Norma totiž prináša niektoré novinky ľahko zneužiteľné práve oproti tým, ktorí sa nevedia brániť . Jednou z nich je § 1729.
Pripomeňme si jeho obsah :
1) Ak dospejú strany pri rokovaní o zmluve tak ďaleko, že sa uzavretie zmluvy javí ako vysoko pravdepodobné, jedná nepoctivo tá strana, ktorá cez dôvodné očakávania druhej strany v uzavretí zmluvy rokovaní o uzavretí zmluvy ukončí bez toho, aby pre to mala spravodlivý dôvod.
2) Strana , ktorá koná nepoctivo, nahradí druhej strane škodu, nanajvýš však v tom rozsahu, ktorý zodpovedá strate z neuzavretej zmluvy v obdobných prípadoch.
Na prvý pohľad vyzerá všetko úplne bezpečne a nepriestrelne. V čom teda zneužiteľnosť spočíva a ako konkrétne sa môže prejaviť práve v poisťovníctve? Ako obvykle v neúplnej informovanosti jednej strany o jej právach a povinnostiach. Predstavme si situáciu, kedy nepoctivý sprostredkovateľ osloví potenciálneho klienta s ponukou poistenia, stretne sa s ním na schôdzke a odovzdá mu nejaké podklady, kalkulácie a podobne. Pri tej príležitosti z takého človeka nenápadne „vymámi" vyhlásenie , že „má záujem" o tento produkt a cieľom rokovaní je uzavretie zmluvy. Nakoniec veta „Tu mi to podpíšte, je to len formalita" , je jednou z najfrekventovanejších. A tým je osud „záujemcov" v podstate spečatený.
Keď ponuku produktu odmietne, „takzvaný sprostredkovateľ“ ho obviní z obchodných podvodov. Bude argumentovať tým, že „záujemcom" deklarovaným cieľom bolo uzavretie zmluvy a on sa teda oprávnene domnieval, že k nemu dôjde. A preto mu patrí náhrada škody.
Tá bude najskôr vo výške „ušlej" provízie, takže sa ten nešťastný „záujemcs" po odmietnutí „ponuky" (napríklad investičného životného poistenia) pekne precitne. Samozrejme, že ak by nič nezaplatil a začal sa brániť (u Českej národnej banky, súdne a podobne), tak je takmer isté , že by „takzvaný sprostredkovateľ“ ostal sklamaný. Ale sú ľudia, ktorí sa jednoducho brániť nevedia, alebo vôbec nevedia o tom, že sa brániť môžu. A nie sú to len tí , ktorí sú schopní nakúpiť hrnce alebo deky za desiatky tisíc.
Naleteli aj iní a často to sú príbehy až neuveriteľné . A vedľa toho tu sú pochopiteľne aj ľudia, ktorí nemajú takmer žiadne zábrany. Stať sa poisťovacím sprostredkovateľom je pritom tak jednoduché. Stačí predložiť maturitné vysvedčenie a potom zložiť odbornú skúšku. Tá spočíva vo vyplnení jednoduchého testu, kde je väčšina odpovedí zrejmých, a ak si nie je testovaný istý, spravidla je správnou odpoveďou tá najdlhšia.
Nepriaznivé dôsledky takého konania na celý poistný sektor sú zrejmé. Hrozí zhoršenie jeho reputácie. Verejnosť totiž nebude rozlišovať sprostredkovateľmi a poisťovňami a po patrične farbistom opísaní niektorých príbehov médiami to budú zase „poisťovne, ktoré sa chcú na ľuďoch obohatiť ". Je teda v ich vlastnom záujme sa týmto „tiež sprostredkovateľkovateľom“ brániť. Ale ako to urobiť?
Nutno priznať, že možnosti sú obmedzené a pravidlá ostražitosti často navyše narážajú na požiadavky maximalizácie produkcie za „každú cenu". Nehľadiac na to, že v mnohých prípadoch poisťovňa ani na daného sprostredkovateľa nedovidí. To je prípad rôznych MLM sietí , kde si môže ktokoľvek robiť v podstate čokoľvek. Čo by však malo byť oným varovným signálom, že daný sprostredkovateľ prinesie poisťovni viac škody ako úžitku?
Na prvom mieste je to jeho história. Teda veľmi bohatá s častými zmenami. Pozornosť však treba venovať aj sprostredkovateľom, ktorí naopak žiadnu históriu nemajú. Nie je tým myslené automaticky pred nimi zatvárať dvere, ale aspoň venovať zvýšenú pozornosť zloženiu produkcie, ktorú prinášajú. Či neobsahuje nadmerné množstvo podivných zmlúv.
Napríklad sporiacich produktov, kde je poistníkom senior, alebo inak zjavne nevýhodných poistení. Mohlo by sa jednať o zmluvy, ktoré uzavrel práve nejaký nešťastník pod hrozbou platenia „odškodnenia za nepoctivé ukončenie rokovaní o zmluve". V takýchto prípadoch sa poisťovni určite oplatí, keď si overí, za akých okolností k dojednaniu poistenia došlo.
Rovnako ako dôkladne preverovať všetky sťažnosti týkajúce sa práce sprostredkovateľov. Táto aktivita by však nebola nič platná, ak by poisťovni chýbala odvaha sa pri zistení takého konania vyrovnať s podvedeným klientom (ideálne zrušením zmluvy od začiatku) a razantne nezakročí proti podvodnému sprostredkovateľovi. Tým nie je myslené len ukončenia spolupráce. Jeho konanie by totiž bolo možné označiť nielen za neetické, ale je dosť pravdepodobné aj za podvodné, a teda by určite bolo na mieste podania podnetu príslušným orgánom s podozrením na spáchanie trestného činu.
Boj s podvodníkmi je vždy veľmi zložitý a v podstate nekonečný. Väčšinou sú totiž najmenej o krok napred a do kariet im hrá aj nedôsledný postup podvedených alebo inak poškodených. Tentoraz by sme na ne však mohli byť pripravení. Určite sa oplatí aj spoločný postup poisťovní. Nakoniec ochrana poistného trhu pred rôznymi „šmejdami" je bytostným záujmom všetkých jeho účastníkov.
Kateřina Lhotská, expert pre poisťovací sektor, Oddelenia poradenstva pre finančné inštitúcie spoločnosti EY
Komentáre
Pridať komentár