Fakty o účasti poisťovní v dôchodkových systémoch
Poisťovne sú v civilizovaných krajinách významnou súčasťou dôchodkových systémov, a to cez aktívnu účasť vo všetkých troch dôchodkových pilieroch:
- I. pilier: financovaný z povinných odvodov obvykle obsahuje:
o tzv. pay as you go – t. j. štátny systém, z ktorého sa vyplácajú dôchodky dnešným dôchodcom
z príspevkov dnešných pracujúcich s prísľubom, že im budú vyplácané dôchodky z peňazí budúcich
pracujúcich (na Slovensku nazývaný I. pilier) a
o tzv. first pillar bis – štátom organizovaný systém súkromných dôchodkových fondov, ktoré
vyplácajú dôchodky iba z peňazí, ktoré si dôchodca nasporil počas aktívneho života (komerčné
poisťovne bývajú štátom angažované pre výplatu týchto dôchodkov); (na Slovensku sa tento
podpilier označuje ako II. Pilier, čo spôsobuje nedorozumenia pri porovnávaní so svetom); - II. pilier: financovaný zamestnávateľmi, ale podporovaný štátom. Ide o zamestnávateľmi organizované penzijné schémy s individuálnymi účtami, na ktorých sa akumuluje kapitál, z ktorého bude konkrétnej osobe vyplácaný v budúcnosti dôchodok. Schému riadi buď priamo zamestnávateľ, alebo jej manažovanie outsourcuje na súkromného správcu (asset management). Spoločnosti pôsobiace v tejto sfére, sú v Európe regulované tzv. IORP smernicou. Komerčné poisťovne bývajú pre výplatu dôchodkov angažované zamestnávateľmi (obdobou sú na Slovensku DDS, nepresne označované ako tretí pilier, čo opäť spôsobuje interpretačné problémy);
- III. pilier: výlučne súkromný a dobrovoľný systém, v rámci ktorého si ľudia sporia cez rôzne
finančné produkty. Zväčša ide o životné poistenie, podielové fondy, individuálne investovanie do cenných papierov, či iné súkromné penzijné schémy.
Poznatky z doterajšieho vývoja vyplácania anuít
Komerčné poisťovne združené v SLASPO chápali vôľu štátu zapojiť životné poisťovne do systému vyplácania dôchodkov z II. piliera (teda fakticky z piliera I. bis) ako jednu z ciest, ako chce vláda naplniť cieľ dôchodkového systému, t. j. poskytnúť adekvátne zabezpečenie života počas dôchodku.
Súčasťou dôchodkového systému SR sa tak stali tri životné poisťovne, ktoré v roku 2015 prijali „objednávku“ štátu, vyjadrenú v zákone č.183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a požiadali o udelenie licencie na vyplácanie dôchodkov z II. piliera (anuít).
Proces licencovania poisťovní v NBS je predpísaný zákonom o poisťovníctve a jeho súčasťou je aj povinnosť predložiť obchodno-finančný plán, ktorý musí zohľadniť všetky obmedzenia, ktoré zákon pre dané odvetvie predpisuje.
Napriek dodržaniu všetkých zákonom predpísaných procesov a výpočtov boli po spustení vyplácania anuít poisťovne vystavené nepravdivým, široko medializovaným (a úradníkmi MF SR podporovaným) informáciám o vysokých maržiach poisťovní pri anuitnom produkte.
Opak je pravdou – poisťovne, ktoré vstúpili na trh, nacenili anuity na tesnej hrane stratovosti (úplnú stratovosť im nedovoľuje zákon). Preto pri aktuálnom nastavení pravidiel poisťovne nemajú žiadny priestor na zatraktívnenie doživotných dôchodkov z druhého piliera, ako to deklaruje predkladateľ.
Predkladateľ návrhu novely tiež verejne odôvodňoval svoj návrh na zmenu zákona faktom, že anuity si kúpilo iba veľmi málo sporiteľov. Podľa nášho názoru však je nezodpovedné opierať návrh na zmenu zákona o závery z takej malej, málo reprezentatívnej vzorky sporiteľov, z ktorých navyše väčšina mala nasporenú veľmi nízku sumu.
