Netreba strašiť zvyšovaním penzí o infláciu

Ak chceme zmysluplne diskutovať o zvyšovaní starobných dôchodkov (valorizácie), je potrebné najprv uviesť, aký účel sa sleduje pravidelným zvyšovaním dôchodkov. Lebo v diskusii o valorizácii zaznievajú falošné tóny aj kvôli rozličným očakávaniam, nesúvisiacimi s účelom zvyšovania dôchodkov.

V každej lepšej učebnici o sociálnej politike sa uvádzajú dva hlavné dôvody, prečo je potrebné dôchodky zvyšovať. Z hľadiska spravodlivosti voči starobným dôchodcom je potrebné

1. zabrániť neodôvodnenému rozdielu medzi dôchodkami vymeranými v rozličných časových obdobiach zo zrovnateľného vkladu do dôchodkového systému, ktorý spôsobuje rast miezd.

2. zachovať reálnu hodnotu priznaných dôchodkov a tým zabezpečiť udržanie kúpnej sily dôchodcov.

Prvá podmienka vyžaduje valorizáciu rastom miezd, druhá valorizáciu o infláciu.

Základné typy valorizácie dôchodkov:

a) ideálna metóda valorizácie

Existuje jednoduchá metóda zvyšovania dôchodkov, ktorá zabezpečuje obidve požiadavky naraz a to je zvyšovanie dôchodkov maximom z indexu rastu miezd a inflácie. To je ale v kolízii so zdrojovými možnosťami aj bohatších štátov ako je Slovensko, takže ide nepoužiteľnú metódu.

b) Valorizácia tzv. švajčiarskou metódou

Metóda valorizácie, ktorá sa používala do roku 2013 je založená na indexe , ktorý z 50 % tvorí index rastu miezd a 50 % inflácia. Táto metóda rozkladá riziká vysokej valorizácie z náhodného výskytu extrémnej hodnoty inflácie alebo rastu miezd. Jej použitie bolo motivované okrem iného aj tým, že Slovenská republika prechádzala transformačným procesom od centrálne riadenej ekonomiky na trhovo orientovanú ekonomiku a sprievodnými javmi boli vysoké rasty miezd a inflácia ktorá vykazovala náhodný charakter.

Touto metódou vzrástli do roku 2011 dôchodky priznané v roku 2001 o 78,7 %, a pritom miera náhrady dôchodku vymeraného z priemernej mzdy neustále klesala z 50 % v roku 2001 na 45,4 %. To znamená, že napriek vyššie uvedenému rastu je medzi úrovňou dôchodkov priznaných v roku 2001 a 2011 je cca 4,6 % rozdiel. Na druhej strane kúpna sila dôchodkov je o cca 15,5% vyššia ako úhrn inflácie za zmieňované obdobie.

c) Valorizácia s prevahou vplyvu rastu miezd

Počas celého obdobia od roku 1990 rástli na Slovensku mzdy rýchlejšia ako inflácia. Úvahy takomto modeli valorizácie by samozrejme mali  rozpočtové bariéry a pre budúcnosť nie je možné s takýmto typom valorizácie rátať.

d) Valorizácia s prevahou vplyvu inflácie

Práve fiškálne problémy si vynútili postupne meniť valorizačný mechanizmus tak, že váha inflácie v indexe zvyšovania dôchodkov bude každým rokom narastať o 10 % a od roku 2017 bude valorizácia dôchodkov vykonávaná výlučne cez infláciu. To vyvoláva rôzne reakcie a obavy typu:

• Prečo sa dôchodky nevalorizujú radšej tak, aby sme razantnejšie dobiehali úroveň dôchodkov v starých členských štátoch EÚ. Nuž preto, lebo to nie je účelom valorizácie. Zvyšovanie dôchodkov s takýmto cieľom vyžaduje iné zadanie a iné zdroje jeho financovania ako fond starobného poistenia

• „Akonáhle stratíme kontakt s rastom platov, tak dôchodky pôjdu v porovnaní s nimi rapídne dole.

Inflácia versuz rast penzií

Je pravda, že čím vyššie zastúpenie vo valorizačnom indexe má inflácia, tým viac sa udržuje kúpna sila dôchodcov. To ale nemusí nutne znamenať, že bude klesať miera náhrady priznaných dôchodkov. Je triviálnym uzáverom, že pokiaľ bude inflácia vyššia ako rast miezd, takáto valorizácia môže spôsobiť zvýšenie miery náhrady. A pokiaľ budú hodnoty rastu miezd a inflácie dostatočne blízko seba, tiež sa veľa nezmení. Pri rozhodovaní o metóde valorizácie ide o to ako skĺbiť rozpočtové možnosti štátu s požiadavkou na primerané zabezpečenie občanov v starobe tak, ako to ukladá Ústava SR.

Tu majú nezastupiteľné miesto kvalifikované predikcie vývoja miezd a inflácie.

Skončila doba vysokých rastov priemerných miezd, typických pre obdobie od roku 1990 do roku 2005. Dvojciferný rast miezd sme naposledy zaznamenali v roku 2004 a  trend rastu miezd sa pre najbližšie roky odhaduje od 2,5% do 5% (IFP).  Očakáva sa, že inflácia neprekročí v najbližších rokoch 3-percentnú hranicu. Valorizačný mechanizmus sa ale opiera o infláciu v domácnostiach dôchodcov a tá je iná ako celková inflácia.

Preto pri odhadoch dopadov vybranej metódy valorizácie treba mať na zreteli aj ďalšie faktory a síce, že dôchodcovská inflácia je spravidla vyššia ako celková inflácia (v rokoch 2001 až 2011 priemerne o 0,5 percentuálneho bodu), ďalej že rozhodujúcim obdobím na meranie oboch veličín je podľa zákona o sociálnom poistení prvý polrok a v ňom je index rastu miezd vždy nižší ako ročný priemer a o tieto fakty treba korigovať predikcie vývoja priemernej mzdy a inflácie za ročné obdobie.

V trhovo konformnom prostredí, ktoré už dnes máme, hodnoty oboch veličín rozhodujúcich pre súčasnú výšku valorizačného indexu vykazujú menší rozdiel ako počas transformačného obdobia. Rast miezd bude pravdepodobne dlhodobo o niečo vyšší ako dôchodcovská inflácia, ale nový spôsob valorizácie rozhodne nebude spôsobovať väčší pokles miery náhrady priznaných dôchodkov ako v transformačnom období.

K žiadnemu dramatickému prepadu dôchodkov nepríde.

Na druhej strane netreba si robiť plané nádeje na výrazné úspory zo zavedeného valorizačného mechanizmu. Úspora určite vznikne, napríklad ak by sa valorizovali dôchodky dôchodcovskou infláciou v rokoch 2013 až 2016, potom vychádzajúc z predikcie rastu miezd a inflácie vypracovanej IFP a po zohľadnení rozhodujúceho obdobia by možný vývoj situácie bol nasledujúci:

V roku 2013 by s vysokou pravdepodobnou bola valorizácia dôchodcovskou infláciou vyššia ako švajčiarskou metódou, ale už v roku 2016 by rozdiel v neprospech valorizácie infláciou bol na hranici jedného percentuálneho bodu.

oPoisteni.sk