Štát by mal viac motivovať zodpovedných klientov... po celý život


			Štát by mal viac motivovať zodpovedných klientov... po celý život

Pred slovenským poisťovníctvom stojí viacero výziev. Zavedenie poistnej dane od tohto roku neprinieslo žiadnu pridanú hodnotu pre klientov, prioritne treba riešiť aj nemajetkovú ujmu pri PZP alebo škody nepoistených vozidiel... S čím sa musí trh vysporiadať?

Ako prezrádza v rozhovore pre portál oPoisteni.sk Martin Žáček, generálny riaditeľ UNIQA poisťovne, ocenený v prestížnej ankete ako Poisťovák roka 2019, zásadný rozdiel možno vidieť na slovenskom i českom trhu z pohľadu legislatívy v rámci podpory životného poistenia.

CEO_M_Žáček_UNIQA

V posledných rokoch ako poisťovňa rastiete, čo sa týka produkcie i uzatvorených zmlúv – mali ste plánovaný rast predpísaného poistného o 5 % na 133,6 mil. eur. Podarilo sa vám to aj vlani?
Minulý rok bol z pohľadu UNIQA poisťovne veľmi úspešný. Predpísané poistné narástlo o 8 %, výrazne nad naším plánom. Počet zmlúv dosiahol vlani 720-tisíc kusov. Veľkú radosť som mal osobne z toho, že sme prvýkrát prekročili hranicu pol milióna klientov, čo reálne znamená, že takmer každý desiaty Slovák je klientom našej UNIQA poisťovne. Pozitívny bol aj fakt, že už evidujeme cez 180-tisíc zmlúv v rámci poistenia domov a domácností. Je vidieť, že v oblasti retailu patríme k najsilnejším poisťovniam na tuzemskom trhu.

Do akej miery vás pri dosahovaní výsledkov limitovala súčasná legislatíva?
Od 1. januára tohto roka začala na Slovensku platiť nová daň z neživotného poistenia vo výške 8 %. Čas na prípravu bol pomerne krátky a stálo nás to rovnako ako aj iné poisťovne veľké množstvo kapacity. Všetci sme sa s touto legislatívnou zmenou museli vysporiadať napriek tomu, že zavedenie poistnej dane neprináša pre klientov žiadnu pridanú hodnotu. Dúfam, že klienti navýšenie poistného z titulu zavedenia dane pochopia a nebudeme o ich priazeň zbytočne prichádzať.

Ako vnímate súčasný trh životného i neživotného poistenia z pohľadu potenciálu ich rastu?
Poistenie pre podnikateľov (SME) a korporátny biznis predstavujú segmenty, ktoré sú logicky zviazané s ekonomickým cyklom. Keď sa darí ekonomike, darí sa aj podnikateľom, konkrétne rastie počet poistených subjektov, rastú poistné sumy a je tam priestor aj na rast poistného. To považujem za pozitívne. Dobre sa darí aj retailovému poisteniu, najmä poisteniu domácností a rodinných domov.

Pod obrovským tlakom je posledné roky segment autopoistenia, a to z niekoľkých dôvodov. Autoservisy požadujú vyššie sadzby za servisnú normohodinu, najmä v dôsledku rastu mzdových nákladov na pracovnú silu. To sa prejavuje vo výške „plechových škôd“, súčasne rastú aj náklady na škody na zdraví. Nevyjasnená je aj situácia ohľadom sporov o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu povinného zmluvného poistenia. Autopoistenie je na Slovensku pre poisťovne dlhodobo stratové a v kombinácii s vysokou škodovou infláciou je tak nárast poistného nutnosťou.

Mať uzavreté povinné zmluvné poistenie (PZP) je nutnosťou pre to, aby bol poškodený vždy korektne odškodnený.. Už dlhšie sa hovorí o tom, že ceny v danom segmente postupne rastú. Vnímate zaujímavé trendy v danej oblasti?
Národná banka Slovenska vo svojej správe konštatuje, že čistý kombinovaný ukazovateľ v autopoistení sa v decembri 2018 dostal na 111,5 %, čo je najvyššia hodnota v histórii. Znamená to, že poisťovne na jedno euro poistného, ktoré od klientov vyberú, ďalších 11,5 centov doplatia. Ceny síce v minulom roku rástli, ale spomínaná škodová inflácia ich prevýšila a kombinovaný ukazovateľ sa medziročne zvýšil o viac než 2 percentá. To je alarmujúci trend a je jasné, že musí dôjsť k výraznému nárastu cien.