Okrem toho bol výsledok značne ovplyvnený skutočnosťou, že od polovice marca do polovice júna 2015 bol II. pilier otvorený a na základe intenzívnej komunikácie zo strany štátu mnohí sporitelia z neho vystúpili, a to aj takí, ktorí o ponuku požiadali, ale nakoniec sa rozhodli z II. piliera vystúpiť.
Nedostatok finančnej gramotnosti obyvateľov
Úlohou štátu by malo byť zvyšovať finančnú gramotnosť obyvateľstva a vysvetľovať budúcim dôchodcom fakty o demografickom vývoji a dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú – t. j. že hrozí predlžovanie doby odchodu do dôchodku, čím sa dosiahne, že dôchodok sa bude poberať kratší čas.
Kým aktuálne platné nastavenie systému dôchodkov z II. piliera rešpektuje tento trend, predložený návrh ide priamo proti nemu. Návrh totiž nemotivuje ľudí k zodpovednému prístupu k svojim budúcim dôchodkom, ale naopak, motivuje ľudí, aby išli do dôchodku skôr a vybrali si dôchodkové úspory v hotovosti.
Poisťovne musia poskytovať garancie za každých okolností
Kým v štádiu „sporenia“ je sám sporiteľ vystavený všetkým rizikám, súvisiacim s investovaním jeho „nasporených“ peňazí (a nie DSS, ani štát), v štádiu výplaty anuít je vystavená rizikám iba poisťovňa, ktorá musí poskytovať garanciu splnenia záväzkov voči poistenému v akomkoľvek prípade. Pre poisťovne preto nie je navrhovaná zmena iba strachom zo straty istého trhu, ako to tvrdia politici,
ale hlavne nutnosťou vysporiadať sa s týmito úskaliami:
1. Nedostatok štatistických a demografických údajov
Na Slovensku nemajú dôchodkové produkty žiadnu históriu, preto nie sú dostupné žiadne relevantné štatistiky, o ktoré by bolo možné oprieť výpočty dôchodkov. Vzhľadom na to, že sporitelia v II. pilieri sú iná riziková skupina ako všeobecná populácia, nemožno bez ďalšieho priamo použiť všeobecné štatistické a demografické údaje z I. piliera, ale ani z portfólia životných poisťovní.
Poisťovne sú pritom v § 46 ods. 3) zákona zaviazané:
„Na ohodnotenie rizika pri určení sumy dôchodku uvedenej v ponuke podľa odseku 1 písm. a) použije
poistiteľ vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov, pričom použitá
pravdepodobnosť úmrtnosti zohľadňuje aj budúci demografický vývoj a jediným individuálnym rizikovým faktorom je vek budúceho poberateľa dôchodku.“
Takto všeobecne koncipované ustanovenie so zdôraznením, že poistiteľ má používať „predpoklady“
a „dostupné údaje“, a že „pravdepodobnosť úmrtnosti musí zohľadniť aj budúci demografický vývoj“ pre
poisťovne znamená, že musia byť pri výpočtoch sumy dôchodku veľmi opatrné (konzervatívne), pretože
opačný prístup by im neumožnil splniť nasledujúci bod – a to garanciu , že budú schopné vyplácať dôchodok doživotne.
2. Poisťovne musia garantovať doživotné vyplácanie dôchodku
Zákon nastavil poisťovniam pravidlá pre určenie sumy dôchodku v § 46 ods. 3) tak, že:
„Sumu dôchodku uvedenú v ponuke určí poistiteľ použitím poistno-matematických metód tak, aby bola
zabezpečená trvalá splniteľnosť záväzku poistiteľa voči poistenému“. Prakticky to znamená, že poisťovne, ktoré sú vystavené – tak ako všetky ostatné subjekty na finančnom trhu
– neistotám, musia pri svojich výpočtoch a kalkuláciách toto všetko zohľadniť a zabezpečiť svoju schopnosť splniť všetky záväzky, a to počas veľmi dlhého a neurčitého obdobia (doživotne).
3. Zníženie dôchodkov v dôsledku absencie atraktivity trhu
Nie je pravda, že zníženie sumy, ktorú musí sporiteľ povinne použiť na kúpu doživotného dôchodku, zvýši atraktivitu trhu. Naopak, už aj tak malý trh sa ešte viac zmenší, nevytvorí sa skutočné konkurenčné prostredie. Na porovnanie: celý slovenský poistný trh (t. j. životné aj neživotné poistenia) má v súčasnej dobe objem predpísaného poistného vo výške približne 2,25 mld. eur.
Objem anuitného trhu sa odhaduje rádovo v stovkách tisíc eur (v negatívnom scenári), až teoreticky 1-1,5 mil. eur (v prípade pozitívneho vývoja). To predstavuje približne 0,05 % z celkového dnešného objemu poistného trhu.
Táto zmena je navyše už druhým významným legislatívnym zásahom (po otvorení druhého piliera v roku 2015) do systému počas jeho dvojročného fungovania, čo znižuje vnímanie stability dôchodkového systému. Očakávať teda, že do systému vstúpia za týchto okolností ďalší hráči, je vysoko nepravdepodobné. Navyše ohrozuje záujem súčasných poisťovní o zotrvanie v systéme.
4. Zníženie dôchodkov v dôsledku rizika antiselekcie
Veľká voľnosť sporiteľov pri rozhodovaní medzi doživotným dôchodkom a programovým výberom
automaticky posilní element antiselekcie – to je situácia, keď sa rizikovejší klienti snažia kúpiť si poistku aj napriek vysokým rizikám, ktoré do vzťahu s poisťovňou prinášajú. Aj keď sa to laikovi môže zdať zvláštne, rizikovejšími klientmi v dôchodkovom poistení sú tí, ktorí majú vysoký predpoklad dlhovekosti.
Ak si teda dôchodky budú kupovať iba tí, ktorí tak musia urobiť s ohľadom na výšku dôchodku (teda fakticky iba tí „chudobnejší“) a tí, ktorí predpokladajú svoju dlhovekosť, tým sa samozrejme predĺži priemerná doba poberania dôchodku. To zase nutne povedie k zmenám vo výpočtoch poisťovní a zníženiu priemerného doživotného dôchodku.
Argumentácia predkladateľa, že úpravou podmienok chce vytvoriť silnejšiu konkurenciu doživotným dôchodkom, a tým aj samotné doživotné dôchodky spraviť atraktívnejšie pre sporiteľov, sa minie účinkom – pod vplyvom výrazného nárastu antiselekcie v kmeni budú doživotné dôchodky v porovnaní s dnešným stavom ešte nižšie.
5. Dôchodok z II. piliera nemôže konkurovať komerčným finančným produktom
Príliš liberálne nastavenie možností čerpania programového výberu bude znamenať, že anuita sa stane
nepovinnou pre veľkú časť sporiteľov (hlavne tých bohatších) . V takom prípade nie je zmysluplné zákonom prísne nastavovať podmienky pre výpočet dôchodku (§ 46 zákona), ktorý by reálne využilo rádovo pár desiatok ľudí ročne.
Dôchodok vypočítaný za takýchto okolností by v žiadnom prípade nemohol konkurovať programovému výberu alebo akémukoľvek komerčnému finančnému produktu, ktoré nemusia zohľadňovať demografický vývoj a úmrtnosť, ani garantovať doživotné vyplácanie. Navyše, poisťovne by ani nemohli takýto produkt dlhodobo udržiavať, pretože by sa v dôsledku absencie kritickej masy dostali do straty a mohli by mať problémy so solventnosťou.
6. Odhad doby poistenia
Navrhovaný prístup ráta s tým, že sa človek bude vedieť postarať o financovanie svojho dôchodku sám
a rozdeliť si finančné prostriedky tak, aby si vedel zabezpečiť adekvátny dôchodok počas celej doby života. To však nik z nás nie je schopný zabezpečiť, keďže nik nevie určiť, ako dlho bude žiť. Ani poisťovňa.
Ale tá na rozdiel od jednotlivca má sofistikované metódy, aby dokázala na základe štatistík odhadnúť, koľko ľudí z celého kmeňa poistených sa dožije jedného, dvoch, atď. rokov. Z toho dôvodu je schopná prebrať na seba riziko dožitia a zaistiť, že každý poistený bude mať zabezpečený dôchodok počas celej doby života.
7. Neudržateľnosť sociálneho systému
Domnievame sa, že liberálny systém na možnosti čerpania programového výberu povedie v strednodobom a dlhododobom horizonte k poklesu priemerného dôchodkového príjmu na dôchodcu na Slovensku, čo je v priamom rozpore so záujmami o udržanie sociálne únosného systému.
Komentáre
Pridať komentár