Avizovali ste, že trh v neživotnom poistení skoro stagnuje – aký máte recept, aby sa opäť naštartoval?
V prvom rade poistnému trhu pomôže dobrá osveta, argumenty, prečo je dobré mať poistenie. Vnímať ho nie ako náklad, či stratu ale ako budúcu úsporu. Vieme, že po slovenských cestách jazdí až 160-tisíc motorových vozidiel, ktoré nemajú uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Ak by boli títo majitelia nútení poistiť sa, čo by prospelo všetkým motoristom, poškodeným, poisťovniam dokonca i štátu, a zároveň trh by narástol zhruba o 6 percent. To by samozrejme malo pozitívny vývoj aj v segmente PZP. Treba nájsť vhodné nástroje na to, ako poistiť tieto vozidlá. Zo zákona síce musia mať povinné zmluvné poistenie, dokonca inak riskujú nemalú pokutu, ibaže sa tomu vyhýbajú. Priemerná cena za jednu poistku dosiahla úroveň okolo 130 eur, čo je zanedbateľná položka pre motoristu, ale ani pre poisťovňu.
Jednoducho, pokiaľ niekto legislatívne nenaviaže zadržanie či strata technického preukazu, alebo prísnejšie sankcie za neexistenciu poistenia, ako je to v niektorých iných krajinách, ľudia budú benevolentní. V prípade poistnej udalosti však nemajú prostriedky na úhrady spôsobených škôd, ktoré sa na nich prenášajú. Takíto majitelia vozidiel by mali byť jednoducho prísnejšie postihovaní.
Ďalším problémom v praxi, s ktorým sa potýkajú poisťovne, je poistenie nehnuteľností. Bolo by vhodné tiež niečo zmeniť?
Ešte v roku 2010 došlo k výrazným zosuvom pôdy v lokalitách Nižná Myšľa, Kežmarok či Prievidza. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje región, ktorý by si mohol byť istý, že ho povodeň nezasiahne, pretože nárazové zrážky sa môžu vyskytnúť kdekoľvek. Vodohospodári, mestá ani obce zvyčajne nemajú financií nazvyš, ako sa starať o korytá potokov a riek, či o postavenie protipovodňových zábran a hrádzí celoplošne. Napríklad v Handlovej, kde došlo pri povodniach opäť v roku 2010 k obrovským škodám na majetku, ľudia neboli vôbec pripravení a ani poistení.
Dôvodili to tým, že u nich sa to nemôže stať, sú na kopci a nikdy u nich nebol väčší problém s vodou. Zaplavené boli pivnice, ale aj obytné časti domov, pivničné priestory bytových domov, miestne komunikácie, ale aj kryty civilnej obrany, vzniklo nebezpečenstvo ohrozenia života a zdravia miestnych ľudí. To isté sa deje dnes aj v ostatným mestách. Odškodňovanie ľudí a pomoc obciam stálo doteraz štát veľmi vysoké sumy. Už vtedy vznikol za bývalej vlády nápad, zriadiť povinný odvod z poistenia nehnuteľnosti.
Ako tento nápad prijali poisťovne? Zaujal ich, alebo ho odmietli?
Poisťovne vtedy túto myšlienku nepodporovali, pretože len 5 percent z postihnutých nehnuteľností bolo v tej dobe na Slovensku poistených. To je strašne málo. 95 percent domácností nikdy nebolo poistených, a toto by im možno pomohlo myslieť na budúcnosť. Pekný príkladom vzorom povinného poistenia nehnuteľností a domácností je Belgicko či Rumunsko. U nás by to mohlo fungovať tak, že pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti tam musí mať vlastník poistenú nehnuteľnosť pred základnými živelnými rizikami, ako je povodeň, záplava, požiar, víchrica, krupobitie, zemetrasenie. Ročne by to vyšlo na jednu priemernú nehnuteľnosť okolo 40 až 50 eur, čo nie je vysoká suma a pokrylo by im to všetky škody na nehnuteľnosti pri poistnej udalosti.
Bol by to prínos aj pre poisťovací sektor, odbremenilo by to štát, zabezpečilo občanov. Samozrejme, museli by sme sa vysporiadať s prípadnými rizikami, čo sa týka technických stavov nehnuteľností pri vstupe do poistenia, a teda poisťovať aj nehnuteľnosť, ktorá je už poškodená, extrémne stará, či nevyužívaná. Tu by si už musel klient hľadať poisťovňu, ktorá ho poistí a za akú cenu. Toto je vízia na najbližšie obdobie, kadiaľ vedie cesta v prípade, aby ľudia neprichádzali o strechu nad hlavou, pretože štát nemá povinnosť ich odškodniť v plnej výške nehnuteľností a na novú si už nikdy nenašetria.
Ďalšia vec, o ktorej sa hovorí, je regulácia poistného. Na Slovensku máme voľný trh, prebieha tu konkurenčný boj medzi poisťovňami. Ako to vnímate?
V poslednej dobe sa tento konkurenčný boj zvrháva nechceným smerom. Ceny poistenia v povinnom zmluvnom poistení a Kasku sú už na hranici únosnosti. Nízke ceny poistenia môžu predznamenať, buď rozdiely v krytí, spoluúčastiach, výlukách, územnej platnosti či asistenčných službách a v neposlednom rade kvalitu poskytovaných služieb. To môže časom vzbudiť dojem, či sú tieto poisťovne z nízkymi cenami poistného dostatočne finančne vybavené na to, aby klientom zabezpečili potrebný štandard pri prípadnej poistnej udalosti, či už doma alebo v zahraničí.
Akékoľvek zlyhanie by mohlo poškodiť v budúcnosti celý poisťovací sektor, pretože sa znehodnocuje služba klientom pri prípadnej poistnej udalosti. Cena v rámci týchto poistení by nemala klesnúť pod určitú únosnú úroveň. Nemusí to byť dosiahnutá len reguláciou, ale napríklad aj opatreniami Národnej banky Slovenska alebo ministerstvom financií. Stačilo by stanoviť spodnú hranicu, pod ktorú by sa nemalo ísť.
Koniec 2. časti
Komentáre
Pridať komentár