Ďakujeme vám, pán riaditeľ, že ste si urobil čas pre náš portál oPojištění.cz. Na úvod sa spýtam, ako vnímate legislatívne cunami, ktoré v minulom roku zasiahlo český poistný trh?
Bez preháňania môžem povedať, že to bola naozaj poriadna jazda. A úprimne si myslím, že to ešte zďaleka neskončilo. Celkom sa čudujem, že sme si v tomto legislatívnom záprahu našli čas a priestor na biznis a tiež na našich klientov. Konkrétne pre spoločnosť INSIA sa tie príslovečné regulatórne stavidlá otvorili hneď sa začiatkom roka, kedy sme IDD museli implementovať na Slovensku, nasledovala smernica GDPR a realizácie IDD aj v Českej republike. Tieto náročné a komplexné povinnosti významne otestovali kvalitu práce centrály INSIA a osobne som presvedčený, že nielen špecialisti INSIA, ale aj ostatné spoločnosti na trhu, v tejto náročnej skúške obstáli.
Hráči na českom trhu sa teda s touto záťažou dokázali popasovať so cťou. Čo konkrétne robilo spoločnostiam tie najväčšie problémy?
Či to bolo so cťou, tak to samozrejme ukážu až prvé kontroly dozorných orgánov (úsmev). Najkomplikovanejšie bolo novým reguláciám prispôsobiť procesy a software. Obzvlášť potom nariadenie GDPR nám dalo naozaj poriadne zabrať. A s presnými postupmi, ako implementovať IDD do každodenného fungovania svojho prevádzkového systému, bojujú mnohé firmy ešte dnes.
Ktorú z týchto regulácií považujete za najzásadnejšiu a z akého dôvodu?
Z môjho pohľadu sa jedná o čisto profesnú legislatívu IDD, poťažmo český zákon o distribúcii poistenia a zaistenia. Z dlhodobého hľadiska je toto samozrejme kľúčová norma, a to aj napriek tomu, že GDPR nám prinieslo prevádzkové problémy a významné obmedzenia v marketingu. Tiež by som ešte spomenul dôležitú reguláciu, ktorá sa síce dotkne viac poisťovní ako maklérov, napriek tomu by sme na ňu nemali zabúdať. Ide o účtovný štandard IFRS 17, ktorý dopadne na problematiku účtovania poistných zmlúv.
Aký vplyv bude podľa vás mať pôsobnosť zákona o distribúcii poistenia a zaistenia na poisťovne, klientov, sprostredkovateľov a makléra? Ktorá zmena ovplyvní poistný trh najviac?
Spočiatku v rámci prechodného obdobia nebudú zmeny súvisiace so zákonom o distribúcii poistení tak veľmi viditeľné. Nová legislatíva sa však jasne prejaví, až keď nastanú nové skúšky odbornej spôsobilosti a začnú sa vytvárať skupiny odbornosťou pre jednotlivých zamestnancov alebo sprostredkovateľaov, ktorí dnes majú iba jednu celkovú skúšku. Tým sa celý systém odbornej spôsobilosti principiálne zmení.
Predpokladám, že kvôli náročnosti týchto testov, ktorá bude najmenej na úrovni sprostredkovania spotrebiteľských úverov, dôjde k výraznej redukcii trhu z hľadiska počtu ľudí, ktorí na ňom pôsobia. To je podľa môjho súdu to zásadné, čo nová legislatíva v dlhodobom horizonte prinesie. Veľmi tiež kvitujem, že vďaka zákonu bude mať klient rovnakú ochranu a rovnaké práva, nech už si dané poistenie dojedná akýmkoľvek spôsobom.
A ste vy osobne spokojný s tým, ako sú skúšky odbornej spôsobilosti nastavené?
