Škoda na čelnom skle – musia ju poisťovne uznať?  

Poškodenie čelného skla je jednou z najčastejších škôd vznikajúcich na motorových vozidlách. Tomuto riziku môžete ako vodič len ťažko predísť, nezávisí to totiž od vašich schopností za volantom, ani od toho, že jazdíte bezpečne. Pokiaľ sa vám takáto udalosť prihodí, zákon je na vašej strane.

Ako totiž prezrádza Branislav Koreň, vedúci predaja D. A. S. Rechtsschutz AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu platí: ak vodič vozidla, spod ktorého odletel kameň zastaví a uzná si svoju zodpovednosť, poisťovňa vám náhradu škody z povinného zmluvného poistenia vinníka musí preplatiť. Viac o danej téme sa mohli dozvedieť aj sprostredkovatelia poistenia na nedávnom odbornom vzdelávacom podujatí SIBAF workshopy & semináre 2016.

Je rozhodnuté. Čelné sklo musia poisťovne preplatiť

Poisťovne ešte pred pár rokmi zvykli argumentovať, že odskočenie kameňa spod kolies motorového vozidla, nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla vinník. A tak rozhodovali súdy na Slovensku rôzne. Dnes už je všetko inak – vodiči na poškodené čelné sklo už nebudú doplácať z vlastného vrecka.

„Najvyšší súd SR nedávno vydal stanovisko, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa paragrafu 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť,“ dodáva Branislav Koreň.

Toto stanovisko pomohlo zjednotiť názor súdov, ktoré neboli dovtedy celkom jednoznačné. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.

Situácia pred piatimi rokmi – všetko sa zamietalo

Nezaškodí pozrieť sa ani do minulosti, konkrétne do roku 2011. V praxi to fungovalo tak, že keď poisťovne oslovil klient, ktorý bol účastníkom takejto „dopravnej nehody“ bez zavinenia vodiča, museli škodca aj poškodený podpísať tlačivo k oznámeniu poistnej udalosti o poškodení čelného skla. Vtedy poisťovne pristupovali k likvidácii poistných udalostí štandardným spôsobom, avšak počet týchto škôd začal časom narastať.

Poisťovne škodu na čelnom skle z povinného zmluvného poistenia nepreplácali, pretože podľa ich tvrdení bolo veľmi ťažké preukázať vinníka škody. Ak ste teda nemali uzatvorené vlastné havarijné poistenie, opravu poškodeného čelného skla ste si spravidla financovali sami.

„Podľa dvoch téz istých poistných expertov vraj nebolo možné preukázať príčinnú súvislosť, že kameň, prípadne iný predmet, ktorý poškodil čelné sklo, bol odmrštený práve spod kolies konkrétneho vozidla škodcu, a ak by aj, nemá takto spôsobená škoda svoj pôvod v prevádzke vozidla. Za takto spôsobenú škodu teda nemohol zodpovedať prevádzkovateľ, nakoľko vymrštenie kameňa za týchto podmienok nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke vozidla. Preto sa naň nevzťahovala ani objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla,“ objasňuje Branislav Koreň situáciu, ktorá ešte pred pár rokmi trápila nemálo vodičov.

V priebehu pár mesiacov skoro všetky poisťovne nabehli na tento trend a rad za radom zamietali všetky škodové udalosti tohto typu.

Odborné názory z praxe poukazovali na pochybenia

Pochybnosti na poistnom trhu, či je toto naozaj to najvhodnejšie riešenie poistných udalostí tohto typu, však narastali. A to nielen z radov verejnosti, ale aj odborníkov.

„Naša poisťovňa právnej ochrany dlhodobo pôsobí na poistnom trhu ako indikátor na riešenie takýchto problémov. Keďže v tom čase neexistoval jednotný právny výklad, museli sme k tomu zaujať stanovisko. Teda, či sa prispôsobíme trendu, na ktorý „nabehli“ ostatné poisťovne a klientom tvrdili, že nelikvidujú takéto škody, alebo budeme s nimi bojovať. Na základe vlastného auditu a vlastných právnych analýz sme boli presvedčení, že poisťovne nepostupujú v tejto veci správne,“ spresňuje Branislav Koreň.

Dosiahnutie mimosúdneho zmieru v tom čase nebolo možné, keďže poisťovne klientov odmietali predtlačenými tlačivami. Poškodenie čelného skla tvorilo každoročne v priemere 10 až 20 percent všetkých poistných udalostí na poistnom trhu. Takáto prax trvala až do júna roku 2013.

Ako príklad Branislav Koreň uvádza aj konkrétnu škodovú udalosť. „Klient nám v júni 2011 oznámil škodu na čelnom skle, okolo 550 eur. V auguste sme poverili nášho advokáta riešením tohto prípadu, o pol roka sme prehrali prvostupňový súd. Odvolali sme sa na krajský súd a v priebehu ďalších troch rokov sme dostali jeho záväzné stanovisko, že okresný súd pochybil. Aktuálne stanovisko Najvyššieho súdu SR vnímane ako zlomový moment, ktorý posunul riešenie týchto škodových udalostí výrazne dopredu,“ spresňuje Koreň.

Odporúčanie stanovisko NBS už pred tromi rokmi

Stanovisko k riešeniu takýchto škodových udalostí zaujala aj Národná banka Slovenska v roku 2013, v ktorom uviedla: „Aj keď kameň nie je súčasťou auta, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.“

Podľa Branislava Koreňa stanovisko NBS znamenalo v podstate Pyrrhovo víťazstvo, keďže pre poisťovne malo len nezáväzný charakter. „Možno to však spätne vnímať ako dobrý krok, ktorý mal napraviť situáciu na trhu. Dnes sa však už vodiči nemusia obávať, že im poisťovne škodu na čelnom skle neuznajú. Ak teda po novom majiteľ vozidla, spod ktorého kolies kameň odletel, svoju vinu uznal a škodu nahlásil, poisťovňa má uhradiť opravu alebo výmenu čelného skla. Dôležité však je, že postoj súdov sa čiastočne zmenil a v približne 70 percentách nahlásených škôd poisťovne začali takéto škody likvidovať,“ objasňuje na záver obchodný riaditeľ D. A. S. Rechtsschutz AG Slovakia.