Ak by členská krajina pri výraznom zvýšení miery nezamestnanosti získala pomoc z takéhoto fondu, podporilo by to národný systém poistenia a zabránilo dominovému efektu na úkor ostatných štátov. K tomuto záveru prišla analýza zverejnená v utorok, ktorú inštitút Ifo na podnet Bertelsmannovej nadácie vypracoval pre roky 2000 až 2016.
V sledovanom období mohol tento fond zabrániť až štvrtine finančných strát, ktoré zapríčinila nezamestnanosť. „Nástroj vo forme európskeho zaistenia proti nezamestnanosti môže eurozónu v čase ťažkej krízy výrazne lepšie stabilizovať, než národné ochranné mechanizmy," píše sa v analýze.
Jednotlivé členské štáty by museli v časoch klesajúcej nezamestnanosti prispieť do spoločného fondu, z ktorého by počas krízy dostali finančné prostriedky. Pritom nepôjde o trvalé transfery od ekonomicky silných krajín slabším. Dominic Ponattu z Bertelsmannovej nadácie zdôraznil, že meradlom nie sú ekonomické rozdiely medzi 19 členmi eurozóny, ale vývoj v každej jednotlivej krajine. Napríklad, Nemecko by v roku 2003 dostalo z fondu 2,5 miliardy eur.
Nemecký minister financií Olaf Scholz v októbri predstavil základné body pre európsky fond podpory v nezamestnanosti. Podľa tohto návrhu by si mohli národné systémy v čase krízy požičať prostriedky z fondu, aby nemuseli by krátiť platby. Návrh však narazil na odmietavý postoj väčšiny členských krajín.
Komentáre
Pridať komentár