Podľa vašich analýz z makroekonomického hľadiska je jedným z najväčších rizík, že sa čoraz viac ľudí dožije dôchodkového veku. Zrejme majú čoraz viac problémy utiahnuť svoje finančné záväzky dnes a nestávajú im financie ani chuť sa zamýšľať nad budúcnosťou. Ako vnímajú Slováci svoj budúci dôchodok?
V dnešnej dobe je negatívny demografický vývoj problémom väčšiny vyspelého sveta. Tento problém sa dotýka najmä dôchodkových systémov, staré systémy sú v súčasnom stave neudržateľné. To sa týka aj Slovenska kde jednopilierový systém, ktorý bez problémov fungoval v minulosti sa nevyhol viacerým zmenám, aby mohol plniť svoju funkciu aj do budúcnosti.
Je rozdiel medzi staršími generáciami a tou súčasnou?
Oproti minulým generáciám si dnešné odkladajú oveľa menej financií. Nie je to spôsobené tým, že by sa ľudia viac spoliehali na štát, ale vyššou zadĺženosťou. Pokiaľ sa štát v minulosti postaral o plnohodnotné bývanie, v dnešnej dobe sa každý musí spoliehať sám na seba, zmraziť časť svojich príjmov v prospech hypotekárnej splátky. Tieto príjmy by mohli byť ináč použité na tvorbu dlhodobej rezervy na dôchodok, alebo v prospech spotreby.
Ľudia sú čoraz viac skeptickejší, čo sa týka vývoja dôchodkov na Slovensku, a čoraz viac spadajú do úvah, či sa vôbec dôchodku dožijú. Na jednej strane majú pravdu, lebo od roku 2017 sa začne zvyšovať dôchodkový vek, ale jeho rast by mal byť úmerný zvyšovaniu priemernej doby dožitia. Aj keď pôjdeme na dôchodok neskôr, dožijeme sa vyššieho veku. Preto by sme nemali podceňovať dlhodobé šetrenie na dôchodok a spoliehať len na I. a II. či III. pilier.
Dnes na jedného dôchodcu pripadá takmer päť pracujúcich, v roku 2030 to už bude len 2,7 a v roku 2050 už len 1,7 pracujúceho. V čom máme najväčšie rezervy?
Príprava krajiny na demografický vývoj spočíva v dôchodkovej reforme, ktorá na Slovensku bola zrealizovaná. Problémom je, že za pár rokov svojej existencie zákon o starobnom dôchodkovom sporení bol novelizovaný 24-krát. Nastavenie tejto reformy spravidla kolíše zmenami politických garnitúr vo vláde a reforma ako taká nemá jednotnú koncepciu naprieč politickým spektrom.
Toto má samozrejme vplyv aj na občanov, ktorí sú zmätení a nevedia zaujať správne stanovisko. Spoliehať sa na štát, alebo nie? Každý z nás by si mal uvedomiť, že potreba tvorby vlastného kapitálu na dôchodok je dôležitá. Štát by mal prevziať iniciatívu a robiť osvetu, motivovať ľudí k tvorbe dlhodobých rezerv. Namiesto toho bola pred dvoma rokmi zrušená možnosť daňového odpočtu pri účelovom sporení.
Ako by ste zhodnotili z vášho komplexného pohľadu I., II. a III. dôchodkový pilier - čo v ňom funguje či nefunguje?
I. pilier je neudržateľný z dôvodu negatívneho demografického vývoja, preto by sa ľudia nemali spoliehať len na štátny pilier, ale nezávisle od veku si tvoriť aj vlastnú rezervu.
II. pilier je vhodný pre mladších ľudí a ľudí s vyššími príjmami, lebo jeho princíp je opačný ako v I. pilieri, nefunguje na solidarite, ale na zásluhovosti. Problémom tohto pilieru je, že je neustále menený zo strany vlády, a to, že jeho pozitívne dôsledky sa v plnej miere dostavia až keď pôjdu dnešný tridsiatnici do dôchodku (pri súčasnom nastavení, čo nie je nijakou zárukou pretrvania).
III. pilier je dobrovoľný a je na každom z nás, či si ho zriadi, alebo nie. Je reprezentovaný doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami. Vo všeobecnosti môžeme charakterizovať tento pilier ako nefungujúci, čo pripúšťajú aj politici a v pláne do budúceho roka pripravujú jeho novelizáciu, zefektívnenie a úpravu pravidiel.
Posledné mesiace tohto roku sa zmeny diali najmä v II. pilieri - čo priniesli v praxi?
