Pevná suma, o ktorú sa od začiatku roka zvýšili dôchodky, je podľa výhodnejšia ako predtým percentuálne? Ktoré dôvody hovoria a ktoré proti?
Pevná suma, o ktorú sa zvyšujú dôchodky, je len dočasným riešením do roku 2017 a ani nemôže byť trvalou súčasťou zvyšovania dôchodkov pretože môže mať ústavné limity. Nález Ústavného súdu č. PL. ÚS 16/06-39 obsahuje o. i. aj konštatovanie, že v priznaných dôchodkoch nie je bez akceptovateľných dôvodov možné meniť valorizáciou proporcionalitu medzi mierou zásluhovosti a mierou solidarity vedúcej k redukcii vyšších osobných mzdových bodov (nivelizácia dôchodkov). Nie je možné zvyšovaním dôchodkov narúšať ústavný princíp primeraného zabezpečenia v starobe, ktorá sa posudzuje aj prostredníctvom zásluhovosti.
Akceptovateľným dôvodom na dočasné zvyšovanie dôchodkov pevnou sumou sú neopodstatnené rozdiely vo výške dôchodkov priznaných do roku 2004 a po roku 2004, ktoré sa týmto spôsobom čiastočne zmenšujú.
Z prijatej zmeny je zrejmé, že autor zmeny si dostatočne uvedomil ústavné obmedzenia valorizácie pevnou sumou, ale ako dočasné riešenie je z môjho pohľadu prijateľné.
V súčasnosti odchádzajú do dôchodku ženy i muži vo veku 62 rokov, dôchodkový vek sa má zvyšovať. Je to podľa vás jediná cesta, alebo existujú aj iné možnosti?
Svet prechádza veľkou demografickou zmenou a Slovensko je stabilnou súčasťou tejto zmeny. Klesá počet detí v rodinách a rastie počet rodín bez detí. V roku 2011 klesol počet Slovákov o cca 30 000 ľudí, a aj keď zatiaľ ide skôr o výnimku, populačný trend Slovenska je nasmerovaný k dlhodobému poklesu. K tomu treba pripočítať zmeny vo vekovej štruktúre obyvateľstva; medzi rokmi 1946 a 2011 klesol pomer počtu osôb medzi 20 až 62 rokov k počtu osôb vo veku nad 62 rokov zo 6,7 na 4,15. Vládne programy na zvyšovanie pôrodnosti sú nedostatočné a tiež neveľmi účinné, takže je nutné tento stav brať ako realitu, ktorú nevieme významnejšie ovplyvniť.
Je teda nutné predlžovať obdobie prípravy mladých na trh práce kvôli dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému?
Dnes nie je výnimkou, že prvé zamestnanie študentov vzniká až okolo tridsiatky, čím sa skracuje obdobie dôchodkového poistenia potrebné na získanie primeraného starobného dôchodku. Tieto fakty nie je možné ignorovať, bez prijatia opatrení v nastavení parametrov v 1. pilieri bude prefinancovanie predlžujúceho sa obdobia poskytovania starobných dôchodkov reálne len za cenu dramatického zníženia dôchodkov, alebo za cenu enormného zvýšenia poistného plateného poistencami v produktívnom veku. To by pravdepodobne viedlo k medzigeneračnému konfliktu, a preto je rozumné, aby sa demografické riziká stability dôchodkového systému rozložili na dlhšie obdobie a medzi viac poistencov.
Z tohto dôvodu považujem predlžovanie dôchodkového veku v závislosti od starnutia obyvateľstva za dobré riešenie, ktoré by bola nútená prijať každá vláda.
Existujú názory, že cesta k eliminácii demografických rizík stability dôchodkového systému je v prechode na dôchodkový systém založený prevažne na dôchodkovom sporení. To, ako je všeobecne známe, má iný typ rizika, a tým sú riziká na finančných trhoch, ktorých svedkami sme boli v ostatné roky. Ja nevidím dôvod, aby sa jeden typ rizika vymenil za iný typ rizika.
Rozkladanie rizík je stále aktuálna téma, pretože ešte nik nevynašiel dôchodkový systém súčasne plne odolný tak voči demografickým zmenám, ako aj výkyvom na finančných trhoch.
oPoisteni.sk
Koniec 2. časti
Komentáre
Pridať komentár