Vyplýva to z údajov úverovej poisťovne Credendo - Short-Term EU Risks. Pri vývoze do Poľska by tak podnikatelia mali zvážiť svoje možnosti a počítať so zvýšeným rizikom.
Rok 2016 znamenal pre Poľsko zásadnú zmenu čo do priebehu insolventného konania. V januári 2016 vstúpila do platnosti nová právna úprava týkajúca sa insolvencie a reštrukturalizácie - tzv. „Reštrukturalizačný zákon" alebo tiež „Nový zákon o úpadku", ktorého vzorom je právna úprava danej oblasti, ktorá bola úspešne zavedená napríklad v USA alebo vo Veľkej Británii.
Jej cieľom bolo predovšetkým zamedzenie úpadku a prípadnej likvidácii spoločností, ktoré by aj napriek dočasným ťažkostiam mohli naďalej pokračovať vo svojej činnosti, a tým zabezpečiť potrebnú ochranu práv veriteľov pred nekompetentnými zásahmi manažmentu.
Jednou zo štyroch procedúr, ktoré nový zákon zavádza, je tzv. „sanačná procedúra", do ktorej začali firmy čoskoro po jej zavedení hojne vstupovať. V dôsledku tejto procedúry sa zvýšil počet firiem, ktoré neplatia svoje záväzky, čo sa už prejavilo vo zvýšenom počte poistných udalostí.
„Od spustenia nového reštrukturalizačného zákona registrujeme v Poľsku nárast prípadov, keď spoločnosti využívajú možnosti zákona, ktorý im poskytuje ochranu pred veriteľmi a prestávajú platiť svojim dodávateľom," hovorí Michal Veselý, generálny riaditeľ úverovej poisťovne Credendo - Short-Term EU Risks.
Ako ďalej dodáva: „do sanačného procesu pritom vstupujú aj firmy, od ktorých by sme to nečakali." Príčiny, prečo aj zdanlivo úplne zdravé firmy vstupujú do sanačného procesu, pritom nie sú vždy celkom jasné. „Buď majú dobré úmysly a chcú firmu ozdraviť, reštrukturalizovať, uzatvoriť nové zmluvy a nastaviť nové procesy, alebo je v hre menej pozitívna varianta, kedy je úmyslom firmu zlikvidovať a de facto vytunelovať. Nová právna úprava k tomuto postupu dáva bohužiaľ pomerne široký priestor," hovorí Michal Veselý. Ak firma sanačný proces nezvládne, ocitne sa v insolvencii.
Už v prvom polroku 2016 bol v Poľsku zaznamenaný medziročný pokles insolvencií o približne 14 %, čo mohlo byť práve v dôsledku vyššej miery využívania alternatívnych riešení napríklad v podobe sanačnej procedúry.
Zároveň ale práve v súvislosti so sanačnou procedúrou stúpa počet neplatiacich firiem. Či tato právna úprava skutočne uspeje a umožní záchranu firiem namiesto ich bankrotu a či to všetko nie je na úkor dodávateľov a ďalších veriteľov, bude možné plne posúdiť až v nasledujúcich rokoch. V tejto chvíli však rozhodne zvýšila neistotu pri obchodovaní na poľskom trhu.
Poľský reštrukturalizačný zákon, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2016 a ktorého cieľom je najmä zabrániť úpadku a prípadnej likvidácii spoločností, ktoré by aj napriek dočasným ťažkostiam mohli naďalej pokračovať vo svojej činnosti, a tým zabezpečiť potrebnú ochranu práv veriteľov pred nekompetentnými zásahmi manažmentu, zavádza 4 procedúry.
Jednou z nich je aj sanačná procedúra, ktorá je zo všetkých štyroch možností najrozsiahlejšia a je určená pre nadmerne zadlžené spoločnosti, ktoré už nie sú schopné dosiahnuť dohodu s veriteľmi.
Jedná sa o jediný proces, ktorý môže byť zahájený na žiadosť samotných veriteľov, zároveň ale dlžníkom poskytuje vysokú mieru ochrany. Vedenie spoločnosti v tomto prípade spravidla preberá tzv. správca, iba v ojedinelých prípadoch pokračuje v činnosti pôvodný manažment.
Spoločnosti je daná široká paleta nástrojov, ktoré majú slúžiť na jej stabilizáciu a ekonomicky efektívne fungovanie, ako napr. prepúšťanie zamestnancov, vypovedanie nevýhodných zmlúv, predaj majetku atď. Financujúce banky zároveň nesmú spoločnostiam v sanačnom konaní ukončiť úverové linky.
Komentáre
Pridať komentár