Podporia voľby v Rusku stabilitu či rast?


			Podporia voľby v Rusku stabilitu či rast?
16.3.2018 Zahraničie

Terajšiemu prezidentovi hrá do kariet viacero faktorov, no sú tu aj riziká.

Rusko čaká v nedeľu 18. marca voľba novej hlavy štátu. Už teraz je zrejmé, že najväčšie šance získať ďalší šesťročný mandát má terajší prezident Vladimír Putin. Podľa prieskumov verejnej mienky má dostať približne 70 % hlasov, čo znamená, že 18. apríla nebude musieť čakať na druhé kolo. V tomto kontexte je však veľkou otázkou volebná účasť.

Prieskumy verejnej mienky odhadujú, že sa k urnám dostaví približne 70 % registrovaných voličov, pretože účasť má bojkotovať časť opozície. „Na popularitu súčasného prezidenta vplýva viacero faktorov,“ hovorí analytik Coface Dominique Fruchter. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Šesť faktorov

V prvom rade, v Rusku vidíme absenciu dôveryhodných protikandidátov vzhľadom na slabosť opozície a prísnu kontrolu politického života a médií, konštatuje Fruchter. Jediný dôveryhodný protivník Alexej Navaľnyj je z hry von pre predchádzajúce odsúdenie za spreneveru.

Putinovi do kariet hrá aj návrat Ruska na medzinárodnú scénu, najmä na Blízkom východe. „Rozhodujúcim bodom bola intervencia Ruska v Sýrii, kde je Rusko kľúčovým hráčom, podobne ako v „starých časoch“ ZSSR. Ďalším príkladom je pripojenie Krymu a jeho hlavného prístavu, Sevastopoľ, 18. marca 2014 - presne štyri roky pred voľbami. Ruský národ má od 19. storočia zvláštny záujem o tento región,“ pripomína analytik.

Tretím faktorom je nepochybne návrat k hospodárskemu rastu napriek západným sankciám a nižším cenám ropy. „Sankcie uložené západnými krajinami sa odhadujú na kumulovaný vplyv 1 % na HDP Ruska. Pokles cien ropy, ktorý bol hlavným dôvodom recesie v rokoch 2015-2016, dokázala krajina čiastočne zvrátiť,“ dodáva Fruchter.

Štvrtým faktorom je návrat k nízkej inflácii (po vrchole 15 % v roku 2015) najmä vďaka stabilizácii ruského rubľa, ako aj prispôsobenie hospodárstva sankciám prostredníctvom geografickej diverzifikácie a miestnej výroby.

Vzhľadom na sankcie Rusko rozhodlo o odvetných opatreniach - zákaze dovozu mnohých výrobkov zo Západu, v dôsledku čoho výrazne vzrástli domáce ceny. „Hocako, pokles inflácie - očakáva sa, že v roku 2018 sa priblíži k úrovni 3 % - umožnil banke Ruska znížiť svoju kľúčovú sadzbu z najvyššej úrovne 17 % v roku 2014 na 7,5 % vo februári 2018,“ dodáva.

Putinovi nahráva aj ďalší faktor - mierne uvoľnenie fiškálnej politiky na sociálnej a firemnej úrovni. „Vďaka zvýšeným príjmom súvisiacich s ropou sa zaviedli príspevky na dieťa a pomoc pri výstavbe alebo nákup bytov domácností s nízkymi príjmami. Znižovanie závislosti od dovozu prostredníctvom diverzifikácie a lokalizácie poľnohospodárskej a výrobnej produkcie v Rusku sa podporuje prostredníctvom dotácií, úverových záruk, daňových úľav a garantovaného predaja v pevných cenách,“ poznamenáva analytik Coface.

Napokon, spotreba domácností, ktorá by mala byť hlavným motorom rastu v roku 2018, ale v menšej miere aj firmy pri investíciách profitujú z tejto relatívne uvoľnenej politiky a návratu dôvery. Celkovo sa tak prezident Putin považuje za garanta politickej, sociálnej a ekonomickej stability u väčšiny voličov, ktorí nezabudli na chaos z konca 90. rokov. „Podpora je pritom ešte vyššia v regiónoch ďaleko od Moskvy, ktoré zaostávajú z hľadiska príjmov a infraštruktúry,“ podotýka.

Riziká

Samozrejme, má to aj svoje riziká. „Dominancia Vladimíra Putina by sa mohla stať nevýhodou, ak sa rozhodne odísť pred koncom svojho mandátu v roku 2024, keď bude mať 71 rokov. Preto by sa mohol rozhodnúť pre rýchlu predvoľbu nástupcu na vyrovnanie prechodu,“ upozorňuje analytik.

Medzinárodná aktivita by sa tiež mohla premeniť na pascu - Sýria sa stane neoddeliteľným bojovým poľom a nevyriešené problémy s Donbasom môžu viesť k novým sankciám zo Západu, čo by už mohlo byť viac hmatateľné. Krajina už teraz trpí relatívnou izoláciou, ktorú ilustruje absencia obchodných zmlúv mimo bezprostredných a povinných susedov. Čína prejavuje opatrnosť.

Zmiernenie hospodárskej politiky má však svoje obmedzenia. Aj keď sa očakáva, že deficit verejných financií klesne na 1,5 % v roku 2018, bude to stále 7 %, ak sa vylúčia príjmy z ropy. V roku 2019 sa pravdepodobne zavedie nové fiškálne pravidlo, ktoré bude zamerané na zníženie závislosti od príjmov z energie a na doplnenie štátnych fondov,“ naznačuje Fruchter.

Skutočné úrokové sadzby zostanú vysoké. Centrálna banka je naďalej opatrná z dôvodu vysokých inflačných očakávaní a zvyšovania miezd, ktoré sú bezvýznamné z hľadiska rastu produktivity. Okrem toho nízka ziskovosť bánk, s výnimkou Sberbank a Alfabank, viedla centrálnu banku k očisteniu systému, čím sa verejné vlastníctvo bankového majetku zvýšilo na 66 %

Rizikom sú aj investície. Hoci rastú, zostávajú nevýrazné v dôsledku obmedzeného podnikateľského prostredia (korupcia, štátne intervencie, náhodná realizácia zmlúv atď.) a sankcií v štátom ovládanej ekonomike (70 %).

Ruský súkromný sektor investuje skôr v zahraničí, kým podiel nových zahraničných investícií je nízky. Spolu s odlivom mozgov pravdepodobne zabráni zvýšeniu potenciálneho rastu ekonomiky odhadovanému na 1,5 %. Okrem toho rozhodujúca elita je proti reformám, ktoré by mohli ohroziť ich výsadné postavenie.

Zdroj: Coface

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články