Budúcnosť penzií je často v nesprávnych rukách


			Budúcnosť penzií je často v nesprávnych rukách
31.5.2013 Produkty

Nepremyslené legislatívne zmeny, zahmlievanie faktov o výhodnosti dôchodkových systémov a problematická stránka solidarity v I. pilieri. O podobe dôchodkového poistenia často rozhodujú ľudia, ktorí nič nevedia o fungovaní poistných systémov, nehovoriac o vedomostiach z poistnej matematiky. Pritom náš penzijný systém podľa Ľubice Navrátilovej, odborníčky na sociálne zabezpečenie potrebuje odborné riadenie a stabilitu.

 

Nedávno prešiel zmenou II. dôchodkový pilier, vláda chystá aj zmeny v III. pilieri. Do akej miery sú viac či menej prospešné pre bežných sporiteľov?

Určite schvaľujem plánované obmedzenie použitia úspor z 3. piliera výlučne na zabezpečenie príjmu v starobe. Jednorazové výbery usporených peňazí pred dovŕšením dôchodkového veku treba zrušiť, rovnako je dobré vrátiť sa k daňovým úľavám pre sporiteľov.

Myslíte si, že zmenou by mal prejsť aj I. dôchodkový pilier, alebo "môžeme byť radi", že zatiaľ aspoň funguje tak ako má?

Priebežne financovaný poistný dôchodkový systém musí vykazovať, tak ako každý iný poistný systém, ekvivalenciu príjmov a výdavkov, čo sa dá zabezpečiť prostredníctvom nastavenia jeho parametrov. Dôchodkový vek, miera náhrady príjmu dôchodkom a sadzba poistného sú tri základné parametre, ktorými je možné regulovať 1. pilier tak, aby bol dlhodobo finančne stabilný. O tom, či máme nastavené parametre dôchodkového systému tak, aby bol zabezpečený princíp ekvivalencie príjmov a výdavkov sa dá úspešne pochybovať.

Čo je teda najväčšou silnou stránkou či slabinou súčasného systému?

Prvá a mne nepochopiteľná vec je kalibrácia sadzieb poistného v rámci sociálneho poistenia. Dnes je sadzba poistného na dôchodkové poistenie 18 %. Táto sadzba je umelý konštrukt. Minimum, ktoré sa okrem poistného na dôchodkové poistenie používa na vykrývanie výdavkov na dôchodky, je rezervný fond solidarity. V dôsledku nesprávne kalibrovanej sadzby poistného je nespravodlivo nižšie definovaná suma starobného dôchodku pre sporiteľov a to je pravdepodobne aj dôvod, pre ktorý sa konzervuje platný právny stav v nastavení sadzieb.

Miera náhrady priemerného príjmu dôchodkom je pri 40 rokoch dôchodkového poistenia určená na 50 %. To ale nie je možné zabezpečiť sadzbou poistného vo výške 18 %, takáto sadzba nestačí ani na 40% -tnú náhradu. Nechápem, prečo sa klameme, prečo trpíme presúvanie financií medzi fondmi, čím sa tiež zahmlieva diskusia o výhodnosti účasti v dvoch pilieroch dôchodkového zabezpečenia.

Dávky dôchodkového poistenia sú pre väčšinu ľudí jediným zdrojom príjmu v starobe. Ako by teda mali byť nastavené?

Z tohto dôvodu by mal byť v nastavení parametrov dôchodkového poistenia poriadok a mala by mu byť venovaná permanentná pozornosť. Je potrebná celková revízia sadzieb poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Treba začať serióznu diskusiu na tému rozptylu miery náhrady ako charakteristiky zásluhovosti v poistnom systéme. Považujem za potrebné otvoriť opätovne aj diskusiu o miere solidarity a jej mieste v dôchodkovom systéme.  

Čo teda navrhujete, pokiaľ ide o konkrétne zmeny v penziách?

Pokiaľ bola mohutnosť 2. dôchodkového piliera 9 % tak diskusia na tému zvýšenej solidarity v 1. pilieri bola namieste. Zásluhovosť mal zabezpečiť 2. pilier a pravdepodobne by dôchodky vyplácané z 2. piliera túto funkciu uspokojivo aj plnili. Zo štvorpercentnej sadzby príspevkov na dôchodkové sporenie už nebude možné nasporiť sumu, ktorá by generovala dôchodky, ktoré by spolu s dôchodkom z prvého piliera boli hodné prívlastku „spravodlivé“. Z dôchodkového systému sa vytráca zásluhovosť.

Je zvyšovanie solidarity v I. dôchodkovom pilieri omylom, na ktorý môžeme doplatiť? 

Zníženie sadzby príspevkov s paralelným zvýšením solidarity v 1. pilieri je konštrukčný omyl. Poistencovi, ktorý má priemerný vymeriavací základ 5-násobok priemernej mzdy sa do výpočtu dôchodku započíta len 2,3 násobku, a teda viac ako polovica jeho poistného je určené na solidaritu. To dlhodobo nemôže fungovať, aj solidarita má svoje medze. Lepšie zarábajúci poistenci začnú zo systému nelegálne unikať a ocitneme sa v problémoch s platobnou disciplínou.  Témou je aj zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky, čím by sa nízke dôchodky stali lacnejšími a spolu so zavedením minimálneho dôchodku by sa vyriešili mnohé problematické stránky solidarity v 1. pilieri.

Čo teda dôchodkovému systému najviac škodí a kde vidíte tie hlavné príčiny?

Priebežne financovaný pilier dôchodkového poistenia bude ešte mnohé desaťročia nosným prvkom dôchodkového zabezpečenia obyvateľstva. Jeho najväčšou nevýhodou je jeho úplné ovládanie víťazmi volieb a s tým súvisiacimi permanentnými zmenami v jeho parametrickom nastavení. O podobe dôchodkového poistenia často rozhodujú ľudia, ktorí nič nevedia o fungovaní poistných systémov, nehovoriac o vedomostiach z poistnej matematiky. Dôchodkový systém potrebuje odborné riadenie a stabilitu. Nielen z dôvodu jeho lepšieho fungovania, ale aj z hľadiska očakávaní poistencov na naplnenie ústavného práva na primerané zabezpečenie v starobe. Tak k nemu treba pristupovať a ambíciou politických elít by mal byť snaha o čo najširšiu dohodu o jeho dlhodobej podobe.

oPoisteni.sk

Koniec 3. časti

 

Zdroj: oPoisteni.sk

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS