Tento krok zrejme málokoho prekvapil, keďže ECB už skôr deklarovala, že z jej strany nemožno „hike" očakávať skôr ako po konci tohto leta. Z oficiálneho vyhlásenia z posledného zasadnutia centrálnych bankárov však vyplýva, že sa táto hranica posúva minimálne na koniec roka 2019.
Trhy sú však v poslednej dobe pesimistickejšie a s vyššími európskymi sadzbami počítajú ešte neskôr. Veľkú pozornosť si potom iste zaslúži aj oznámenia spustenie už tretieho kola programu TLTRO. Táto čím ďalej častejšie sa objavujúce skratka pod sebou skrýva ďalší z nástrojov, ktorým ECB dodáva bankám dodatočnú likviditu v snahe podporiť spomaľujúci hospodársky rast a infláciu.
To všetko nie dlho potom, čo na konci minulého roka bankári vo Frankfurte po takmer štyroch rokoch slávnostne ukončili kvantitatívne uvoľňovanie.
Eurozónu tak možno prirovnať k pacientovi, ktorému sú dlhodobo podávané stále vyššie dávky návykových liekov. Akonáhle by sa zvyšovanie dávok zastavilo, pacientov stav by sa zhoršil. Na druhej strane je pochopiteľné, že v čase, keď eurozóna čelí oslabovaniu svojho rastu, nepovažuje ECB za vhodné monetárne stimuly vysadiť. Navyše prezident ECB Mario Draghi pripustil, že v prípade potreby by mohla ECB obnoviť aj program kvantitatívneho uvoľňovania.
Európska centrálna banka tak najskôr v rámci tohto cyklu možnosť zvýšiť úrokové sadzby prepásla a od netradičných monetárnych nástrojov ešte dlho neupustí. Naporúdzi by tak bolo porovnanie s Japonskom, ktoré veľmi nízkym sadzbám čelí už dlhšie ako dvadsať rokov.
Zostáva teda otázkou, či by sa Európa nemala namiesto liečby príznakov pomocou menovej alchýmie snažiť riešiť príčiny svojej „choroby", medzi ktoré sa okrem iného zaraďuje vysoká miera regulácie, ktorou si pod sebou Európa podrezáva konár, či starnutie populácie.
Tomáš Lébl
analytik skupiny AXA ČR a SR
Komentáre
Pridať komentár