Rizikovými faktormi budú v roku 2025 rastúce náklady na mzdy a podpriemerná úroveň digitalizácie. Firmy sa musia tiež pripraviť na vyššie zdanenie.
Daňové zmeny a pomalý rast
Ekonomické oživenie bolo tohto roku pomalšie, než by si slovenské firmy priali. Okrem vysokých cien energií a narušených dodávateľských reťazcov sú dôvodom aj horšie výsledky priemyslu. Podľa dát Slovenského štatistického úradu klesla za prvých desať mesiacov roku 2024 v porovnaní s minulým rokom priemyselná výroba o 0,7 %.
Mohlo by vás zaujímať: Aplikácia AutoMobil od INSIA je vynikajúco hodnotená. Je k dispozícii na stiahnutie zadarmo
Zamestnávatelia sa takisto obávajú vplyvu zvýšenia daní. DPH má vzrásť na 23 % a po novom tiež firmy zaplatia tzv. transakčnú daň za bankové prevody.
„Príjmy do štátnej kasy aj v dôsledku inflácie či opakovaného zavádzania nových daňovo-odvodových povinností pre podniky stúpajú. Avšak dlhodobým fenoménom našej krajiny, presahujúcim jedno volebné obdobie, je, že výdavky štátu nie sú systematicky riadené. Výsledkom je obrovské zadlženie, ktorému aktuálne naša krajina čelí, a nutnosť komplexnej konsolidácie,“ opísal prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga.
Podľa makroekonomickej predikcie Inštitútu finančnej politiky by malo HDP vzrásť v roku 2025 o 2,2 %, najmä vďaka čerpaniu prostriedkov z Fondu obnovy. Výrazný ekonomický rast je však v nedohľadne. „Oživenie v eurozóne síce čiastočne postupuje, ale zatiaľ predovšetkým v sektore služieb. Dovoz od našich obchodných partnerov však v posledných štvrťrokoch stagnuje alebo klesá. To spolu s negatívnou náladou v priemysle nedáva príliš veľa nádejí na zvýšenie zahraničného dopytu,“ uvádza inštitút v predikcii.
Zelená energia podporí výrobu
S ohľadom na klimatické ciele EÚ, ako je dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, bude Slovensko v ďalších rokoch pokračovať v investíciách do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej efektivity a modernizácie infraštruktúry. V roku 2025 bude pokračovať tlak na znižovanie závislosti od fosílnych palív a väčšie využívanie solárnej, veternej a geotermálnej energie.
Mohlo by vás zaujímať: Čo robiť, aby vírusy nemali šancu? ALLIANZ radí
V tejto oblasti sa na Slovensku chystá investícia vo výške 1 miliardy eur na výstavbu 40 geotermálnych elektrární s celkovým výkonom 200 MW, za ktorou stojí spoločnosť Renaissance Developments Group.
„Ak nemáme dosť zelenej energie, jednoducho vypadávame z hry. Firmy, ktoré sa rozhodujú, kam investovať, si vyberú krajiny, ktoré im vedia ponúknuť stabilné a čisté zdroje. Bez toho tu nové fabriky nevyrastú,“ upozornil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Energetické transformácie prinesú príležitosti v oblasti zelených technológií, ale tiež výzvy spojené s financovaním a prispôsobením sa vyšším nákladom na energetiku. Kľúčová bude podpora inovácií a vzdelávanie v odbore.
V digitalizácii Slovensko zaostáva
Digitalizácia zostane zásadnou prioritou pre modernizáciu slovenského hospodárstva. Pokroky v umelej inteligencii, automatizácia a využívanie dátových technológií budú podporovať rast produktivity a konkurencieschopnosti firiem. „Tento trend bude mať výrazný vplyv najmä na sektory ako logistika, výroba, maloobchod a finančné služby. Prijatie nových technológií však tiež vyžaduje dodatočné investície do kvalifikácie pracovnej sily a adaptáciu firiem na rýchlo sa meniace digitálne prostredie,“ hovorí Ondřej Makeš, analytik rizík spoločnosti Bibby Financial Services.