Pomerne zložitá a nejednoznačná v našej legislatíve je náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú PZP podľa platnej legislatívy nekryje. Aké s tým máte ako UNIQA poisťovňa skúsenosti?
Pre poisťovne skutočne predstavuje najväčší problém, že nemajetková ujma nie je dostatočne legislatívne upravená. Neistota ohľadne vzniku a výšky poistných nárokov z tzv. nemajetkovej ujmy narúša jednu zo základných podmienok poistiteľnosti rizika, ktorou je schopnosť poisťovne odhadnúť stratu. O výške náhrady či o jej vyplatení rozhodujú len súdy. Poisťovne nevedia vopred vyrátať, aké veľké náklady budú mať s vyplácaním odškodného pre pozostalých. Na problém upozornila v Správe o finančnej stabilite v novembri 2018 aj Národná banka Slovenska (NBS).

Sú podľa vás potrebné nejaké novinky v legislatíve, alebo čo by pomohlo danej situácii?
Uvítali by sme jednoznačný výklad v rámci legislatívy. Za nemajetkovú ujmu sa považuje náhrada morálnej, citovej či inej nefyzickej škody v prípade úmrtia poškodeného blízkym osobám. Avšak súčasná legislatívna situácia, konkrétne zákon o PZP, uvedený pojem nešpecifikuje. Niektoré súdy uvedené nároky neuznávajú, iné áno, takže z nášho pohľadu je nutné toto legislatívne vákuum presne v zákone špecifikovať a to pragmatickým spôsobom. Poisťovne, vrátane tej našej, sú na to pripravené.

Povinnosť uzatvoriť PZP je taxatívne upravená zákonom, závažná je však stále problematika nepoistených vozidiel... Podľa štatistík z konca roka 2018 je ich podľa Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) takmer 241-tisíc. Čo by situácii pomohlo najviac?
Každé motorové vozidlo musí byť zo zákona poistené pre prípad škody spôsobenej jeho prevádzkou tretím osobám na zdraví, živote, majetku a ušlom zisku. Ak auto bez PZP spôsobí nehodu, škoda je uhradená z poistného garančného fondu, ktorý spravuje SKP (Slovenská kancelária poisťovateľov). Fond finančne plnia (prostredníctvom svojich poisťovní) poctiví klienti, ktorí si riadne platia PZP. Po tom, čo fond uhradí poškodenému vzniknutú škodu, od vinníka vymáha celú výšku plnenia, a to prípadne aj súdnou cestou.

Zaujímavú skúsenosť majú v susednom Česku, kde niekoľko rokov fungoval a od 1. januára 2018 bol znovu zavedený príspevok nepoistených vodičov do garančného fondu Českej kancelárie poisťovateľov (ČKP). Musia ho platiť vodiči, ktorí svoje auto využívali na prevádzku, avšak nedojednali si poistenie zodpovednosti za ujmu spôsobenú jeho prevádzkou. Po zavedení tohto príspevku našich susedov kleslo percento nepoistených vozidiel zo 6 % na 2 %, teda na tretinu. Napríklad takáto potenciálna novinka v slovenských podmienkach by bezpochyby čiastočne znížila tlak na vyššie uvedenú potrebu navýšenia poistného u poctivých klientov.

Ak klient uzatvorí PZP, jedným z dokumentov, ktoré k poisteniu získa, je aj biela karta, teda doklad potvrdzujúci uzatvorenie zákonnej poistky. Možno ju považovať za prežitok alebo sa aj tu prejavujú isté inovácie?
Zelená a biela karta patria medzi doklady potvrdzujúce uzatvorenie PZP, čiže poistenia zodpovednosti za škody spôsobené motorovým vozidlom. Biela karta je takýmto dokladom na Slovensku, zelená karta je určená do zahraničia. Minimálne biela karta je v dnešnej dobe prežitok.

V mnohých krajinách Európy sa dokonca uvažuje, že tlačená zelená karta bude nahradená elektronickou kartou. Z tohto pohľadu možno predpokladať, že nastal čas na zmenu zákona práve v súvislosti s elektronizáciou služieb pre klientov. Pozitívne to ovplyvní životné prostredia, zvýši sa komfort služieb pre klienta a nezhorší sa preukázateľnosť zaplateného poistného. Ide nám o zjednodušenie života pre všetkých a zmena legislatívy by tomu výraznejšie pomohla.

