Manažéri riešia riziká, len keď ohrozujú ich bonusy

Manažéri riešia riziká, len keď ohrozujú ich bonusy
Manažéri riešia riziká, len keď ohrozujú ich bonusy
30.5.2014 Poistný trh

Úlohami risk managementu a jeho významu pri zábrane škôd sa zaoberal na 14. ročníku diskusného fóra spoločnosti INSERVIS Ing. Bohumil Švec. Zamýšľal sa nad tým, akú úlohu plnia v tejto oblasti manažéri a či ju plnia dobre alebo či vznikajú problémy.

 

"V optimálnom prípade by mala úpisu poistnej zmluvy predchádzať analýza rizika vrátane odporúčaní, ktoré z analýzy vyplynú, " konštatoval úvodom a dodal, že pokiaľ dôjde k poistnej udalosti , spoločnosť INSERVIS na základe výsledkov vyšetrovania dá firme odporúčania s cieľom odhaliť zdroje rizík, minimalizovať ich a znížiť celkové riziko pri upisovaní poistnej zmluvy. "Význam risk managementu vidím v tom, že identifikuje zdroje rizík aj jednotlivé faktory a posúdi riziko ako celok, z hľadiska pravdepodobnosti vzniku škodovej udalosti, " uviedol Bohumil Švec.

 

Ľudský činiteľ a jeho vzťah k riziku

Ľudský činiteľ je rozdelený do troch základných kategórií. V prvej kategórii sú zamestnanci, v druhej sú manažéri a v tej tretej sú vlastníci. Každá kategória má svoje špecifiká a rozdielne prístupy k danému riziku. Zamestnanci sú neutrálna kategória. Tí pracujú v rámci svojich kompetencií, plnia si svoje úlohy a tak aj pristupujú k rizikám: nevidia súvislosti, nevidia celok, avšak niektorí plnia dobre svoje úlohy najmä z hľadiska požiarnej bezpečnosti a eliminácia jednotlivých rizík.

Manažéri sú veľký problém

Druhou kategóriou sú manažéri. A práve tí sú najproblematickejší. To preto, že manažéri majú prístup k riziku len v horizonte svojej manažérske zmluvy. "Neplatí to všeobecne, ale manažéri sú zameraní predovšetkým na obrat a na znižovanie nákladov. Riziká rieši len v prípade, ak sa priamo dotýkajú ich cieľov a sú ohrozené ich ročné bonusy," hovorí Bohumil Švec.

Skúsenosti sú také, že manažéri sú schopní akceptovať požiadavky, týkajúce sa rizikových prehliadok, sú schopní prijať odporúčania, ktoré dostanú, avšak k realizácii týchto odporúčaní v mnohých prípadoch vôbec nedôjde. Pre manažérov to nie je prioritou.

"Všetko sľúbia, ale nič neurobia. Opakované rizikové prehliadky to potvrdzujú, " vysvetľuje Švec a dodáva: "Takže táto kategória sa javí ako veľmi problematická, ale manažéri patria medzi našich klientov, takže s nimi musíme pracovať (a spolupracovať). Komunikácia s manažérmi je veľmi dôležitá, je nutné ich presvedčiť, že za odporúčanie je pre firmu prínosom a poisťovňa vďaka tomu môže pristúpiť k zníženiu poistného."

Vlastníci to chápu

S vlastníkmi sa údajne veľmi dobre spolupracuje vzhľadom k tomu, že majú k majetku a k procesom, ktoré vo firme prebiehajú, osobný vzťah. Ak dostanú odporúčanie, aby znížili alebo eliminovali riziko, pristupujú k nemu pozitívne. Vlastníci to vidia v dlhodobom horizonte a snažia sa jednotlivé odporúčania realizovať. "Mnohí z nich nám oznámila, že rizikové prehliadky sú pre nich určitou inšpiráciou. Priznali sa, že veľakrát trpí profesijnou slepotou a mnohé jednoduché veci nevidia," konštatoval Švec.

Klienti

A čo od rizikovej prehliadky očakávajú klienti ? "Klient od nás očakáva, že mu ukážeme na úplne konkrétnych nedostatkoch (my radšej hovoríme zisteniach), ako mu pomôžu vylepšiť rizikovú situáciu. Od nás dostanú súkromnú informáciu o danom riziku a môžu potom realizovať jednotlivé odporúčania," vysvetľuje Švec. A poisťovňa? Tá očakáva súhrnnú informáciu o práci upisovateľa, pretože pre neho by mala byť riziková správa základom pri upisovaní daného rizika. A poisťovňa samozrejme očakáva aj profesionálnu komunikáciu smerom ku klientovi pri argumentácii jednotlivých odporúčaní .

Rizikový inžinier, ak je u klienta, skutočne dokáže ovplyvniť jeho vzťah k poisťovni, riziku, k poistnej zmluve a podobne. Aj preto je nutné voliť proklientský prístup, akceptovať prevádzkové záležitosti klienta, napriek tomu mu jasne všetko vysvetliť a argumentovať tak, aby všetky odporúčania zaradil do plánu realizácie.

Ako vzniká riziková správa

Proces hodnotenia rizika má tri fázy: prvou je príprava rizikovej prehliadky, tou druhou je riziková prehliadka a tou treťou je vyhotovenie správy o rizikovej prehliadke. Prvá fáza spočíva v komunikácii s maklérom, prípadne s klientom (pokiaľ si firma neplatí makléra). Organizačne sa dohaduje termín rizikovej prehliadky aj program. Súčasťou úvodnej časti je interwiev, smerujúci k rizikovému profilu spoločnosti. Nasleduje štúdium dokumentácie, ktorú klient predloží, a tá sa týka predovšetkým požiarnej ochrany, prevádzky, revízií atď. Záverečná časť obsahuje rekapituláciu priebehu rizikovej prehliadky a sú v nej spomenuté odporúčania, ktoré by mal klient realizovať. Nasleduje vypracovanie rizikovej správy.

A ako sa robí správa o riziku? Tá je samozrejme v písomnej forme, ale konkrétna podoba je vždy závislá na tom, kto ju zadáva. K tomu Bohumil Švec dodáva: "Dokumentácia, získaná od klienta a od poisťovne, je dôverná a tak s ňou tiež vždy zaobchádzame."

Konkrétne príklady rizík

Typickým príkladom prostredia s mnohými rizikami sú hotely. Bohužiaľ, u celého radu hotelov - či už starých alebo nových - sa opakujú nedostatky, ktoré môžu viesť ku škodovej udalosti. Hotely sú stavané tak, že komfort klientov je na úkor prevádzkovej časti. Klient má nebývalý komfort z hľadiska priestoru, zatiaľ čo prevádzková časť je koncentrovaná do suterénnych alebo bočných priestorov. To ovplyvňuje celkové riziko. Hlavné nedostatky u hotelov sa preto týkajú predovšetkým príručných skladov bielizne. Medzi ďalšie nedostatky patria únikové cesty. Tie sú mnohokrát zastavané a navyše neoznačené.

Medzi ďalšie zistené nedostatky patrí inštalácia hasiacich prístrojov. Väčšinou rozhoduje dizajn , takže hasiaci prístroj je zvyčajne niekde ukrytý. Prístup k nemu je často len cez nejakú skrinku, ktorá nie je tak výrazne označená ako miesto, kde sú zvyčajne uložené hasiace prístroje.

Ďalším problémom bývajú kuchynské prevádzky. "Až na jednu výnimku, ktorú som na trhu videl, nikde nebol inštalovaný samočinné zhasovacie zariadenie nad sporákmi. To má byť istením v prípade prehriatia oleja a jeho vzplanutia. Uhasiť horiaci olej totiž nie je tak jednoduché, ako by sa zdalo, " vysvetľuje Švec. Zvlášť v prípade, že hasiace prístroje sú uložené niekde bokom a nikto z personálu nevie, čo by robil , keby k takému vzplanutia došlo. Niektoré poisťovne majú preto vo svojich štandardoch, že vyžadujú, aby v týchto kuchynských prevádzkach tieto zariadenia bola povinne inštalované. Inštalácia je pritom veľmi jednoduchá, ani investične to nie je náročné.

Riziká administratívnych budov

Problémom v tomto prípade bývajú štandardné únikové cesty. Problém býva obyčajne v tom, že orientácia v open space je pre rad ľudí zložitá, pretože únikové cesty nie sú riadne vyznačené. Ručné hasiace prístroje sú síce rozmiestnené podľa normy, ale pre pracovníkov sú "neviditeľné". Nie sú tam mnohokrát žiadne upozornenia, kde je ručný hasiaci prístroj umiestnený. Ľudia sa v rozľahlom priestore ťažko orientujú. V starších administratívnych budovách nie sú inštalované sprinklery. Obvyklým problémom je aj ich údržba a servis. Servisný technik podpíše síce servisnú správu, ale od klienta nie je určená zodpovedná osoba, ktorá by zodpovedala za prevádzku, bola s ňou oboznámená a bola schopná mimo rámec revízne prehliadky zistiť, či zariadenie vôbec funguje.

Veľkopredajne a sklady

Veľkopredajne typu hypermarkety a supermarkety majú nedostatky, týkajúce sa ako častí predajných, tak i skladovacích. Niekedy dokonca nebývajú oddelené priestory obchodné od skladovacích, ako by to malo správne byť. Alebo oddelené sú, ale stavebnou konštrukciou, ktorá nemá požiarny uzáver. Vzhľadom k tomu, že tam nie je dosť miesta na skladovanie, nabíjajú sa tam napríklad aj akumulátory k pojazdným vozíkom, sú tam aj regály s tovarom, čo by nemalo byť, malo by ísť o samostatné a oddelené priestory.

Pri skladovaní regálovým spôsobom majú síce firmy mnohokrát inštalované sprinklery, ale skladujú sa do takej výšky, že sa znižuje účinnosť sprinklerového zariadenia. Ale sú aj sklady, ktoré nie sú vybavené žiadnym ochranným systémom a napriek tomu sa tam skladuje tovar alebo horľavý materiál.

Výrobné podniky

Medzi klientov spoločnosti INSERVIS patria stredne veľké výrobné podniky, ktoré sa zaoberajú kovovýrobou alebo výrobou kovových súčastí. Chybou býva, že opäť nie je oddelený výrobný proces od skladovacieho. Rizikové bývajú sklady horľavých kvapalín, rizikové môžu byť aj dopravné cesty, ktoré vo výrobnom podniku nezostávajú voľné, ale skladuje sa tam nejaký materiál. Bohumil Švec zdôrazňuje: "Vždy nás zaujíma celkový dojem z hľadiska usporiadania výrobnej časti: čistota a poriadok, nesmú tam byť žiadne výrobné zvyšky alebo zaolejované handry. Vo firmách, kde je na prvý pohľad vidieť poriadok, cesty sú priechodné, je spoznať viditeľný režim z hľadiska pohybu zamestnancov, tam je možné riziká minimalizovať."

U mnohých podnikov sú problémom aj zastarané stroje alebo technológie a tak vznikajú riziká, týkajúce sa elektroinštalácie alebo manipulácie s výrobkami. Ďalším rizikovým faktorom je aj spôsob vykurovania. V mnohých prípadoch si zamestnanci púšťajú tepelné žiariče, či už elektrické alebo plynové, a ich inštalácia mnohokrát nezodpovedá bezpečnej prevádzke. Sú aj prípady, keď ručné hasiace prístroje alebo hydranty sú zarovnané materiálom, nie je k nim prístup, zamestnanci často vôbec nevedia, kde sa nachádzajú.

Riziká s priamym vplyvom ľudského faktora

"Ide predovšetkým o požiarne nebezpečné práce. Každý klient má spracované pre tieto prípady smernice, metodiku, ale prax je bohužiaľ iná," vysvetľuje Švec s tým, že prax odporuje základným bezpečnostným predpisom. Rizikom je manipulácia s horľavými kvapalinami. Veľakrát sa taká kvapalina rozleje, ani skladovanie nie je presne podľa predpisov. Takéto nedostatky môžu viesť k nejakej poistnej udalosti. V skladoch majú byť záchytné vane a bezpečnostné uzávery, vrátane fungujúcej ventilácie. Ale sú skutočne?

Stav elektrických zariadení u mnohých klientov vykazuje požadovanú kvalitu, ale sú inštalácie, ktoré neboli dlho kontrolované. Majú síce revízne správy, ale tie nejdú do dôsledkov. Poisťovne preto ponúkajú termovíznu diagnostiku, ktorá dokáže nájsť bez akéhokoľvek zásahu miesta, kde dochádza k nebezpečnému prehriatiu - teda potenciálne riziká požiaru. Termovíznu diagnostiku mnohokrát ponúkajú zadarmo aj dodávatelia elektrickej energie. "Nedávno napríklad vyhorela galvanovňa, kde bola zle urobená inštalácia elektromeru. Keby mala galvanovňa takú diagnostiku, možno by k požiaru nedošlo," uzavrel Ing . Bohumil Švec.

Dagmar Šístková

Zdroj: oPojištěni.cz, DŠ

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS