Profesionáli na finančnom trhu by mali vyniknúť

V krajinách Európy pritom prax potvrdzuje, že o potrebe kvalitného finančného agenta nik nepochybuje. Profesionáli dokonca dnes môžu vyniknúť aj vďaka certifikátom udeľovaným Európskou asociáciou finančného plánovania (EFPA). O jej fungovaní a možnosti pôsobenia aj na Slovensku sme sa rozprávali s Martou Gellovou, predsedkyňou Rady EFPA (Európska asociácia finančného plánovania) Česká republika, a Michalom Šrubařom, členom Rady a predsedom Akreditačnej komisie EFPA Česká republika.

(Marta Gellová, predsedkyňa Rady EFPA Česká republika)

Európska asociácia finančného plánovania (EFPA) má dnes prívlastok najrešpektovanejšej nezávislej organizácie, ktorá udeľuje certifikáty odbornosti finančným agentom. Vďaka čomu si to vyslúžila?
Marta Gellová: Jedným z dôvodom je, že má zastúpenie už v 12 krajinách Európy, kde udeľuje certifikáty, a to s cieľom zvyšovania profesionality služieb najmä v oblasti finančného poradenstva (EFA) a finančného plánovania (EFP). Tým ďalším nesporne je, že sa zúčastňuje konzultačných procesov v rámci prípravy legislatívy Európskej únie.

Konzultujeme niektoré legislatívne predpisy nielen pre zákonodarcov Európskeho parlamentu a Európsku úniu, ale aj pre európske dohľadové agentúry. Predseda EFPA je dokonca zastúpený v skupine, ktorá pre tieto dohľadové organizácie pracuje. Svojich zástupcov tam máme od roku 2000, kedy EFPA vznikla.

Čo bolo vôbec dôvodom jej vzniku?

Marta Gellová: Dôvodom bol dopyt po procesných štandardoch a  harmonizácii v rámci Európy, pretože zákony a európske direktívy v tom čase neriešili procesné štandardy. Dnes už niektoré krajiny zavádzajú povinné skúšky finančných agentov a ich následné vzdelávanie v každom sektore finančného trhu.

Bolo v rámci štandardizácie potrebné veľmi meniť tieto podmienky v jednotlivých členských štátoch? Je legislatíva veľmi rozdielna?

Marta Gellová: Legislatíva je v jednotlivých krajinách rozdielna, pretože je tam iná aj štruktúra poradenského trhu. Niekde ide o viac viazaných agentov, niekde sú viac nezávislí poradcovia, niekde poisťovací poradcovia. Každá krajina má iné nastavenie. Nie je to harmonizované, preto poradenský systém nie je úplne porovnateľný.

Štandard, ktorý EFPA má, vznikol tak, že sa v rámci projektu porovnávali podmienky v jednotlivých krajinách EÚ. Teda, v akom stave je finančné vzdelávanie a štandardy finančných agentov. Zo zistení sa urobil priemer a z toho vznikol EFPA štandard.

Pre niektoré krajiny, ako napríklad Veľká Británia, je EFPA certifikácia na relatívne nižšej úrovni, lebo štandardy odbornosti vyžadované regulátorom sú oveľa vyššie. V niektorých krajinách je zas certifikácia EFPA na úrovni bakalárskeho štúdia. EFPA certifikát sa snaží byť štandardmi uprostred nastavenia v členských krajinách.

Kde sa v tomto smere nachádza Slovensko a Česká republika?

Marta Gellová: Slovensko na rozdiel od Českej republiky už napríklad má distribučný zákon. Slovensko už má povinnú kvalifikáciu a štandardy pre každý sektor, čo Česká republika len zavádza. Ide však tiež európskym smerom, kde sa nastavujú prísnejšie podmienky na vstup do sektora.

Na Slovensku funguje Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov ako strešná organizácia, ktorá stanovuje podmienky činnosti finančných agentov a vykonáva aj odborné skúšky. Čo by v tomto smere znamenala možnosť získať aj certifikát EFPA?

Marta Gellová: Certifikát nateraz nie je ekvivalentom a ani na Slovensku by zatiaľ nebol ekvivalentom skúšok požadovaných národným regulátorom. Na druhej strane, tým, že je udeľovaný nezávislou organizáciou, držiteľ získava kontext, rozhľad a prehľad o trhu, sebadôveru a schopnosť dať klientom erudovanejšie poradenstvo. Vďaka certifikátu sa stáva členom elitnej skupiny. Držiteľ získava spolu s certifikátom aj možnosť používať titul EFA, respektíve EFP za menom.

(Michal Šrubař, člen Rady a predseda Akreditačnej komisie EFPA Česká republika)

Súčasťou získania certifikátu je nielen skúška, ale aj príprava na skúšku. Z čoho pozostáva?

Michal Šrubař: Prípravný kurz trvá jeden rok. Dôvodom je, že objem matérie potrebný na absolvovanie skúšky je veľký. Zahŕňa všetky sektory finančného trhu, príslušnú legislatívu, etiku, dane a poradenské princípy.

Skúška má tri fázy. Prvá pozostáva zo znalostného testu – analytické a aplikačné otázky. Následne dostane kandidát na spracovanie prípadovú štúdiu klienta. Vypracovanú prípadovú štúdiu následne obhajuje pred trojčlennou komisiou v rámci ústnej skúšky, kde vysvetľuje, ako to z jeho poradenského pohľadu riešil.

Treba však povedať, že získaním certifikátu to nekončí. V rámci následného vzdelávania musí držiteľ každoročne získať minimálne 25 kreditov, ktoré musí absolvovať. V momente, keď to nesplní, vypadáva z evidencie EFPA a musí sa o to uchádzať opäť vrátane skúšky.

Marta Gellová: Tí, čo chcú získať certifikát, musia mať prax, musia chcieť investovať do seba, a to nielen peniaze, ale hlavne čas. Certifikát udeľovaný EFPA pritom zabezpečuje profesijný, nie akademický titul. Ak to poviem laicky, s akademickým titulom, ktorý raz získate, idete do hrobu. S profesijným certifikátom titul navždy nezískavate a musíte si ho udržovať. Máte povinnosť každoročného následného vzdelávania, aby boli certifikácia a odbornosť aktuálne.

Aká je úspešnosť skúšok?

Michal Šrubař: Na prvý raz ide približne o 75 % úspešnosť, na druhý raz sa už úspešnosť zvýši na 90 %. Je potrebné, aby uchádzači mali prax aspoň dva roky, vrátane prípravného kurzu trvajúceho 12 mesiacov. Podľa našich skúseností majú záujemcovia prax okolo 2-4 rokov, ale niektorí už aj 20. Často sa stane, že vysokoškoláci, ktorí majú teoretickú časť v hlave, ňou prejdú bez problémov, no chýbajú im potrebné skúsenosti, aby dokázali zvládnuť praktickú časť.

Ako reagujú na možnosť získania certifikátu finanční agenti v Česku?

Marta Gellová: Veľmi pozitívne, hoci z počiatku bol dopyt opatrný. Bolo to niečo nové, nadštandardné, čo nikto nevyžadoval. Dnes však už prví priekopníci šíria ďalej aj pozitívne povedomie o EFPA. Máme už 206 certifikovaných členov. Na našu každoročnú konferenciu však vlani prišlo až 330 ľudí. Tých viac ako sto tam bolo preto, že ich zaujíma certifikácia, EFPA a to, čo EFPA robí. Naši členovia sa dnes regrutujú zo 17 finančno-poradenských spoločností na celom trhu.

Michal Šrubař: Certifikát EFA (finančné poradenstvo) zodpovedá v akademickom svete bakalárskemu štúdiu, EFP (finančné plánovane) zodpovedá magisterskému a inžinierskemu štúdiu. Držiteľ EFA certifikátu má z nášho pohľadu dve zásadné kvality. Jednak odbornú a jednak etickú. EFPA má vlastnú etickú komisiu a etický kódex, ktorý podpisuje každý. Dôkladne kontrolujeme to, aby sa poradcovia správali tak, ako sa majú.

Spomenuli ste 206 držiteľov certifikátu. Je to veľa či málo?

Michal Šrubař: Je to primerane vzhľadom na obdobie, od ktorého certifikáty môžeme v Česku udeľovať. Dôležité je povedať, že dlhší čas trvá príprava. Veríme, že v priebehu troch rokov budeme na čísle 500. V Rakúsku, ktoré je veľkosťou podobná ekonomika, je na trhu okolo 10 tisíc poradcov, z ktorých má 700 certifikát EFA. Ak sa to rozbehne aj na Slovensku, verím, že v budúcnosti by sme spolu raz mohli mať okolo 1500 držiteľov certifikátu.

Na Slovensku stále vládne prax, že klient chce mať výborného finančného agenta, ale nechce za to platiť. Hoci, povedzme, v prípade právnych služieb berie odmenu advokátovi ako samozrejmosť. Prečo?

