Uviedol to pre portál vZdravotnictve.sk analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar. „Je to technické číslo, premenná, ktorá sa odvíja aj od (ne)zamestnanosti a výšky zdrojov vybratých od ekonomicky aktívnych občanov vo forme odvodov. Dôležité sú celkové verejné zdroje v zdravotníctve. Ak by sa sadzba nemenila, mohlo by to v určitej konštelácii, napríklad v kríze, znamenať aj zníženie celkových zdrojov do zdravotníctva. To si málokto uvedomuje," konštatoval.
To, že celý sektor nevie do poslednej chvíle, s akým objemom prostriedkov môže počítať podľa Zachara určite neprispieva k predvídateľnosti, a tým pádom sťažuje všetkým tvorbu rozpočtov, finančných plánov a modelov.
„Oveľa ťažšie sa dajú naplánovať investície, keďže racionálne hospodáriace subjekty musia rátať aj s variantom, že na konci roka nepríde k "dofinancovaniu" sektora, respektíve nie je jasná jeho výška," dodal. Za väčší problém však analytik považuje, keď vláda, ministerstvo zdravotníctva či politici v parlamente prijímajú zákony a opatrenia, ktoré si vyžadujú zvýšené náklady, ale nepremietnu ich do vyššieho rozpočtu. "Takto potom vzniká dlh," objasnil.
Od začiatku roka 2016 bola spomínaná sadzba na úrovni 4,30 % z vymeriavacieho základu, avšak na posledné dva mesiace roku, od 1. novembra do 31. decembra, stúpla na 4,96 %. V roku 2015 pritom platba za poistencov štátu dosiahla 4,13 %, na posledné dva mesiace stúpla na 5,85 % z priemernej mzdy na Slovensku.
Prezident SR Andrej Kiska podpísal nedávno novelu zákona o zdravotnom poistení. Novelou sa sadzba za poistencov štátu od 1. novembra do konca tohto roka zvýšila z 3,78 % na 5,67 %. Do zdravotníctva sa tak ešte v tomto roku dostane 100 miliónov eur. Novela pôvodne predpokladala nárast sadzby na 4,73 %.
Komentáre
Pridať komentár