Od vzniku fondov (cca v apríli 2011) najlepšie DSS zarába indexový dôchodkový fond, a to od 9,22 % do 27,225 % ročne. Udržia si ho DSS v ponuke, alebo sa ho rozhodujú upraviť?
Na zachovanie indexových fondov nevládne u členov asociácie jednotný názor. Možností je niekoľko: zlúčiť indexový fond s iným negarantovaným, čím zanikne, zmeniť radikálne jeho investičnú stratégiu, ponechať ho ako pasívny indexový fond, ponechať ho ako aktívny indexový fond. Naša spoločnosť uprednostňuje poslednú alternatívu s tým, že budeme kopírovať niekoľko indexov s možnosťou rýchlejšie reagovať na prípadné výraznejšie poklesy na trhu. Asi najneskorší termín definitívneho rozhodnutia bude po 31. marci, keď sa sporitelia budú musieť rozhodnúť, či chcú zostať v negarantovaných fondoch.
Možno očakávať rovnaké pozitívne predpovede výnosov aj v ďalších rokoch a od čoho to závisí?
Indexové fondy sa dostali do pozornosti verejnosti vďaka svojej pozitívnej výkonnosti. Tri štvrtiny všetkých sporiteľov však majú konzervatívny vzťah k riziku, to je aj dôvod prečo v súčasnosti dôchodkové správcovské spoločnosti analyzujú prínos indexových fondov. Ohľadne vývoja finančných trhov sme mierne optimistickí, čo znamená, že očakávame kladné zhodnotenie fondov. Celkovo si musíme uvedomiť, že pri aktuálnych výnosoch z dlhodobých dlhopisov na úrovni 1-2 % a volatilite (kolísavosti) akciových investícií, bude veľmi dobrým výsledkom zhodnotenie na úrovni 2-3 %. Pri fondoch s väčším zastúpením akcií je možné očakávať aj vyššie výnosy.
Anuitnú novelu, ktorá má zaviesť systém vyplácania dôchodkov z druhého piliera, má predstaviť ministerstvo práce v prvom štvrťroku budúceho roka. Máte už nejaké poznatky o tom, aké sú v tomto smere návrhy? Čo by podľa vás danej veci pomohlo sporiteľom?
Podľa informácii z ministerstva práce už začali práce na zákone a zástupcovia jednotlivých spoločností asociácie už boli prizvaní do pracovných skupín. Prvé oficiálne pracovné stretnutie k tejto téme bude 30. januára. Okruhov na riešenie je niekoľko.
- podmienky vyplácania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, a pozostalostných dôchodkov,
- minimálna výška predčasného starobného dôchodku z 2. piliera,
- pozostalostné dôchodky versus dedenie,
- riešenie problému nasporenej sumy, ktorá nepostačuje na zakúpenie doživotného dôchodku,
- prehodnotenie spôsobov vyplácania dôchodkov,
- vyriešenie vzájomnej spolupráce a komunikácie subjektov pri priznávaní dávok z 2. piliera ,
- subjekty, ktoré budú dávky vyplácať (komerčné poisťovne, Sociálna poisťovňa, ARDAL, správcovia),
- valorizácia dôchodkov v 2. pilieri a súbeh dôchodkov,
- vzorec na výpočet dôchodku z 2. piliera, resp. určenie minimálnych štandardov pre subjekty, ktoré budú vyplácať dôchodky z 2. piliera
Ako podľa vás budú vyzerať prvé dôchodky z druhého piliera vyplácané v roku 2014 v porovnaní s dôchodkami z prvého piliera? Budú vyššie ako I. pilier a koho sa bude takáto výplata penzie z II. piliera dotýkať?
Pri sporiteľoch, ktorí pôjdu do dôchodku ako prví a vznikne im nárok aj na dôchodok z druhého piliera platí, že porovnávať dôchodok z prvého a dôchodok z druhého piliera je nemožné. Už iba z toho pohľadu, že do prvého piliera si občania odvádzali príspevky neporovnateľne dlhšiu dobu, ako to bude v prípade druhého piliera (10 rokov).
Hovorí sa o tom, že dôchodok z dvoj- a jednopilierového systému sa nebudú spočiatku veľmi líšiť
Treba si uvedomiť, že doba sporenia na dôchodok by mala byť cca 40 rokov. Súčasní sporitelia, ktorým vznikne nárok na dôchodok v roku 2015 si však budú sporiť 10 rokov. A teraz trochu matematiky: odvody do druhého piliera boli 9 %. Ak abstrahujeme od ich terajšieho zníženia, tak výška dôchodku z druhého piliera by mala tvoriť (40 rokov sporenia delené štvrtinou doby sporenia, t.j. 40 delené 10 a ďalej delené dvomi, t.j. polovicou odvodu z 18 % na 9 %) menej ako jednu osminu dôchodku u sporiteľov, ktorí si pravidelne sporili. Navyše, ak sa pozrieme na zníženie príspevku z 9 na 4 %, tak nám vyjde, že z druhého piliera by pri výpočte zo súčasného priemerného dôchodku mal sporiteľ z druhého piliera v priemere (zdôrazňujem v priemere) poberať nie viac ako cca 47 eur (=375,89/8). A navyše - nikto nevie vyčísliť výšku dôchodku z prvého piliera. Výplata dôchodkov z druhého piliera sa bude týkať len sporiteľov, ktorí splnia podmienku doby sporenia a zároveň dovŕšia dôchodkový vek - ak to nezmení novela zákona.
Aké ďalšie alternatívy sporenia na dôchodok okrem II. piliera existujú na finančnom trhu a ktoré ponúkajú rovnaké zhodnotenie úspor ako II. pilier? Ak porovnáme zhodnotenie fondov mimo indexových, za posledný rok, pomaly sa ich výnosy približujú termínovaným vkladom...
Veľmi vhodným doplnením na sporenie na dôchodok sú podielové fondy, ktoré dosahujú pozitívne zaujímavé zhodnotenie „porážajúce" infláciu. Na nich je vidieť, že pokiaľ správcovia majú dostatočné voľný priestor, vedia investície zhodnotiť nad mieru inflácie. Samozrejme, závisí to od rizikového profilu klienta, t. j. ako sporiteľ reaguje na zvýšené riziko. Platí tu pravidlo - väčší výnos rovná sa vyššie riziko. Sporenie na termínovanom vklade alebo v konzervatívnom fonde nikdy "neporazí" infláciu.
Vláda očakáva, že sporenie v II. pilieri opustí po tretíkrát asi 60-tisíc ľudí, ale hovorí, že systém je nevýhodný až pre dve tretiny sporiteľov. Aké sú vaše postrehy z praxe - naozaj pociťujete takýto „masívny" odchod, alebo to má miernejší priebeh?
Vláda mala asi väčšie očakávania - možno odhady, ako je súčasná realita. Sporitelia ukázali, že počas prvých dvoch otvorení sa už mali možnosť rozhodnúť. Ich vedomosti o sporení v druhom pilieri sú lepšie a nerozhodujú sa iba podľa informácií z médií, ale rozmýšľajú o reálnych dopadoch na ich dôchodok. Uvedomujú si zodpovednosť sporenia na dôchodok a vidia, že spoliehať sa iba na dôchodok z prvého piliera, t.j. na štát nie je najvhodnejšie. Platí, že sporiť sa oplatí každému, v každom veku a z akejkoľvek mzdy. V II. pilieri si každý sporí sám pre seba a na svoj dôchodok. Vo všeobecnosti platí pravidlo - ak si sporím pre seba, tak sa mi to oplatí.
Ako sa v DSS zmenili od januára 2013 poplatky za správu úspor v jednotlivých dôchodkových fondoch? Ľudia majú platiť rovnako v garantovaných aj negarantovaných fondoch?
Novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení mení výšku správcovských poplatkov v indexových fondoch z 0,2 % p.a. (ročne) na 0,3 % p.a. Zároveň prichádza k zmene poplatkov za zhodnotenie vo všetkých typoch dôchodkových fondov nasledovne: pri dlhopisových, zmiešaných a akciových dôchodkových fondoch sa koeficient na určenie odplaty za zhodnotenie majetku mení z 0,056 % na 0,1 %, pri indexových dôchodkových fondoch z 0,0 % na 0,1 %. Znamená to, že správcovia si môžu zinkasovať vyšší poplatok len za predpokladu, že v prvom rade zhodnotia majetok sporiteľov, a až následne si uplatnia poplatok.
Ešte podľa exministra práce Jozefa Mihála sa rátalo s tým, že DSS môže investovať napríklad do drahých kovov, čím zabezpečí sporiteľovi nielen uchovanie hodnoty jeho úspor, ale aj zaujímavé zhodnotenie. Kam vlastne investujú financie DSS na Slovensku a aké sú tam prípadné limity či obmedzenia?
Správcovské spoločnosti investujú individuálne, ale vždy v zmysle zákona. Všetci sa snažíme nájsť optimálny pomer medzi výškou výnosu a prípadným trhovým rizikom, ktoré síce - ako všetci investori - nevieme priamo ovplyvniť, ale vieme ho sledovať a podľa toho reagovať v prospech sporiteľov. Netreba zabúdať, že ceny jednotlivých aktív, t. j. majetkových položiek dôchodkového fondu sa priebežne menia. Preto je potrebné ich dôsledne sledovať a prispôsobiť ich zloženie v prospech sporiteľov. A nad tým všetkým dohliada nielen Národná banka Slovenska, ale aj audítori.
Vláda okrem druhého piliera ide riešiť aj tretí dôchodkový pilier. Aké základné zmeny by podľa vás potreboval?
Tretí pilier už v názve „dobrovoľné" dôchodkové sporenie hovorí, že ide sporenie nad rámec štandardných povinných , či zvýhodnených odvodov. Sporitelia by mali zvážiť, či táto forma im prináša požadovaný pozitívny efekt alebo nie. O zámeroch vlády je v tomto momente predčasné hovoriť.
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár