Povinné ručenie - čaká slovenský trh „česká cesta“?

Objem poistného sa od roku 2009 znížil o 7 % a priemerné poistné kleslo o 26 %. Na rozdiel od českého trhu však klesali aj škody . A to asi o 5 %. Avšak o takmer 10 % vzrástli prevádzkové náklady. Systém bonus / malus je potom na Slovensku aj v tieni poskytovaní zľavy „každému, kto si povie“. Obidva trhy si síce nie sú všeobecne príliš podobné, ale v prípade povinného ručenia sa isté analógie priamo ponúkajú. Aj preto nie je od veci sa pozrieť na to, čo sa v posledných rokoch odohrávalo za západnou hranicou Slovenska a poučiť sa z toho.

V Česku sa povinné ručenie vyvíjalo až do roku 2009 bez závažnejších výkyvov. Po liberalizácii v roku 2000 nastalo obdobie prerozdeľovania pozícií, charakterizované niekoľkými prevodmi poistného kmeňa medzi poisťovňami. Priemerné poistné sa v tomto období menilo len mierne a postupne sa rozvíjal systém bonus / malus. Respektíve, len jeho bonusová časť. V roku 2007 sa na trhu objavila poisťovňa, ktorej obchodný model bol založený na predaji poistenia výlučne dištančným spôsobom (na internete a po telefóne).

Sľubovala „naozajstnú revolúciu v cenách“, ale tá sa v tom čase ešte nedostavila. Neskôr sa ukázalo, že poisťovňa vstúpila na trh na základe nereálnych predpokladov, a to sa jej stalo osudným. Niežeby Česi nechceli dojednávať poistenie na internete, ale objavili úplne iný fenomén - porovnávače, umožňujúce navzájom porovnávať ceny niekoľkých poisťovní. Písal sa rok 2009 a vtedy niektoré - predovšetkým menšie poisťovne - stavili na jednoduchú stratégiu.

Presadiť sa čo najnižšou cenou a dostať sa tak do rebríčka porovnávačov čo najvyššie. Vznikli tzv. „otvorené flotily“, ktoré boli ďalším faktorom tlakov znížiť poistné dole. Spočiatku sa v podstate nič moc zásadného nedialo, pretože produkt bol nastavený tak , že dokázal generovať zisk, a tak zníženie cien znamenalo len jeho pokles. Väčšie poisťovne sa však nechceli nechať do kolotoča znižovania cien zatiahnuť.

Snažili sa proti ponuke lacného produktu nalákať zákazníkov dodatočnými službami „zadarmo“. Avšak táto taktika nemala u cenovo senzitívnych klientov veľký úspech. A tak sa aj ony postupne zapojili do cenovej vojny. Dôsledkom bolo rýchle zhoršovanie situácie. Keď potom zástupcovia poisťovní neoficiálne a potichu priznávali, že už začína byť straté aj poisťovanie kamiónov, bolo jasné, že situácia je naozaj vážna. To potvrdila následne Česká asociácia poisťovní (ČAP), keď zverejnila výsledky povinného ručenia. V roku 2012 skončilo so stratou 1 % a o rok neskôr dokonca 5 %.

Situácia začala byť komplikovaná predovšetkým pre tie spoločnosti, ktoré túto cenovú vojnu vyvolali - pre malé poisťovne. Na rozdiel od svojich väčších konkurentov, nemajú totiž toľko možností, ako prepad v jednej produktovej línii kompenzovať kladným výsledkom inde.

Poisťovne si uvedomili vážnosť situácie a už dva roky sľubujú, že do svojich sadzieb zasiahnu, poistenie zdražie a prísnejšie budú predovšetkým na klientov spôsobujúcich škody. Dlho však išlo hlavne o „verbálne zdražovanie“. Nebolo totiž výnimkou, že keď poisťovňa oznámila svojmu klientovi novú vyššiu cenu, ten pohrozil odchodom. Následne dostal ponuku s rovnakým, alebo aj nižším poistným, ako platil doteraz. A ak to nezafungovalo, na nižšiu cenu dosiahol niekde inde.

Jedna poisťovňa dokonca dávala všetkým rovnakú cenu bez ohľadu na to, koľko nehôd klient predtým spôsobil. A pretože to bola zároveň najnižšia cena na trhu, stávalo sa, že zlý vodič u nej platil výrazne menej, než dobrý vodič u konkurencie.

Situácia v roku 2014. Poisťovniam pribudli povinnosti

Situácia na českom poistnom trhu sa nevyvíja pozitívne ani v roku 2014. Od začiatku roka bola pritom zavedená nová odvodová povinnosť 3 percentá z objemu poistného do fondu zábrany škôd a zvýšili sa aj nároky na úhradu ujmy vyplývajúcej z nového Občianskeho zákonníka. Navyše musia poisťovne od vlaňajšieho septembra hradiť hasičom výjazdy k nehodám. Za 1. štvrťrok roku trh síce rástol o 2,7 %, ale to je presne toľko, o koľko sa zvýšil aj počet zmlúv.

Priemerné poistné sa tak nezmenilo a vo zvyšku roka (tak ako budú poisťovne postupne meniť ceny svojim klientom pri výročí zmluvy , alebo u nových zmlúv) sa nedá očakávať, že trh porastie nejako radikálne. Aby boli pokryté nároky vyplývajúce z legislatívnych zmien a zároveň sa trh vymanil z červených čísel, potreboval by nárast o 15 % (očistené o vplyv počtu zmlúv). Rast však najskôr sotva dosiahne10 % . A to znamená len ďalšie zhoršenie situácie.

Cenová vojna na českom trhu však mala aj svoje pozitíva. Vodiči sa napríklad dočkali služby tzv. „priama likvidácia“, keď sa poškodený už nemusia obracať so svojím nárokom na poisťovňu vinníka, ale všetko nahlásia svojej poisťovni, tam mu vyplatia poistné plnenie, ktoré potom regresuje voči poisťovni vinníka.

Tlak na cenu vyvolal tiež snahu nájsť také modely, ktoré budú čo najlepšie vedieť vyčísliť riziko pre konkrétneho klienta a od toho odvinúť cenu. A tak sa pred pár rokmi objavil produkt, ktorý začal poistné stanovovať podľa princípu „škodu spôsobuje vodič, nie vozidlo“. Postupne sa tomuto princípu prispôsobili v rôznej miere ďalšie poisťovne. Tie sa tiež snažia do povinného ručenia zaradiť niektoré prvky havarijného poistenia. Po pripoistení čelných skiel, ktoré je už pomerne dlhoročné, je to v poslednej dobe napríklad pripoistenie stretu so zverou, živelnej škody, alebo poistenie krádeže.

Koniec I. časti analýzy

Kateřina Lhotská, expert pre poisťovací sektor, oddelenie poradenstva pre finančné inštitúcie spoločnosti EY