Marta Gellová: Je to podľa mňa dané historicky. Všetci boli zvyknutí na to, že sa o nich štát postaral a nepotrebovali nič. V štádiu, keď sa trh trochu uvoľnil, sme prešli kupónovou privatizáciou, ktorá dobré meno finančnému trhu neurobila. Stalo sa to mentálnou brzdou. Okrem toho, stále nejde o dopyt, skôr o ponuku služieb. Napríklad, na jednej strane už ľudia vedia, že keď idú na dovolenku, je dobré sa poistiť.

V opačnom prípade ich to bude stáť veľa peňazí. Ale stále myslia na to, že hádam sa nič nestane. Tu je zároveň potrebné nastaviť aj jasne pravidlá, za čo klient platí. Mali sme kolegov z Británie, ktorí rozprávali svoje skúsenosti z prechodu z províznej na platenú odmenu. Základom je sa zamyslieť nad tým, kde je ich pridaná hodnota a takto to klientovi aj ponúknuť a predať. Pre každého agenta, ktorý robí sprostredkovanie, je to dôležité si uvedomiť.

V rámci pripravovanej novely zákona o finančnom sprostredkovaní silnie aj na Slovensku tlak na zverejnenie provízií zo strany finančných agentov. Je cesta transparentnosti tou, ktorou sa má finančné sprostredkovanie uberať?

Marta Gellová: Z môjho pohľadu je transparentnosť najlepšou cestou. Aj v spomínanej Británii sa sprostredkovateľ či poradca vopred s klientom dohodne na výške odmeny, splatnosti a podmienkach, za akých pre neho finančný plán pripraví. Klient vie, za čo bude platiť, ale poradca to môže dostať jednorázovo, po čiastkach, alebo z investície.

Možno majetnejší a vzdelanejší si uvedomujú, že je potrebné si zabezpečiť finančné plánovanie. Chudobní, ktorí by povestnú „trojnožku“ potrebovali najviac, však o finančné poradenstvo či sprostredkovanie nemajú záujem. Neodrazí sa potom aj zo strany finančných agentov obava, či certifikát, ktorý aj niečo stojí – nielen finančne, ale aj časovo – bude mať pre nich význam?

Marta Gellová: Ak to finančný agent myslí so svojou profesiou vážne, tak na sebe musí pracovať. EFA skúška mu dá daný rozhľad a vzdelanie. To, či bude mať vysoko- alebo nízkopríjmových klientov, je až druhoradé. V prvom rade potrebuje mať prehľad o celom trhu, čo ho však zároveň posúva aj k skupine vyšších príjmových a vzdelanejších skupín, ktoré si potrebu mať finančného sprostredkovateľa či poradcu uvedomujú.

Na Slovensku však silnie aj tlak vlády, ktorý spochybňuje potrebu finančných agentov. Pomôžu EFA certifikovaní agenti názor na odvetvie zmeniť?

Marta Gellová: Určite je potrebné nastaviť úroveň podmienok na vstup do odvetvia, hoci na Slovensku to už máte. Je zrejmé, že finančné sprostredkovanie a poradenstvo nemôže robiť každý v zmysle, že jeden deň odložím nožničky, ktorými strihám vlasy, a druhý deň budem ponúkať poistenie. EFA certifikáty znamenajú pre profesiu vyššiu pridanú hodnotu.

Napríklad v Česku na skúšky voláme nielen zástupcov vlády, ale aj Českej národnej banky, bankových asociácií a podobne, aby sa prišli pozrieť ich úroveň. Reakcia je vysoko pozitívna a myslím, že to je cesta. Tou ďalšou je transparentnosť. V Česku napríklad máme register finančných sprostredkovateľov Elixír, ktorý vznikol na dopyt trhu. Sú tam zaregistrovaní poradcovia a sprostredkovatelia s celou históriou, kde aj klient môže vidieť, či ide o povedzme „fluktuanta“, alebo na druhej strane odborníka, aj s certifikátom EFA.

Aká je situácia v Európe?

Marta Gellová: Hoci certifikáty nie sú ekvivalentom skúšok vyžadovaných národným regulátorom, v niektorých krajinách už banky využívajú to, že ak má povedzme uchádzač o privátneho bankára certifikát EFA, spĺňa kritériá na danú pozíciu. Dôvodom je, že ide o nezávislý certifikát pokrývajúci rôzne sektory.

Aj v Českej republike rokujeme s dvomi bankami, ktoré majú záujem o uchádzačov s týmto certifikátom. Až 80 % je pritom v rámci certifikátu rovnakých pre všetky krajiny a v 20 % sú implementované národné odlišnosti. Ak ho teda dostanete v Španielsku, Veľkej Británii či Rakúsku, tak má rovnaký štandard odbornosti.