Prax nám ukáže, či sa podarilo oblasť skúšok nastaviť správne. Osobne som sa na tvorbe princípe skupín odbornosti podieľal od roku 2008 a zodpovedne môžem povedať, že to bol naozaj príslovečný beh na dlhú trať. Pracovná skupina pri ministerstve financií pomerne komplikovane vymýšľala, akým spôsobom budú nové testy koncipované, až sa nakoniec dospelo k zhode, že budú rozdelené podľa tých najdôležitejších segmentov. Logicky sme sa totiž dohodli, že je zbytočné, aby sa profesionáli, ktorí sa celý život zaoberajú poistením áut, museli učiť riešiť veľké riziká alebo problematiku životného poistenia.
Čo si budeme nahovárať, všetci tak nejako tušia, že doterajšia úroveň skúšok zďaleka nezodpovedala náročnosti tejto profesie. A nová legislatíva to skrátka a dobre mala zmeniť. Snažili sme sa princípy odbornej spôsobilosti pripraviť tak, aby naozaj na trhu pôsobili edukovaní profesionáli. A musím sa úprimne priznať, že to nebolo jednoduché. Samotná smernica IDD totiž vôbec nerieši, koľko sa má robiť skúšok, aké testy majú byť splnené, aké bude hodnotenie – to je čisto v kompetenciách národných legislatív a v zásade to vychádza z historickej tradície daného trhu. Každá členská krajina si teda túto časť smernice implementovala podľa svojich predstáv.
Navyše u nás sme spomínanú tradíciu založili v roku 2004 dosť vágne, pretože u nás boli odborné skúšky skôr takým tipovaním, ktorému aj tí, čo poisťovníctvu vôbec nerozumeli, dokázali zvládnuť za popoludnie. Hoci tento stav nebol žiadnym tajomstvom, nepodarilo sa presadiť zmysluplnú podobu skúšok predtým, a až implementácia smernice IDD to dotiahla do konca. Ako som uviedol, bude zaujímavé sledovať, ako sa to prejaví v samotnej praxi.
Spomenuli ste ochranu klienta. Nebude v kontexte novej legislatívy klient chránený až kontraproduktívne? Predsa zvládnuť také množstvo povinných informácií nemôže byť v silách obyčajného človeka...
To samozrejme môže nastať. Osobne však vidím zvýšenie ochrany klienta nie v tom, koľko papierov si bude musieť prečítať a podpísať, ale práve v tom, ako kvalitnú úroveň vzdelania bude mať sprostredkovateľ, ktorý mu ponuku produktov vykoná. Nedávno to napokon potvrdila austrálska štúdia, ktorá sa zamerala na počet povinných informácií, ktoré klient musí spracovať. Austrálčania jasne zistili, že musia zatiahnuť za brzdu a úplne zmeniť nastavenie komunikácie so zákazníkom. V rámci tejto analýzy získali exaktné merania, ktoré ukázali, že čím viac povinných informácií klientovi predložia, tým menej ho to zaujíma, a účinok je úplne opačný.
Paradoxne systém, ktorý aktuálne zvolila Európska únia, ide priamo proti výsledku tohto výskumu. Navyše tam európsky regulátor pridal ešte dokument IPID. Ten potom vo svojej podstate ešte viac chráni samotných sprostredkovateľov, pretože vo chvíli, kedy klient celú rozsiahlu predzmluvné dokumentáciu podpíše, tak má, ľudovo povedané, smolu v prípade, ak by neskôr zistil, že niečo bolo nastavené inak, než chcel. Keby paradoxne toľko dokumentov nepodpísal, tak by distribútori museli dokazovať, že sprostredkovanie a dojednanie prebehlo správne. Na túto situáciu presne sedí populárne príslovie, že sa s vaničkou vylialo aj dieťa. Počet podkladov je skrátka taký vysoký, že ich obyčajný klient čítať nebude.
