10 rokov od globálnej finančnej krízy. Čo bolo urobené dobre a čo treba doriešiť?

Podľa expertov spoločnosti Euler Hermes je po turbulentnom desaťročí momentálne badať snahy o globálnu stabilizáciu a oživenie ekonomiky.     

„Od augusta 2007, t.j. od začiatku krízy, sa mnohí svetoví lídri poučili, no ešte nás čaká veľa práce, kým dosiahneme, aby globálna ekonomika mohla pokračovať v rastúcej trajektórii a aby sme boli plne pripravení čeliť akýmkoľvek budúcim šokom," podotkol Peter Mucina, Country Manager spoločnosti Euler Hermes, ktorá je svetovým lídrom v oblasti poistenia pohľadávok.

Experti spoločnosti Euler Hermes sformulovali tri zásadné oblasti, v ktorých sa v rámci globálnej finančnej krízy podľa nich postupovalo správe, a tri medzery, ktoré ešte treba riešiť.

Čo bolo urobené dobre

1.) Svetovým lídrom sa podarilo spoločne zasadnúť a konať jednotne:

Skupina G20 vytvorila precedens pre núdzovú koordináciu menových a fiškálnych reakcií na krízu.    Počnúc londýnskym summitom v roku 2009 USA nastavili stimuly vo výške 1,1 bilióna dolárov, aby pomohli odvrátiť hrozbu globálnej depresie. Vedúci predstavitelia urobili všetko preto, aby celosvetovo reagovali na krízu, aby navzájom podnecovali vývoj a čo je dôležitejšie, hovorili jednotným hlasom. To tiež položilo základy pre posilnenú spoluprácu s cieľom zabrániť budúcim krízam.

2.) Posilnila sa globálna finančná regulácia:

Počas tohto obdobia boli prijaté dôležité makroekonomické opatrenia a zmeny v oblasti dohľadu. Po prvé, boli stanovené kapitálové požiadavky, ktoré zabezpečili, že banka musí vždy udržiavať minimálny podiel vlastného kapitálu Tier 1 (CET1) vo výške 4,5 %. Po druhé, bol zaznamenaný zvýšený podiel pákového efektu nad 3 %. Po tretie, požiadavky na likviditu sa zvýšili. V dôsledku toho sú dnes aktivity bánk čoraz menej rizikové a bezpečnejšie pre spotrebiteľov.

3.) Svet sa naučil rozvíjať svoje myslenie:

Záťažové testy boli generalizované a štandardizované počas tohto obdobia a komunikácia finančného sektora bola prísnejšie kontrolovaná, aby poskytla zásadnú transparentnosť. Okrem toho sa podrobne skúmali endogénne a nákazlivé riziká. Toto bolo príkladom v reformách „Príliš veľkých na zlyhanie", ktoré identifikovali systematicky dôležité finančné inštitúcie a uložili im vyššie požiadavky na kapitálovú primeranosť, intenzívnejší dohľad a lepšie nástroje na riešenie vrátane zriadenia Rady pre finančnú stabilitu v Bazileji.

Čo ešte treba doriešiť    

1.) Svet potrebuje oživiť preventívny multilateralizmus:

Zdá sa, že svetoví lídri sa stretávajú a skutočne dosiahli pokrok v čase krízy. Skupina G20 však pravdepodobne v posledných rokoch stratila časť svojho lesku, zatiaľ čo riziká sa zvýšili. Od veľkého previsu dlhu cez experimentálnu menovú politiku, k politickému riziku a protekcionizmu vrátane finančného protekcionizmu - svet musí čeliť týmto proaktívnym výzvam, aby sa zabránilo ďalšej divergencii.

2.) Musíme zlepšiť reguláciu spoločne:

Oživenie bankového systému je nerovnomerné. Niektoré banky zostávajú nedostatočne kapitalizované, zatiaľ čo nesplatené úvery postihujú napríklad bilancie v južnej Európe. V USA môže byť finančná regulácia prepracovaná v čase bezprecedentnej likvidity, čo vytvára nové finančné riziká. Skutočne asymetrická regulácia by mohla vytvoriť zbytočnú konkurenciu, nadmerné špekulácie a morálne nebezpečenstvo. Existuje veľa slepých miest regulácie - napríklad tieňové bankovníctvo, najmä na rozvíjajúcich sa trhoch a nefinancované záväzky v štátnych penzijných fondoch, zatiaľ čo nadmerná regulácia tiež podnietila presýtenie úspor a bráni rastu investícií.

3.) Správanie sa musí meniť:

Finančný stres je evidentný všade, od úrovní zadlženosti domácností až po trhy so štátnymi dlhopismi či po prebytočné triedy aktív. Výsledkom je, že zložitosť a nadmerné inžinierstvo môže priniesť falošný pocit bezpečia. Vždy bude niečo neznáme. Jednoduchosť, kritické myslenie a čiastočne aj samoregulácia by mali dopĺňať inštitucionálne rámce.