S prechodom na digitalizovanú výrobu má firmám pomôcť vzdelávací program ING 4.0, ktorý pomôže zvýšiť kvalifikáciu zamestnancov. Práve nedostatočné znalosti v oblasti moderných technológií označili firmy za najčastejšiu prekážku pre úspešnú digitalizáciu. „Priemysel čelí jednej z najhlbších a najkomplexnejších transformácií za posledné desaťročia. Podniky potrebujú pracovnú silu, ktorá je agilná, prispôsobivá a vybavená najnovším technologickým know-how. To im umožní zdolávať výzvy, ktoré digitálna transformácia prináša,“ opísal člen riadiaceho výboru ING 4.0 Martin Morháč.
Slovensko sa snaží etablovať ako technologický hub v regióne strednej a východnej Európy. Podpora startupov a inovačného ekosystému, zahŕňajúca venture kapitál, technologické akcelerátory a programy EÚ, by mala v roku 2025 priniesť rast firiem zameraných na fintech, umelú inteligenciu, kybernetickú bezpečnosť a zdravotnícke technológie.
Podľa dát Eurostatu bola v roku 2023 miera digitalizácie slovenských podnikov pod priemerom EÚ, pričom Slovenská republika sa podľa Digital Intensity Indexu umiestila na 24. mieste z 27 krajín EÚ. Vysoký index digitálnej vyspelosti dosiahlo len 17 % slovenských podnikov, čo je menej než únijový priemer 25 %.
Medzi ciele stanovené EÚ by malo 90 % malých a stredných podnikov v členských štátoch do roku 2030 dosiahnuť aspoň základnú úroveň digitalizácie. To v praxi znamená, že firma využíva digitálne technológie, aspoň polovica zamestnancov má prístup na internet alebo využíva interný systém na riadenie podniku. Na Slovensku je tento cieľ zatiaľ veľmi vzdialený, pretože základnú úroveň digitalizácie dosiahlo iba 42 % malých a stredných podnikov, zatiaľ čo priemer EÚ je 58 %.
Nedostatok pracovníkov a rast miezd
Slovensko čelí starnutiu populácie a nedostatku pracovnej sily v niektorých sektoroch, ako je zdravotníctvo, IT a priemysel. V tomto roku veľa ľudí využilo možnosť odísť do predčasného dôchodku, čo dopyt po zamestnancoch ešte posilnilo. Chýbajúce kapacity čiastočne doplňuje migrácia pracovníkov zo zahraničia, predovšetkým z Ukrajiny. Počet pracujúcich cudzincov sa v lete 2024 vyšplhal na 110-tisíc ľudí.
Podľa dát Slovenského štatistického úradu za tretí štvrťrok 2024 je nezamestnanosť na Slovensku 5,4 %, čo patrí k najlepším výsledkom za posledných 30 rokov. Slovenský Inštitút finančnej politiky vo svojej makroekonomickej predikcii očakáva, že vďaka oživeniu európskej ekonomiky a čerpaniu prostriedkov z Fondu obnovy v budúcom roku voľné pracovné miesta pribudnú a nezamestnanosť sa mierne zníži o 0,1 %.
Nedostatok pracovníkov v spojitosti s rekordným navýšením minimálnej mzdy povedie k významnému tlaku na rast miezd. Firmy preto budú musieť v ďalších rokoch hľadať spôsoby, ako zvýšiť efektivitu, napríklad prostredníctvom digitalizácie alebo automatizácie.
Podľa Republikovej únie zamestnávateľov by slovenskému pracovnému trhu prospelo, keby vláda zredukovala časť miest v štátnej správe.
„Ekonomika vyžaduje veľké množstvo nových pracovných miest, preto každé zredukované pracovné miesto vo verejnej správe dokáže byť rýchlo nahradené zamestnaním v súkromnom sektore alebo inde vo verejnej správe, kde sa miesto uvoľní. Štát by mal tiež ďalej rozvíjať mechanizmy rekvalifikácií a celoživotného vzdelávania, aby sa takéto presuny medzi zamestnaniami realizovali flexibilne,“ podotkol viceprezident únie Robert Spišák.
Komentáre
Pridať komentár