Západný Balkán v EÚ? Je to reálnejšie, ale...


			Západný Balkán v EÚ? Je to reálnejšie, ale...
16.5.2018 Zahraničie, Riziká

Dokončenie prístupového procesu západného Balkánu do EÚ sa zrejme dokončí. Dôvodom je strategický význam regiónu. Na dobehnutie západnej časti EÚ však budú potrebné desaťročia.

Už zajtra, 17. mája sa v bulharskej Sofii uskutoční summit EÚ - západný Balkán. Cieľom stretnutia je opätovne potvrdiť záväzok EÚ západnému Balkánu získať členstvo v únii. „Ekonómovia spoločnosti Coface považujú vstup do EÚ za pravdepodobný najmä preto, že by vyvážili ruskú a čínsku prítomnosť v regióne,“ konštatuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, vo svojej najnovšej analýze vývoja ekonomiky regiónu.

Úzka obchodná a hospodárska integrácia

Krajiny západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko) opätovne prehlbujú po prerušeniach spôsobených vojnami v 90. rokoch a finančnej kríze v rokoch 2008 až 2011 svoje hospodárske väzby s Európskou úniou.

„EÚ je najväčším obchodným partnerom regiónu, predstavuje 83 % svojho vývozu a 67 % dovozu,. Od roku 2008 sa tovarová výmena medzi EÚ a krajinami západného Balkánu zvýšila o 80 %, čo posilnila aj asociačná dohoda s EÚ,“ konštatuje Coface.

Vysoký obchodný deficit regiónu je však spôsobený úzkou výrobnou základňou a tovarom s nízkou pridanou hodnotou. „Financuje sa predovšetkým z príjmov emigrantov posielaných do domovskej krajiny - takmer štvrtina obyvateľstva žije v zahraničí - a priamych zahraničných investícií, väčšinou zo západnej Európy. Príjmy emigrantov, ktoré posielajú domov, predstavujú približne 10% HDP Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska a približne 15 % Kosova, ale len 4 % Macedónska,“ vypočítava Coface. Európska prítomnosť je obzvlášť dôležitá v oblasti bankovníctva, telekomunikácií, energetiky, cestovného ruchu a v menšej miere aj v oblasti výroby.

„Priame zahraničné investície dnes dosahujú 40 % HDP v Albánsku, Bosne a Macedónsku, 70 % v Srbsku a až 113 % v Macedónsku. Silné využívanie eura v regióne však tiež znamená vysokú závislosť od hospodárskeho cyklu eurozóny a menovej politiky,“ upozorňuje Coface.

Korupcia, vysoká nezamestnanosť a nízky HDP ukazujú na dlhú cestu...

Vzhľadom na strategickú geografickú polohu regiónu a obavy Európskej únie z prenikania konfliktov medzi susednými krajinami, ako aj na vyváženie vplyvu Ruska a Číny je pravdepodobné, že pristúpenie k členstvu v EÚ sa podľa Coface dokončí.

„Očakáva sa, že začne s dvomi najpokročilejšími kandidátmi, Srbskom a Čiernou Horou, pravdepodobne pred rokom 2025. Členstvo prinesie pre EÚ pritom len obmedzené dodatočné finančné náklady,“ podotýka Coface. Európska finančná pomoc predstavuje približne 7 miliárd eur na obdobie rokov 2014 - 2020 (väčšina z nich sa týka podpory administratívnych a inštitucionálnych reforiem) a po prístupe by sa odhadom mohli dodatočné finančné prostriedky navýšiť vo výške okolo 2 % rozpočtu EÚ-28 na rok 2017.

Napriek tomu, v dôsledku niekoľkých vážnych nedostatkov v oblasti správy verejných vecí, bude pristúpenie regiónu k členstvu v EÚ dlhým procesom. Korupcia je hlavným problémom vo verejnom a právnom sektore regiónu, pričom západný Balkán osciluje tento rok na konci rebríčka Transparency International v Európe.

Táto situácia korešponduje s indikátormi správy Svetovej banky, ktoré poukazujú na slabú politickú stabilitu v Albánsku, Macedónsku, Kosove a Čiernej Hore, inštitucionálnu roztrieštenosť v Bosne a Hercegovine a slabé právne režimy konkurzu a insolventnosti firiem.

Priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne sotva dosiahne štvrtinu priemeru HDP v krajinách EÚ-15 a je približne polovicou úrovne 11 členských krajín EÚ z východnej Európy. Konvergencia počas vojen sa náhle zastavila počas finančnej krízy kvôli nedostatku konkurencieschopnosti.

„Nezamestnanosť predstavuje 16,2 % z celkovej pracujúcej populácie a 37,6 % u mladšieho obyvateľstva v produktívnom veku. Berúc do úvahy súčasné miery rastu HDP, ktoré je v priemere o niečo viac ako 3 %, odhaduje Svetová banka, že bude trvať približne šesť desaťročí, kým priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne dosiahne priemer EÚ,“ dodáva Coface.

Zdroj: oPoisteni.sk

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS