Japonsko s poistným okolo 70 mld. eur je po USA a Číne tretím najväčším poistným trhom na svete. Štruktúra trhu podľa poistných odvetví, respektíve typov poistenia, vykazuje pri porovnaní napríklad so Spolkovou republikou Nemecko (SRN) určité rozdiely. V Japonsku má poistenie motorových vozidiel na celkovom poistnom podiel 54 %, kým v SRN len 39 %. Naproti tomu na poistenie zodpovednosti pripadá 6 % v Japonsku a približne 12 % v SRN a pri poistení majetku sú príslušné podiely 18 %, respektíve 25 %.
Japonský poistný trh vykazuje značne vysokú koncentráciu, lebo z celkového počtu 30 poisťovní pripadá 92 % celkového trhu na tieto tri poisťovne: MS & AD Insurance Group, Tokio Marine Group a Sompo Japan Nipponkoa Holdings. Pre porovnanie možno uviesť, že v SRN zaberá prvých päť poisťovní okolo jednej tretiny poistného trhu, čo pri počte viac ako 150 „kompozitných" poisťovní nijako neprekvapuje.
Značné rozdiely oproti západným poistným trhom existujú v štruktúre predajných či distribučných kanálov. V Japonsku majú kľúčovú úlohu tzv. agentúry, a to najmä v priemyselnom poistení. Poisťovacím maklérom bola činnosť povolená až v roku 1996, pričom ich podiel na trhu je nižší ako jedno percento. V Japonsku má agentúra samostatného vlastníka, ale v priemyselnom obchode dominuje agentúra viazaná na firmu.
Z hľadiska právnej formy obdobne existuje nezávislý poisťovací maklér a maklér viazaný na firmu. Činnosť maklérov a agentúr je prísne oddelená. Poisťovací maklér nesmie napríklad prijímať poistné, ktoré musí byť v Japonsku uhradené pred začiatkom poistenia, lebo inak nevznikne poistná ochrana a poistná zmluva je vypovedaná.
Výplaty poistného plnenia musia smerovať od poisťovne priamo klientovi, lebo ani agentúry a ani poisťovací makléri nie sú oprávnení ich prijímať. V prípade chybného poradenstva ručí za to namiesto agentúry príslušná poisťovňa, zatiaľ čo poisťovací maklér, ako je vo svete obvyklé, nesie samostatne riziko, a preto si musí dojednať poistenie pre prípad chýb a opomenutí (E&O).
Agentúry aj poisťovací makléri dostávajú za činnosť spravidla proporcionálnu odmenu, vzťahujúcu sa k zaplatenému poistnému. Poisťovací maklér však musí na žiadosť oznámiť výšku provízie. Na rozdiel od SRN nie je v Japonsku dovolené inkasovať za sprostredkovanie poistnej ochrany a za starostlivosť o klienta honorár, čo značí, že sa používajú iba provízie.
Medzi japonskými podnikmi existujú veľmi úzka spojenia, ktoré sa nazývajú Keiretsu. Z nich vyplývajú kontinuálne obchodné vzťahy a dlhoročná súdržnosť, ktorá sa pochopiteľne spája so spoľahlivosťou. Táto trvalosť vzťahu umožňuje obchodným partnerom sa aj v ťažkých situáciách na seba spoľahnúť. V záujme dlhodobosti bol oživený určitý druh solidarity medzi poistníkom a poisťovateľom.
Dlhodobá stabilita klientského vzťahu je pre obe strany prvoradá. Tak poisťovateľ ani v prípade skutočne veľkých škodových udalostí nesiaha k nejakým drastickým opatreniam a nedáva napríklad výpoveď. Na druhej strane klient zvyčajne akceptuje upravené podmienky poistenia, ktoré zo strednodobého pohľadu napomôžu poisťovateľovi k priaznivému hospodárskemu výsledku.
Ďalšia zvláštnosť japonského poistného trhu je v tom, že často nesie iba jeden poisťovateľ značne veľké riziká. Popri tom sa v Japonsku, samozrejme, využíva spolupoistenie. Vedúci poisťovateľ upisuje väčšinou u daného poisťovacieho obchodu oveľa vyšší podiel ako je obvyklé na nemeckom poistnom trhu. Kvóta vedúceho poisťovateľa 80 % a viac nepredstavuje žiadnu výnimku, najmä ak sa jedná o klienta z okruhu Keiretsu.
Vzhľadom k svojej geografickej polohe je Japonsko vystavené špecifickým spôsobom prírodným katastrofám, predovšetkým zemetraseniam. Pre prípad tohto poistného nebezpečenstva existuje pri občianskych poisteniach štátom podporované poolové riešenie, zatiaľ čo podnikatelia a priemyselné podniky si môžu podľa svojej voľby kúpiť u poisťovateľov poistnú ochranu výhradne individuálne.
O zodpovedajúcich poisteniach pre prípad zemetrasenia sa poisťovatelia dohadujú vzhľadom k veľkej celkovej expozícii s veľkou opatrnosťou a zdržanlivosťou. Japonské podniky sa „naučili" s príslušnými rizikami žiť. Za zmienku stojí napríklad tá skutočnosť, že často sa výrobné kapacity nebudujú na jednom mieste, ale vo forme viacerých menších zariadení na rôznych miestach. Preto sú málo dojednáva poistenie pre prípad prerušenia prevádzky. Ochota niesť riziko samostatne je v Japonsku v zásade vyššia ako inde vo svete.
Komentáre
Pridať komentár