Martin_Zacek_poistovak roka

Inovácie sa nevyhýbajú ani PZP. Viete uviesť konkrétny príklad, kde možno badať ten posun inovácií najvýraznejšie?
Ešte pred desiatimi rokmi napríklad pri určovaní ceny PZP vychádzali všetky poisťovne z jednoduchých sadzieb, ktoré sa odvíjali od auta a jeho majiteľa. Hlavným kritériom na určenie ceny poistného bola kubatúra vozidla a prípadne vek a bydlisko vodiča. Dnes používame pri tarifikácii desiatku rôznych parametrov, ktoré ovplyvňujú výšku PZP. Logicky napríklad kubatúra bola do značnej miery nahradená výkonom (pozrite sa, akého downsizungu sme boli v posledných rokoch svedkami), významnými faktory sú i bydlisko vodiča či predpokladaný kilometrový nájazd. Klientovi ponúkame k základnému PZP i rôzne pripoistenia. Individualizované riešenia, tak ako sa budú viac využívať „big data“, budú trendom aj v ďalšom období.

Ako z vášho pohľadu vnímate súčasný poistný trh v Česku a na Slovensku, pokiaľ ide o životné i neživotné poistenie?
Obidve krajiny sú v zásade dosť podobné, nie sú výraznejšie dramatické rozdiely. Z pohľadu klientov je zaujímavé, že Slováci sú pri poisťovaní o niečo konzervatívnejší. Napríklad pri uzatváraní životného poistenia slovenský klient uprednostňuje klasické kapitálové životné poistenie s garanciou poistného plnenia na rozdiel od českého klienta, ktorý v prípade sporiacej zložky uprednostňuje investičné životné poistenie. V oboch krajinách ale rastie podiel rizikového životného poistenia. Pri havarijnom životnom poistení Slováci žiadajú nižšiu spoluúčasť aj za cenu vyššieho poistného oproti Čechom.

Sú na obidvoch trhoch vidieť nejaké zásadné rozdiely?
Zásadný rozdiel vnímame z pohľadu legislatívy v rámci životného poistenia. Na Slovensku neexistuje daňová úľava v danej oblasti, v Česku je možné znížiť si daňový základ takmer o 932 eur ročne (24 000 korún českých), pokiaľ splníte potrebné podmienky daňovej uznateľnosti zaplateného poisteného. Odpočet je u našich českých susedov veľmi zaujímavý a motivuje spotrebiteľov, aby si peniaze touto formou odkladali na horšie časy pre prípad nepredvídaných životných okolností.

Ďalšia motivácia je v prípade zamestnávateľa, ktorý môže na životné poistenie svojmu zamestnancovi prispieť až čiastkou 1942 eur ročne (50 000 korún českých). Na Slovensku tento inštitút neexistuje. Dokonca rezort financií pri diskusiách o zavedení poistnej dane uvažoval o zdanení životného poistenia, napokon však ostala 8 % daň len pre neživotné poistenie.

Životná poistka teda na Slovensku neznižuje základ dane, ako je tomu napríklad pri nezdaniteľnej časti za príspevky zaplatené na doplnkové dôchodkové sporenie (v roku 2018 v sume 180 eur). Čo by sa malo upraviť či zmeniť?
Z môjho pohľadu bude možné zavedenie daňovej úľavy aj na Slovensku v budúcnosti do veľkej miery závisieť aj od nastavenia štátneho rozpočtu a priorít vlády. Prial by som si, aby poisťovníctvo dostalo väčšiu podporu zo strany štátu, nakoľko zohráva kľúčovú úlohu v rámci stabilizácie subjektov a ekonomiky pri nepredvídaných udalostiach.

Napríklad pri klasickom kapitálovom životnom poistení sa klientovi zhodnocuje sporiaca zložka určená pre jeho postproduktívne obdobie a na druhej strane, zníži sa tlak na zabezpečenie zo strany štátu. V prípade nepriaznivej životnej situácie (invalidita, choroba, trvalé následky po úraze...) mu umožní nastaviť si nový mód plnohodnotného života. Veľmi by som si prial, aby existovala väčšia motivácia pre zodpovedných klientov, ktorí sa poistením snažia chrániť pred potenciálnymi rizikami v budúcnosti.

Čo vás najbližšie čaká v danej oblasti?
Chceme byť naďalej poisťovňou, na ktorú sa môžu jej klienti spoľahnúť, ktorá rýchlo a korektne likviduje poistné udalosti. Som rád, že máme skvelý tím ľudí, ktorí túto víziu uskutočňujú. Veľmi by som si želal, aby už teraz daňové experimenty skončili a ako sektor sme boli schopní klientom vysvetliť, že aj napriek navýšeniu poistného o daň je dobré poistenie základom pre pokojný spánok každého z nás...

Zdroj: oPoisteni.sk

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články