Skončí politika „nízkych cien“ PZP? Na Slovensku je to s otáznikom

Pokles trhu pripadá na iné obdobia a znižovanie sadzieb poistného malo aj iné príčiny, ako bol „len“ konkurenčný boj. Vplyv naň mala napríklad novela zákona 381/2001, platná od polovice roku 2012, ktorá poskytla klientom väčší časový priestor pre prípadnú zmenu poisťovne. V jej dôsledku došlo k zníženiu sadzieb až o 10 %. Navrhovatelia si iste predstavovali, že sa podarí „skrotiť" aj nefunkčný systém bonus / malus. Tieto očakávania sa však zatiaľ veľmi nenaplnili. Minimálny dopad na situáciu malo postupné zvyšovanie limitov poistného plnenia, daného novelou zákona 381/1001 z roku 2007. Od 1. 1. 2009 došlo k ich rastu z 19 mil. Sk na 2,5 mil. € pri škodách na zdraví a z 5 mil. Sk na 0,5 mil. € u ostatných škôd, od 1. 1. 2012 potom došlo k ich zdvojnásobeniu.

Po liberalizácii slovenského trhu povinného ručenia nastalo krátke obdobie prudkého rastu, ktoré sa skončilo v roku 2004. Išlo o nevyhnutný vývoj, súvisiaci s uvoľnením doposiaľ regulovaného trhu, čo znamenalo aj zreálnenie cien. V rokoch 2005 a 2006 sa začal viac uplatňovať vplyv konkurenčného prostredia, čo malo za následok hlbší pokles trhu. Ten v podstate od tohto roku klesá stále, len sa zmenila jeho dynamika. Striedajú sa tak obdobia s malým poklesom až stagnáciou, s rokmi, keď trh zaznamenal hlbšie prepady. Tie nastali napríklad v roku 2009, kedy sa čiastočne prejavil dopad ekonomickej krízy.

Paradoxne práve vtedy začali platiť vyššie limity poistného plnenia, ktoré mali mať na trh presne opačný efekt. V roku 2011 potom prišiel po dlhej dobe opäť rast asi o 3,5 %, a o vplyve novely zákona 381/2001 na pokles trhu o 2,5 %, respektíve o 4,5 % v rokoch 2012 a 2013, tu už zmienka padla. Ani v roku 2012 tak nedošlo v dôsledku zdvojnásobenie limitov plnenia k navyšovaniu poistného. Aj keď je celkom možné, že bez tejto zmeny by došlo k ešte hlbšiemu poklesu.

Trh klesá, aj napriek rastúcemu počtu poistených vozidiel. Z toho vyplýva, že klesá aj priemerné poistné. To je síce dobrá správa pre klientov, ale už horšie pre samotné poisťovne. Ďalšou nepríjemnou okolnosťou je, že celkový počet registrovaných vozidiel rastie rýchlejšie ako počet poistených. Klesá tak podiel poistených vozidiel.

Škody z dlhodobého pohľadu kolíšu okolo rovnakých hodnôt. Len v roku 2012 došlo k ich prudkému zníženiu, ktoré bolo v roku 2013 vystriedané návratom k „obvyklým“ hodnotám. Nepriaznivo na celkovú bilanciu potom pôsobí aj sústavný rast prevádzkových nákladov. Tie sa zvyšujú priemerným tempom 1,5 % ročne.

Je zrejmé, že obidva trhy - slovenská aj český - prechádzajú podobným vývojom. A to napriek tomu, že jeho príčiny sú odlišné. Zatiaľ čo v Česku bol daný hlavne cenovou vojnou a snahou niektorých poisťovní presadiť sa na trhu znížením ceny pod hranicu „ekonomickej zmysluplnosti“, na Slovenskuje príčin viac. Patrí medzi ne aj zmena správania klientov vyvolaná úpravou legislatívy. Politika „nízkych cien“ je poisťovňami zvyčajne zdôvodňovaná tým, že povinné ručenie je produkt, ktorý slúži hlavne pre „otvorenie dverí“ ku klientovi s ponukou ďalších služieb. Táto myšlienka síce vyzerá logicky, ale v praxi veľmi nefunguje.

Povinné ručenie je väčšinou vnímané klientmi ako akási forma dane, čo nie je zrovna dobré východisko pre ponuku ďalších produktov formou krížového predaja. Český trh je už nejakú dobu v problémoch a zatiaľ to nevyzerá, že sa z nich v dohľadnej dobe dostane. Bude to v každom prípade veľmi tŕnistá cesta, ktorá sa zrejme nezaobíde bez „obetí“ v celom rade poisťovní.

Čo však urobiť preto, aby sa slovenský trh nevydal „českou cestou“? Predovšetkým, treba opustiť politiku podhodnotenia nezmyselnými cenami a prestať sa spoliehať na to, že sa straty z povinného ručenia zmažú úspešnými ponukami profitabilných produktov v rámci krížového predaja (je to skrátka ilúzia). To by mohlo pomôcť udržiavať povinné ručenie v čiernych číslach. Len či už nie je neskoro ...

Kateřina Lhotská, expert pre poisťovací sektor, oddelenia poradenstva pre finančné inštitúcie spoločnosti EY