Zmeny, ktoré zaviedla súčasná vláda znižujú účinky II. piliera do budúcnosti. Znížil sa odvod do II. piliera z 9 % na 4 % v prospech Sociálnej poisťovne a vykrytia deficitu I. piliera. Táto sadzba sa bude zvyšovať každý rok o 0,25 %, až do roku 2024. Táto zmena zapríčiní výrazný výpadok nasporenej sumy sporiteľov v II. pilieri. V období od septembra 2012 do januára 2013 sa II. pilier otvára a umožňuje tak vstúpiť sporiteľom, ktorý to nestihli v zákonom stanovenej lehote, ale aj vystúpiť sporiteľom, ktorý si svoj krok rozmysleli. Medzi negatívnu zmenu by sme okrem zníženia príspevkov zaradili aj zrušenie povinného vstupu do II. piliera.
Hoci dôchodok by mal predstavovať okolo 70 % niekdajšej mzdy, priemerný dôchodok Slovákov je 375 eur v tomto roku. Niektorí odborníci však tvrdia, že výška nášho "dôchodkového štandardu" by mala byť aspoň 650 eur, čo však dosiahne málokto. Je vhodný riešením životné poistenie, dôchodkové pripoistenie cez Sociálnu poisťovňu či DSS, alebo niečo iné?
Treba si uvedomiť, že nová možnosť dobrovoľného vyššieho príspevku, či tretí pilier klientovi situáciu nevyrieši. Životné poistenie je predovšetkým určené na krytie rizík a nie na vytváranie kapitálu, to môže slúžiť ako doplnok. Sporiacich možností nám náš finančný trh poskytuje dostatok. Treba si len vedieť správne vybrať, respektíve nechať si poradiť profesionálom. Bežný klient sa nemôže vedieť zorientovať v širokej a špecifickej ponuke finančného trhu a finančných inštitúcií na ňom. Možnosti sú, treba ich len správne využiť a uvedomiť si, že ak ich nevyužijeme, náš štandard na dôchodku môže veľmi prudko klesnúť.
Ktorí dôchodcovia budú najviac v budúcnosti najviac znevýhodnení kvôli nízkym dôchodkom a prečo?
Základom je miera náhrady mzdy. V súčasnom solidárnom nastavení bohatší ľudia budú prispievať chudobnejším na dôchodky. V praxi znamená, že človek s vysokým príjmom nebude mať tak vysokú mieru náhrady mzdy ako napríklad človek s priemernou, alebo podpriemernou mzdou. Teda chudobnejšiemu síce klesne príjem o menej, ale absolútna hodnota jeho dôchodku bude nízka. Bohatý bude mať dôchodok väčší, vyžije sa mu z neho ľahšie, ale prepad medzi jeho príjmom zo zamestnania a dôchodkom bude markantnejší.
Nie je pre nás vhodné inšpirovať sa dôchodkovým systémom v iných krajinách?
V Čechách spúšťajú reformu ešte len teraz. Dôležitým je nájsť jasné smerovanie a konsenzus naprieč politickým spektrom, napríklad formou ústavného zákona. Neustále zásahy do systému len škodia a ľudí zneisťujú. Je potreba nastaviť fungujúci systém, ktorý zabezpečí fungovanie dôchodkového systému do budúcna. V tomto smere sa máme určite čo učiť od vyspelejších krajín.
Aké zmeny najviac ovplyvnili, či už pozitívne alebo negatívne, dôchodkový systém na Slovensku v tomto roku? ?
Za najväčšie negatívne zmeny považujeme zníženie odvodu do II. piliera z 9 % na 4 % a zrušenie povinného vstupu pre občanov, ktorý sa stali prvýkrát dôchodkovo poistení. Do budúcnosti by bolo vhodné tieto zmeny vrátiť na pôvodnú úroveň a zaviesť motivačný prvok pre vlastné a dobrovoľné vytváranie kapitálu. Či už vhodným obnovením a zefektívnením III. piliera alebo iným zvýhodnením účelového sporenia, ako bola napríklad možnosť daňového odpočtu v minulosti. Takáto motivácia je potrebná preto, aby sa ľudia začali viac spoliehať na seba a nie len na podporu štátu.
Otázka na telo: Ako si vy osobne sporíte na dôchodok a akou formou? Spoliehate sa na štát, alebo si šetríte cez rôzne pripoistenia?
Osobne mám založený II. pilier, do ktorého odchádzajú v súčasnosti 4% z odvodu do dôchodkového fondu. Nespolieham sa len na I. a II. pilier, ale mám založený aj vlastný pilier, kde si sám odkladám financie. Peniaze mám diverzifikované medzi viacero investičných spoločností, čo znižuje celkové riziko mojej investície.
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár