Banka si vás preverí, či budete vedieť splácať aj úver s vyšším úrokom. „Týmto opatrením chce regulátor ochrániť komerčné banky, aby si nebrali príliš rizikové úvery. Na Slovensku sa totiž objavuje nový trend - radi si požičiavame lacné peniaze,“ tvrdí v rozhovore Jozef Belko, konateľ spoločnosti Insuria Consulting a prevádzkovateľ portálu Onlineporovnanie.sk.
Hypotéky a iné pôžičky u nás čakajú zmeny. Národnej banke Slovenska sa zdá, že je nutné upraviť ich poskytovanie. Ako by to malo zmeniť trh?
Zatiaľ Národná banka odporučila komerčným bankám, aby sprísnili posudzovanie klienta. A to vo viacerých parametroch. Doteraz napríklad na finančnom trhu existujú finančné inštitúcie, ktoré dokážu napríklad poskytnúť hypotéku aj bez dokladovania príjmu. Klient len čestne prehlási, že má istý príjem, ktorý si môžu alebo nemusia overiť.
Ide o úvery s malým rizikom pre banku, a to aj v prípade, ak by sa to ukázalo ako riziková investícia, dokázala by ju v optimálnej miere vykryť. Od januára 2015 sa má obmedziť poskytovanie úverov bez dokladovania príjmov alebo na čestné prehlásenie.
Akých typov profesií sa dotýkala takáto možnosť, získať hypotéku len na čestné profesie?
Ide napríklad o profesie, ktoré zastrešujú stavovské organizácie, napríklad učitelia, lekári, advokáti, notári.... Predpokladá sa, že členstvom v takejto organizácii dosahujete určité spoločenské postavenie a to dávalo bankám záruku na istý stály príjem. Na druhej strane, títo ľudia sú častokrát konateľmi vo vlastných súkromných firmách.
Keby mali zhromaždiť všetky doklady k dokladovaniu svojich príjmov, mohlo by sa stať, že ich neúmerne administratívne zaťaží. Doteraz preto stačilo napríklad predložiť doklad o tom, že ste členom určitej stavovskej organizácie, po novom by ste o túto výhodu mohli prísť. Regulátor primárne nechce vidieť u klientov hypotéku bez dokladovania príjmu. Vníma to ako isté riziko, ktoré môže poškodiť trh.
Akých ďalších obmedzení sa ešte dočkáme?
Dnes banka skúma či váš príjem je dostatočný na splácanie splátky, ktorú vám v aktuálnom čase banka vypočíta. Po novom sa k tejto splátke bude pripočítavať istá suma, možno percentá tak, aby banka zistila, že ak sa vo výročí fixácie zdvihne úroková miera, vy budete naďalej schopný splácať takúto hypotéku.
Ide o tzv. crash test, ktorým chce regulátor preveriť, či budú vedieť záujemcovia o úver splácať vyššiu úrokovú mieru ako dnes, aby sa nedostali do finančných ťažkostí. Dnes sa poskytujú úroky pri hypotékach na najnižšej možnej úrovni, okolo dvoch percent. Otázne je, na akú úroveň ešte môžu klesnúť.
Už pri troch percentnom úroku ročne som tvrdil, že klesanie úrokov je v budúcnosti veľmi málo pravdepodobné. Na druhej strane si treba položiť otázku, či takéto nízke úrokové sadzby nemôžu ohroziť kvalitu predaja.
Banky chcú teda robiť crash testy. Ako to v praxi bude vyzerať?
Dnes vám napríklad banka vypočíta splátku hypotéky 350 eur pri úvere 60 tisíc na 30 rokov. Keďže máte príjem 600 eur, zvládate to zatiaľ platiť a banka vyhodnotí, že 250 eur vám stačí na bežný skromný chod vašej domácnosti.
Od tohto roka by vám však k aktuálnemu úroku dve percentá pripočítala napríklad ďalšie dve percentá. Hypotéku by ste tak získali za štyri percentá, čím si vás v rámci crash testov otestujú, či úver zvládnete splácať aj pri vyššej záťaži. Niektoré banky si vás testujú už dnes, napríklad vám poskytnú len 90 percent hodnoty úveru, zvyšok si musíte dofinancovať z vlastných zdrojov.
Slováci sa pri požičiavaní financií správajú ako na naši susedia - Rakúšania. Pred tromi rokmi sa hovorilo, že úroky v rakúskych bankách sú o polovicu nižšie ako u nás. Dnes to už nie je pravda. V Rakúsku sa aktuálne úroky pri hypotékach pohybujú okolo 2-2,5 percent, ale pritom platy sú stále dvojnásobné. Tiež je to vytrhnuté z kontextu, životné náklady v Rakúsku sú vyššie, v Maďarsku sú oveľa vyššie úroky na takomto type úverov a Česko je takmer porovnateľné.
A čo nás čaká v prípade poskytovania 100 % hypoték?
Národná banka nechce stopercentné hypotéky úplne odstaviť zo slovenského trhu. Existujú tu totiž bonitní klienti, ktorí dokážu svoj úver splácať, aj keby im banka poskytla 150 % percentný úver na bývanie.
Doteraz sa takéto hypotéky poskytovali najmä v regiónoch Bratislavy a Košíc, čo súvisí s vyššími príjmami klientov v týchto mestách. Dôležitými kritériami sú samozrejme aj prijem, profesia, lokalita, v ktorej si beriete nehnuteľnosť, či vlastníte inú nehnuteľnosť, či ste mali nejaký úver v predchádzajúcom období a splácali ho načas a podobne. Stopercentnú hypotéku však častokrát získali aj menej bonitní klienti, stačilo, ak nehnuteľnosť prejavovala dostatočnú kúpyschopnosť a bude ju možné aj v budúcnosti dobre speňažiť.
Regulátor sa preto pravdepodobne obáva, že aj stredná vrstva klientov bude žiadať častejšie 100 % financovanie nehnuteľnosti, ceny bytov a domov klesnú, čo bude mať vplyv na nižšie príjmy bánk. Ovplyvnilo by to aj tých klientov, ktorí už svoje hypotéky zodpovedne splácajú. Týmto opatrením chce NBS ochrániť komerčné banky, aby si nebrali príliš rizikové úvery.
Na Slovensku sa totiž objavuje nový trend - radi si požičiavame lacné peniaze. Máte napríklad hypotéku 80 000 eur, časť z nej splatíte, a za zvyšné peniaze si od banky požičiate peniaze na auto. Toto nie je úplne v poriadku. Aj lacný úver sa môže takýmto spôsobom riadne predražiť.
Koniec I. časti rozhovoru
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár