = 3,8 %, (b) presne rovnako ako dnes = 14,5 %, (c) menej ako dnes = 66,4 %, (d) nevie = 15,2 %.
-
Zložené úrokovanie: „Predstavte si, že máte sporiaci účet a na ňom máte 1 000 eur a ročná úroková miera je 2 %. Po piatich rokoch budete mať na účte:“ (a) viac ako 1 020 eur = 50,9%, (b) presne 1 020 eur 22,7%, (c) menej ako 1 020 eur = 10,5%, (d) nevie = 15,9%.
-
Diverzifikácia: „Uloženie peňazí do jednej investície zvyčajne prináša bezpečnejší výnos ako uloženie peňazí do viacerých investícií.“ Je tento výrok podľa vás nesprávny, alebo správny? (a) nesprávny = 60,8%, (b) správny = 21,5%, (c) nevie = 17,7%.
Ako v prieskume obstáli Slováci? V porovnaní so siedmimi krajinami sveta, v ktorých sa robili podobné prieskumy, skutočná finančná gramotnosť Slovákov vychádza ako priemerná (Tabuľka 1). Vo všeobecnosti respondentom spôsobuje viac problémov zodpovedať otázky týkajúce sa zloženého úrokovania a rizikovosti aktív než otázky o vplyve inflácie na reálnu hodnotu peňazí. Za povšimnutie stojí aj fakt, že všetky tri odpovede dokázala správne zodpovedať len necelá tretina Slovákov.
Od čoho závisí finančná gramotnosť
Výskumy finančnej gramotnosti v zahraničí poukazujú na veľké množstvo faktorov, ktoré ovplyvňujú finančnú gramotnosť. Veľmi často sa skloňujú najmä základné sociálno-demografické faktory ako rod, vek, vzdelanie, príjem, príslušnosť k určitej etnickej skupine. Psychológovia však upozorňujú aj na význam motivácie pochopiť finančné koncepty a naučiť sa ich využívať v dennom živote.
Ako vyzerá situácia u nás? Podstatné rozdiely vo finančnej gramotnosti medzi sociálno-demografickými skupinami na Slovensku môžeme charakterizovať takto:
Slovenskí muži sú finančne o niečo gramotnejší než ženy, ale rozdiel nebol štatisticky významný. Tento výsledok, možno trochu prekvapujúci, vysvetľuje úroveň vzdelania. Väčšina rozdielov vo finančnej gramotnosti je podmienená vzdelaním. V niektorých krajinách majú ženy obmedzený alebo sťažený prístup k vzdelaniu, vo vyspelých krajinách to už dávno neplatí. Úroveň vzdelania slovenských mužov a žien je dnes už prakticky rovnaká.
Inak vyzerá situácia v rozdelení finančnej gramotnosti podľa dosiahnutého vzdelania a veku. Ak sa pozrieme na vek, uvidíme, že štatisticky bol významný najmä rozdiel medzi vekovou kategóriou 65+ a kategóriou 50-65 rokov. Rozdiely medzi kategóriami do 49 rokov a 50-65 rokov boli podstatne menšie. Vekovej kategórii 65+ robilo najväčšie problémy zložené úrokovanie, správne odpovedala len asi tretina respondentov. Z výskumov v zahraničí je známe, že pre túto vekovú skupinu sú problematické najmä tie finančné koncepty, ktoré si vyžadujú určité logické a matematické schopnosti (úrok, inflácia, hypotéka). Existujú indície, že úroveň matematických schopností s vekom klesá.
Úplne najdôležitejším faktorom rozdelenia správnych odpovedí bolo vzdelanie. Najväčší skok bol spravidla medzi stredoškolským vzdelaním bez maturity a s maturitou. Význam vzdelania bol zvlášť badateľný pri otázkach vyžadujúcich si ovládanie určitých matematických konceptov (fungovanie inflácie a zloženého úrokovania).
Vladimír Baláž
Prognostický ústav SAV
Snímka: archív
Komentáre
Pridať komentár