Prial by som si, aby raz nastala doba, keď si európsky zákonodarca túto situáciu uvedomí a nejaký osvietený úradník rozhodne o tom, že je potrebné aktuálny trend zásadne zmeniť. Bojím sa však, že nikto z nich nenájde toľko odvahy, aby vystúpil z davu a zavelil k natoľko potrebným zmenám. Je to podobné ako u veľkých spoločností. Tie si tiež nechávajú robiť pravidelné audity od známych poradenských firiem, aby mali istotou a krytý chrbát, že sa všetko robia správne. Súčasné trendy ochrany spotrebiteľa nastavené EÚ idú rovnakým smerom. Aspoň keby sa tak často nepridávali nové a nové papiere ...
Aký je váš názor na ďalšiu veľkú reguláciu uplynulého roka – GDPR?
Myslím si, že to je typický príklad vývoja regulácie z pera európskeho zákonodarcu. Pôvodná idea bola nesporne správna. Globálne firmy, ktoré spravujú obrovské množstvo dát, ako napríklad Google, Amazon, Facebook a podobne, sa mali stať lepšie a presnejšie kontrolovateľnými. Napokon, špionážna kauza spoločnosti Cambridge Analytica, ktorá sa týkala ovplyvňovania prezidentských volieb v Spojených štátoch, hovorí za všetko.
No a ako to s európskou smernicou býva, celé sa to zvrhlo úplne nečakaným smerom a každá malá firmička, ktorá má dvoch zamestnancov a jednu databázu v exceli, je považovaná optikou GDPR za správcu údajov, ktorému hrozia pri pochybení veľké sankcie. Na týchto drobných podnikateľov nariadenie dopadlo najviac, a pritom pôvodne vôbec nebolo vytvorené kvôli obdobnému takmer šikanovaniu.
Navyše sa témy okamžite chytili právnici, ktorí v tom logicky videli obrovský biznis. K nim sa pridali IT firmy, ktoré začali okamžite predávať jediné „zaručené a správne riešenie" pre GDPR. A celá táto zábava stála miliardy. INSIA nie je určite jedinou spoločnosťou, ktorú táto hystéria stála kvôli úpravám systému a právnym konzultáciám značné finančné prostriedky.
Aktuálne môžeme povedať, že prvotná hystéria sa už prehnala a zavládlo obdobie s náznakmi rozumu. Napriek tomu aj dnes firmy nezmyselne vyžadujú súhlasy so zapracovaním osobných údajov často úplne zbytočne. Napríklad som čítal, že polícia vyžadovala v súvislosti s GDPR súhlas od držiteľov zbrojného preukazu, čo je úplne absurdné, pretože táto oblasť je, samozrejme, ošetrená zákonom. Rovnako tak ako v našom biznise musíme poistné zmluvy klienta archivovať zo zákona, k tomu žiadny súhlas nepotrebujeme. Dokonca na očividnú nezmyselnosť niektorých požiadaviek už musel reagovať Úrad na ochranu osobných údajov a uvádzať všetko na správnu mieru.
Možno teda konštatovať, že panika okolo GDPR bola u nás až príliš veľká?
Je zjavné, že celá situácia bola veľmi mediálne priživovaná spoločnosťami, ktoré mali na tejto regulácii eminentný obchodný záujem. A ten biznis prebiehal naozaj skvele a dodnes v podstate spokojne beží... Firmy musia napríklad platiť tzv. poverenca pre ochranu osobných údajov, čo je typická pozícia, ktorá nikdy predtým neexistovala a ktorú prinieslo až toto nariadenie. Úprimne verím tomu, že keby GDPR nikdy neuzrelo svetlo sveta, tak by sme dáta chránili rovnako starostlivo ako pod bičom tejto regulácie. Navyše by sme nemuseli vynakladať spomínané finančné prostriedky na celý proces GDPR .
Paradoxná mi napríklad príde situácia, keď klient síce požiada o „vymazanie" svojej digitálne stopy, daná inštitúcia však má povinnosť dokumentáciu, ako ste spomínali, archivovať...
To je presne príklad jedného veľkého nedorozumenia. Je predsa možné úplne vymazať len údaje, ktoré klient poskytuje na báze dobrovoľnosti a súhlasu so spracovaním. Dáta, ktoré sú archivované bez súhlasu a na základe zákonnej povinnosti, predsa nikto vymazať nemôže, to jednoducho nie je možné. Klient síce po nás môže požadovať vymazanie jeho údajov o poistnej zmluve pri jej zrušení, ale my to jednoducho urobiť nemôžeme. Zákon totiž hovorí jasne a našou povinnosťou je tieto informácie archivovať ešte 10 rokov. Samozrejme, keď človek požiada Google o zmazanie indexácie, tak to je v poriadku. Ide o povestnú digitálnu stopu, ale záznamy napríklad o pobyte v nemocnici vymazať nejde.
Aký podľa vás bude rok 2019? Aké budú v kontexte poisťovníctva kľúčové body?
Prial by som si, aby rok 2019 bol vo všetkých ohľadoch pokojnejší ako minulý rok. Trh sa bude postupne sžívať s praktickým fungovaním podľa IDD, pretože stále máme pred sebou veľa nejasností a výkladových rozdielov. Napríklad by som uviedol problematiku podstatnej zmeny poistnej zmluvy, čo všetko sa musí zaznamenávať, či sa musí, alebo nemusí poskytovať radu pri niektorých zmenách pri produkte životného poistenia, prípadne ako archivovať ponuky, ktoré neboli realizované, tu všade zostávajú nejasné otázniky.
Čo sa týka nadnárodného vývoja trhu, tak možno tou najvýznamnejšou témou pre rok 2019 bude vývoj okolo Brexitu. Veľa poisťovacích spoločností je totiž riadených z Londýna na báze európskeho pasu a nikto nevie odhadnúť, ako to bude ďalej vyzerať. Aktuálne sa zdá, že vláda premiérky Mayovej požiada o doklad účinnosti odchodu z EÚ, aby sa Európa vyhla tvrdému Brexitu, a predišlo sa tak chaosu, ktorý môže nastať. Niektoré významné poisťovacie domy už dokonca Anglicko buď opustili, alebo vytvorili nové entity napríklad v Írsku, Holandsku alebo, samozrejme, priamo v Bruseli, ako napríklad Lloyd's. Celý tento pohyb už vygeneroval miliardové náklady a, bohužiaľ, to vývoj na európskom kontinente v roku 2019 silne ovplyvní.
Dokázali by ste si tipnúť, ako sa bude situácia vyvíjať, ak by predsa len k tvrdému Brexitu došlo?
Naozaj neviem. Je možné, že sa nestane vôbec nič, a naopak sa môžeme dočkať toho, že do Anglicka neprejde ani koleso (úsmev). Pozrite sa napríklad na spoločnosť Eurotunnel, pre ktorú je táto téma absolútne kľúčová. Je to naozaj veľká neznáma a jasne to ukazuje, že o niektorých veciach by sa nikdy nemalo robiť referendum.
Spýtam sa teraz skôr všeobecne, aké hlavné trendy v strednodobom horizonte ovplyvnia podobu poisťovníctva? Ktoré z nich vítate ako prospešné a z ktorých máte skôr obavu?
V strednodobom horizonte je hlavnou témou bezpochyby fenomén digitalizácie. V tomto kontexte bude trh najviac zamestnávať očakávaná zmena distribučných modelov, zmena prístupu klientov k vnímaniu poistných produktov, akým spôsobom si ich chcú kupovať alebo ako si ich chcú priamo spravovať. To sú veci, ktoré sú, samozrejme, aktuálne už dnes, ale do budúcnosti sa na ne bude čím ďalej viac dbať a budú stále viac zamestnávať všetkých hráčov na trhu. Dôjde totiž k prirodzenej transformácii skladby klientov v rámci generačného vývoja.
Paradoxne vývoju digitalizácie pomôže práve európska regulácia, pretože tá tlačí spoločnosti, aby produkovali spomínané kvantá dokumentov. Je významný rozdiel, ak sa to robí „ručne", alebo ak má spoločnosť úspešne zvládnutý proces digitalizácie a automatizácie procesov. Dovolím sa teda povedať, že nástroje typu porovnávačov či analyzátorov budú firmami na trhu veľmi podporované a budú do nich investované nemalé prostriedky. Celý tento proces potom vo svojom dôsledku prinesie aj toľko žiadané zlepšenie servisu pre klientov.
Nič však, samozrejme, nie je čiernobiele a cez zmienená pozitíva sa obávam, aby u distribútorov nedošlo k takzvanému fenoménu digitálnej demencie, kedy si zvyknú na odklikávanie tlačidiel a o produkte samotnom toho veľa vedieť nebudú. Do digitálnych nástrojov sa totiž nedá naprogramovať všetko, predsa len, ľudský element bude aj naďalej hrať tú najpodstatnejšiu úlohu. Každá poisťovňa má poistné podmienky nastavené inak a tieto detaily musia byť klientovi vysvetlené poradcom, ktorí budú presne vedieť, čo robia.
Rôzni futurológovia sa síce častokrát s fantáziou hovoria o tom, ako poisťováka nahradí umelá inteligencia, ale to je ešte stále hudba naozaj vzdialenej budúcnosti. Navyše, malé krajiny, ako je, bohužiaľ, Česká republika, sú kvôli malému trhu a odlišnému jazyku, väčšinou až na samom chvoste pri zavádzaní niektorých noviniek. Napríklad v Nemecku už som ale videl, ako niektoré poisťovne integrujú svoje ponuky do systémov Alexa spoločnosti Amazon alebo Siri od Applu. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie.
Asociácia českých poisťovacích maklérov, v ktorej pôsobíte ako podpredseda, oslavuje 25 rokov svojej existencie. Ako by ste charakterizovali jej úlohu na trhu a ako všeobecne vidíte budúcnosť maklérov u nás?
Som veľmi rád a zároveň je mi tiež cťou, že som mohol byť súčasťou vývoja tejto silnej asociácie, ktorá dnes úspešne zastupuje českých maklérov pri rokovaniach so zástupcami orgánu dohľadu, regulátora alebo aj poisťovní. Teší ma, že sa nám podarilo etablovať profesiu poisťovacieho makléra ako nezastupitelného partnera najväčších českých firiem a organizácií. Vďaka práci asociácie dnes už väčšina týchto klientov dobre vie, že maklér stojí na ich strane a vždy im pomôže správne sa orientovať v neprebernom množstve ponúk a produktov, ktoré ponúka súčasný globálny poistný trh.
Dnešné úloha poisťovacieho makléra súvisí tiež čím ďalej viac s vytváraním poistných riešení, než s výberom unifikovaných „krabicových" produktov. Často sa vytvára unikátny koncept, ktorý je napasovaný klientovi presne na mieru, musia sa vyjednať rôzne odchýlky od poistných podmienok, hľadajú sa spoločnosti, ktoré by vôbec boli schopné a ochotné dané riziko upísať. Práca makléra je o umení negociácie, psychológie a o schopnosti porozumieť klientovým potrebám. V tomto smere vidím budúcnosť maklérskej profesie veľmi pozitívne a asociácie je jej kľúčovou súčasťou.
Dovolím si menšiu otázku, ktorá však bude čitateľov určite veľmi zaujímať. V tomto roku sa bude na ďalšie dvojročné obdobie voliť vedenie AČPM, aké sú v tom smere vaše ambície?
Musím sa priznať, že žiadne zásadné ambície naozaj necítim. Som rád, keď môžem svojimi znalosťami a skúsenosťami pomôcť pri vývoji nášho odboru. Stále máme, čo na práci. Existuje veľa maklérov, ktorí ešte nie sú členmi asociácie, pretože sa nám ich nepodarilo presvedčiť o zmysluplnosti členstva. V tom vidím najväčšiu budúcu úloha, s ktorou sa bude musieť vedenie AČPM vysporiadať.
Významnú úlohu bude asociácia plniť tiež pri vzdelávaní svojich členov v rámci spomínaných skúšok odbornej spôsobilosti a v rámci nového princípu kontinuálneho vzdelávania (15 hodín ročne), ktorý nám tiež priniesla smernica IDD. Skrátka a dobre, aj keď je IDD implementovaná a zákon je na svete, tak asociácie na príslovečných vavrínoch rozhodne nezaspí. A pokiaľ ide o moju osobu, ak budú kolegovia chcieť, aby som aj naďalej pre AČPM pracoval, a ak v tom uvidím zmysel, tak budem veľmi rád pokračovať.
Mohli by ste opísať aktuálne „formu" spoločnosti INSIA?
INSIA ešte nemá uzatvorené čísla za minulý rok, napriek tomu počítame s rastom tržieb do desiatich percent. Obdobne napokon rástol celý trh. Darí sa nám realizovať naše plány, a to potom zvlášť v oblasti digitálnych nástrojov. Mám veľkú radosť, že tieto projekty sa v praxi dobre osvedčujú a sú využívané neustále sa zvyšujúcim počtom našich kolegov. Som pevne presvedčený, že im naše insurtech riešenia pomáhajú zvládnuť ich každodenné pracovné procesy, a najmä informačné povinnosti, ktoré majú voči svojim klientom. To všetko sa potom odráža vo zvýšení ich efektivity a celkovej rastovej tendencii. Verím tomu, že sa nám podarí presvedčiť aj ďalších profesionálov v obore, že INSIA je to pravé miesto pre ich podnikanie.
Aké „insurtech" riešenie vám v poslednej dobe urobilo najväčšiu radosť?
INSIA má už nejakú dobu na českom trhu zaujímavý produkt, ktorý poisťuje faktúry proti ich nesplateniu (www.pojistenafaktura.cz). Mám veľkú radosť, že po prvom roku jeho existencie a vyladení podmienok, sa nám aktuálne darí zvyšovať predajné čísla a naše riešenia predsadzujeme medzi malými a strednými podnikateľmi. Možno je to aj tým, že doba, kedy ekonomika letí nahor a všetci zarábajú, nie je tým pravým obdobím pre poistenie pohľadávok, pretože sa firmy veľmi neboja, že by im zákazníci nezaplatili. Je tak možné, že obdobie krízy, ktoré je podľa rôznych ekonómov a komentátorov už takmer za dverami, tomuto produktu výrazne pomôže (úsmev).
Je teda kríza za rohom?
No snáď nie (úsmev). Samozrejmeto neviem, ale mám takú obavu, aby sme sa nedočkali sebanaplňujúceho proroctva, že keď sa bude neustále tvrdiť, že je kríza za dverami, tak potom naozaj príde. Ak by k tomu došlo, tak je jasné, že kríza k nám dorazí zo zahraničia, napokon rovnako ako tá posledná, a je len otázkou odkiaľ. Zaujímavý je fakt, že väčšinou, keď sa predpovedá, odkiaľ sa k nám nejaký ten prudký pokles dostane, tak väčšinou udrie z úplne inej strany a z úplne iného dôvodu, než sa predikovalo.
Nemali by byť finančné trhy v súvislosti so všetkými tými reguláciami na prípadnú krízu už perfektne pripravené?
To je jeden veľký omyl (úsmev)! Akákoľvek regulácia totiž všetky problémy rieši až spätne a vždy, keď sa nejaká smernica alebo nariadenie uvedie do praxe, tak sa stane niečo úplne iné. Kto vie, možno ďalšiu krízu spustí práve Brexit. A na odchod členskej krajiny si Európska únia ešte smernicu nenapísala.
Máte nejaké profesijné krédo, ktoré vám vo vašej kariére vždy dobre poslúžilo?
Priznám sa, že na veľké kréda, vytesané do kameňa veľmi neverím, ale v poslednom čase si rád opakujem, že nakoniec „Všetko dobre dopadne" (úsmev).
Ďakujem vám za rozhovor.
Komentáre
Pridať komentár