Európska smernica IDD zharmonizovala trh, ale výrazne zvýšila byrokraciu


			Európska smernica IDD zharmonizovala trh, ale výrazne zvýšila byrokraciu

V Bratislave sa na AFISP medzinárodnom workshope diskutovalo o zavádzaní spoločnej európskej smernice v štátoch V4 a hodnotili sa pozitíva aj negatíva.

Finanční odborníci z krajín strednej Európy, ako aj zástupcovia najvyššej európskej stavovskej organizácie finančného sprostredkovania a poradenstva BIPAR sa dnes stretli v hlavnom meste Slovenska, aby si vymenili praktické skúsenosti s implementáciou Európskej smernice o distribúcii poistenia (IDD) do národných legislatív, ako aj špecifiká jednotlivých trhov.

Cieľom Európskej smernice IDD, ktorú museli všetky krajiny Európskej únie transponovať do svojich národných legislatív, bolo zabezpečiť minimálnu harmonizáciu legislatívy jednotlivých trhov tak, aby sa zachovala ich konkurencieschopnosť a flexibilita. Zámerom IDD je zároveň vyššia ochrana finančného spotrebiteľa a rovnaké podmienky medzi distribútormi.

Konferenciu zorganizovala Asociácia finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP), ktorá zastupuje 70% nášho trhu. Na stretnutí sa zúčastnili desiatky predstaviteľov z oblasti finančného sprostredkovania, poisťovníctva i bankového sektora. Vystúpil na ňom riaditeľ európskej asociácie BIPAR Nic De Maesschalck, ako aj čelní predstavitelia českých asociácií ČASF a AČPM, maďarskej AIIBH a ďalší. Slovensko patrí spolu s Nemeckom medzi prvé krajiny, ktoré smernicu už vlani transponovali do národnej legislatívy, stále sú však v únii štáty, ktorých to čaká.

Ako hneď v úvode podotkol riaditeľ európskej asociácie BIPAR Nick de Maesschalck, samotnej smernici predchádzala viac ako 7-ročná diskusia na európskej pôde, po ktorej bola dosiahnutá aspoň minimálna harmonizácia. V Európskej únii sú však podľa neho veľké rozdiely a preto je skôr zástancom maximálnej harmonizácie: „Pretože minimálna harmonizácia pomohla len sčasti. Trhy by nemali byť izolované, vďaka rovnakým regulačným rámcom je zabezpečená flexibilita na jednotnom európskom trhu. To je pozitívom pre jednotlivé podnikateľské subjekty, ktoré chcú pôsobiť nielen na národnej úrovni, ale aj v zahraničí. Národné legislatívy však často zašli oveľa ďalej, nad rámec IDD. Tento jav v BIPAR-e pozorne vnímame,“ uviedol.

Účastníci sa zhodli, že ide o dôležitú smernicu, ktorá priniesla určitú harmonizáciu trhov EÚ a rovnocennosť povinností pre všetky distribučné kanály v oblasti poistenia. Pozitívne je, že ostali zachované podmienky poskytovania služieb na základe zmlúv s finančnými inštitúciami. Problémom však je, že do každej legislatívy sa IDD transponovala inak, pričom národné legislatívny išli v mnohom nad rámec požiadaviek smernice, čo neprospelo vyššej ochrane finančných spotrebiteľov, ale prinieslo ešte viac byrokracie a administratívy pre samotných sprostredkovateľov.

„Na Slovensku nám pribudlo oveľa viac povinností, ako vyžaduje európska smernica. My sme už dávno pred príchodom IDD mali väčšinu z jej požiadaviek zavedených v zákone a to už od roku 2009, kedy sa prijal Zákon o plošnej regulácií finančného sprostredkovania,“ podotkol predseda predstavenstva AFISP Martin Lancz. „Riešili sme tak niektoré technické spresnenia, nemuseli sa napr. vytvárať nové inštitúty podľa požiadaviek IDD, ako to museli urobiť v Maďarsku či Česku. Slovensko bolo na IDD pripravené,“ uzavrel Martin Lancz.

V Maďarsku, ako priblížila tamojšia generálna tajomníčka Asociácie nezávislých poisťovacích maklérov Veronika Exner, došlo k minimálnej transpozícii, keďže predtým tieto otázky neboli legislatívne ošetrené. „Vítame, že sme presne zadefinovali jednotlivé pravidlá fungovania,“ podotkla.

Na Slovensku priniesla IDD smernica zásadné zmeny v plnení podmienok odbornej spôsobilosti, kde vo všetkých 6 sektoroch finančného trhu musia agenti absolvovať osobitné finančné vzdelávanie každoročne, predtým to bolo raz za 4 roky. Zaviedli sa nové registre o finančných agentoch práve vo vzťahu ku splneniu podmienok odbornej spôsobilosti.

Zadefinovali sa nové podmienky komunikácie s klientom i potenciálnym klientom. Prevzali sa podmienky doplnkového poistenia z IDD a krížového predaja pri doplnkovom poistení a poskytnutí inej služby alebo tovaru. Najradikálnejšie zmeny boli prijaté v sektore kapitálového trhu, kde boli zavedené podmienky Zákona o cenných papieroch a investičných službách a aplikované ustanovenia smernice MiFID II.

Účastníci workshopu sa zhodli, že negatívom IDD je nárast byrokracie a zvýšenie administratívy. Tým pádom sa zvýšili aj náklady na sprostredkovanie a náklady na vzdelávanie finančných agentov. „Slovensko nemá inštitút poistného makléra a to vnímame ako negatívum terajšej zákonnej úpravy. Túto tému plánuje naša asociácia otvoriť na legislatívnej úrovni a diskutovať s NBS a MF SR,“ uzavrel Martin Lancz.

Zdroj: AFISP

Sledujte nás

Facebook Twitter LinkedIn

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články