Už zajtra, 17. mája sa v bulharskej Sofii uskutoční summit EÚ - západný Balkán. Cieľom stretnutia je opätovne potvrdiť záväzok EÚ západnému Balkánu získať členstvo v únii. „Ekonómovia spoločnosti Coface považujú vstup do EÚ za pravdepodobný najmä preto, že by vyvážili ruskú a čínsku prítomnosť v regióne,“ konštatuje nadnárodná spoločnosť Coface, globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika, vo svojej najnovšej analýze vývoja ekonomiky regiónu.
Úzka obchodná a hospodárska integrácia
Krajiny západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko) opätovne prehlbujú po prerušeniach spôsobených vojnami v 90. rokoch a finančnej kríze v rokoch 2008 až 2011 svoje hospodárske väzby s Európskou úniou.
„EÚ je najväčším obchodným partnerom regiónu, predstavuje 83 % svojho vývozu a 67 % dovozu,. Od roku 2008 sa tovarová výmena medzi EÚ a krajinami západného Balkánu zvýšila o 80 %, čo posilnila aj asociačná dohoda s EÚ,“ konštatuje Coface.
Vysoký obchodný deficit regiónu je však spôsobený úzkou výrobnou základňou a tovarom s nízkou pridanou hodnotou. „Financuje sa predovšetkým z príjmov emigrantov posielaných do domovskej krajiny - takmer štvrtina obyvateľstva žije v zahraničí - a priamych zahraničných investícií, väčšinou zo západnej Európy. Príjmy emigrantov, ktoré posielajú domov, predstavujú približne 10% HDP Albánska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory a Srbska a približne 15 % Kosova, ale len 4 % Macedónska,“ vypočítava Coface. Európska prítomnosť je obzvlášť dôležitá v oblasti bankovníctva, telekomunikácií, energetiky, cestovného ruchu a v menšej miere aj v oblasti výroby.
„Priame zahraničné investície dnes dosahujú 40 % HDP v Albánsku, Bosne a Macedónsku, 70 % v Srbsku a až 113 % v Macedónsku. Silné využívanie eura v regióne však tiež znamená vysokú závislosť od hospodárskeho cyklu eurozóny a menovej politiky,“ upozorňuje Coface.
Korupcia, vysoká nezamestnanosť a nízky HDP ukazujú na dlhú cestu...
Vzhľadom na strategickú geografickú polohu regiónu a obavy Európskej únie z prenikania konfliktov medzi susednými krajinami, ako aj na vyváženie vplyvu Ruska a Číny je pravdepodobné, že pristúpenie k členstvu v EÚ sa podľa Coface dokončí.
„Očakáva sa, že začne s dvomi najpokročilejšími kandidátmi, Srbskom a Čiernou Horou, pravdepodobne pred rokom 2025. Členstvo prinesie pre EÚ pritom len obmedzené dodatočné finančné náklady,“ podotýka Coface. Európska finančná pomoc predstavuje približne 7 miliárd eur na obdobie rokov 2014 - 2020 (väčšina z nich sa týka podpory administratívnych a inštitucionálnych reforiem) a po prístupe by sa odhadom mohli dodatočné finančné prostriedky navýšiť vo výške okolo 2 % rozpočtu EÚ-28 na rok 2017.
Napriek tomu, v dôsledku niekoľkých vážnych nedostatkov v oblasti správy verejných vecí, bude pristúpenie regiónu k členstvu v EÚ dlhým procesom. Korupcia je hlavným problémom vo verejnom a právnom sektore regiónu, pričom západný Balkán osciluje tento rok na konci rebríčka Transparency International v Európe.
Táto situácia korešponduje s indikátormi správy Svetovej banky, ktoré poukazujú na slabú politickú stabilitu v Albánsku, Macedónsku, Kosove a Čiernej Hore, inštitucionálnu roztrieštenosť v Bosne a Hercegovine a slabé právne režimy konkurzu a insolventnosti firiem.
Priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne sotva dosiahne štvrtinu priemeru HDP v krajinách EÚ-15 a je približne polovicou úrovne 11 členských krajín EÚ z východnej Európy. Konvergencia počas vojen sa náhle zastavila počas finančnej krízy kvôli nedostatku konkurencieschopnosti.
„Nezamestnanosť predstavuje 16,2 % z celkovej pracujúcej populácie a 37,6 % u mladšieho obyvateľstva v produktívnom veku. Berúc do úvahy súčasné miery rastu HDP, ktoré je v priemere o niečo viac ako 3 %, odhaduje Svetová banka, že bude trvať približne šesť desaťročí, kým priemerný HDP na obyvateľa na západnom Balkáne dosiahne priemer EÚ,“ dodáva Coface.
Komentáre
Pridať komentár