Poistná daň vytiahne z peňaženiek viac ako 8 %

Návrh zákona o poistnej dani, ktorý napriek pretrvávajúcim vážnym rozporom Ministerstvo financií SR
predkladá na rokovanie vlády, má podľa vyjadrenia ministerstva „v plnej miere nahradiť existujúci
odvod z neživotného poistenia, ktorý v súčasnosti platia poisťovne“. Spomínaný odvod sa však odvádza
iba z poistných zmlúv, uzavretých po 1. 1. 2017 a daň z poistenia sa má platiť zo všetkých zmlúv, ktoré
poisťovne spravujú – teda niekoľko miliónov kontraktov.

Tvrdenie ministerstva, že nie je potrebné vstupovať do zmlúv a meniť ceny, je zavádzaním verejnosti
a nepochopením fungovania poisťovníctva a zmluvných vzťahov v ňom. Práve Ministerstvo financií SR
je podľa kompetenčného zákona zodpovedné nielen za výber daní, ale aj za tvorbu a uskutočňovanie
politiky v oblastiach finančného trhu, teda aj poisťovníctva.

To prakticky znamená, že má povinnosť zabezpečiť také legislatívne podmienky, aby občania a právnické osoby mali k dispozícii zdravé finančné inštitúcie, ktoré budú schopné plniť svoje záväzky voči nim.

Predložený návrh je však silne v rozpore s touto povinnosťou MF SR, pretože nielen negatívne zasahuje
do finančného zdravia poisťovní, ktoré môžu mať problémy so solventnosťou, ale poškodzuje aj
spotrebiteľov, pretože daň bude mať samozrejme aj silný vplyv na výšku poistného.

Nie je totiž reálne očakávať, že poisťovne budú mať dosť zdrojov zo zisku na zaplatenie dane, keďže celková odvedená daň bude pravdepodobne vyššia, než je sumárny zisk sektora z neživotných poistení. Pritom aj regulácia ochrany spotrebiteľov pri poskytovaní finančných služieb spadá do kompetencie
ministerstva.

„Poisťovne sú už teraz zdaňované štvornásobne – daňou zo zisku, osobitným odvodom zo zisku
regulovaných odvetví, 8 % odvodom z neživotných poistení a 8 % odvodom z PZP, “ dodáva prezident
asociácie Vladimír Bakeš.

Ministerstvo obhajuje zavedenie poistnej dane daňovou férovosťou pri poskytovaní tovarov a služieb,
s tým, že poisťovníctvo nepodlieha dani z pridanej hodnoty. Poskytnutím poistného plnenia sa však
netvorí nová pridaná hodnota, ale ide o zdroj, ktorý umožňuje obnovu poškodených alebo zničených
hodnôt.

Poistenie je systémovo doplnkom štátneho sociálneho systému, ktorý umožňuje ľuďom
zabezpečiť sa za vlastné peniaze v krízových situáciách a nebyť odkázaný na pomoc zo štátneho
systému sociálneho zabezpečenia. Civilizované štáty teda proti nemu nebojujú, ale naopak, vo
verejnom záujme ho podporujú.

Návrh MF SR ignoruje najzásadnejšie odborné pripomienky sektora, pretože:

• zavádza retroaktivitu – daň sa má zaplatiť aj z poistných zmlúv uzavretých v minulosti,
  kde bola cena kalkulovaná bez dane, čo výrazne negatívne ovplyvní solventnosť poisťovní,
• nepriznáva, že daňovníkom je poistník – aj keď klient to bude musieť v konečnom dôsledku
  zaplatiť, za cenu vysokých nákladov poisťovne na prepracovanie poistných zmlúv,
• neoddeľuje daň od poistného – a tým spôsobuje poisťovniam ďalšie zvyšovanie nákladov,
  napr. na zaistenie a distribúciu, navrhuje účinnosť k 1. 10. 2018 – čo je v rozpore:
  o s vlastnými legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré vyžadujú v takýchto prípadoch
  účinnosť k 1. januáru s primeranou legisvakanciou,
  o s technickými možnosťami poisťovní na rozsiahlu úpravu informačných systémov
  o a so zákonnými právami klientov na včasné informovanie o zmenách v zmluve.

K návrhu zákona sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní negatívne vyjadrili viaceré relevantné
subjekty – vrátane Národnej banky Slovenska, verejnosti a Generálnej prokuratúry, ktorá tiež
namietala jeho retroaktivitu.

SLASPO apeluje na vládu, aby tento rozporuplný návrh zákona zastavila, a zabránila tak
nežiaducemu vplyvu na finančné zdravie slovenského poisťovacieho sektora a dopadu na zvýšenie
cien poistného pre zodpovedných občanov SR.

V prípade schválenia zákona v navrhovanej podobe členské poisťovne SLASPO zvažujú podanie na
Ústavný súd.