Lenže zatiaľ čo počasie opisuje momentálny stav atmosféry okolo nás, klíma je sumou pravdepodobnosti, s akou nastávajú určité výkyvy a udalosti v počasí – a tie môžu byť niekedy tiež extrémne. K takýmto silným zvratom dochádzalo aj v minulosti a určite nás budú stretávať aj v budúcnosti. Ale so zmenou klímy sa k slovu dostáva ešte jeden faktor, ktorý mení a posúva pravdepodobnosť výskytu takýchto výkyvov.
Nad vplyvom tohto faktora sa zamýšľa Darius Pissulla, senior analytik divízie poistnej matematiky v spoločnosti Hannover Re.
Že celosvetová stredná teplota už roky stúpa, je jasné, a účinky tohto rastu už pociťujeme dnes, nie až za 20 či 30 rokov. Jednoduché fyzikálne súvislosti ukazujú, že vzduch teplejší o obyčajný jeden stupeň Celzia môže pohlcovať asi o 7 % vodnej pary navyše. To vedie k tomu, že cyklóny, smršte a búrky so sebou prinášajú viac vody a tento prebytok generuje potenciál záplav a povodní, pustošiacich akúkoľvek krajinu. Ďalšiu príčinnú súvislosť možno vidieť v tom, že so zvyšujúcou sa priemernou teplotou sa bude zvyšovať frekvencia extrémnych horúčav a sucha.
Pri oboch týchto efektoch si sú meteorológovia úplne istí, že takéto udalosti budú čím ďalej častejšie a ničivejšie. Vedci zaoberajúci sa atmosférickými javmi majú dostatočne dlhé časové rady, aby mohli možné účinky zmeny klímy odhadnúť.
Ak ide o veľké búrky s globálnym presahom a vplyvom klimatických zmien na ich frekvenciu a intenzitu, sú však žiaľ doby pozorovania a zaznamenávania doteraz relatívne krátke a majú medzery. Až od osemdesiatych rokov, kedy bolo možné monitorovať globálne javy v počasí prostredníctvom satelitov, môžu meteorológovia s istotou povedať, že žiadna smrť alebo cyklón neunikla ich pozornosti. Ten istý problém platí pre sledovanie extrémnych udalostí s krupobitím – mnohé sú lokálneho charakteru a nie všade sú k dispozícii meracie prístroje, ktoré by mohli jav kvalifikovane registrovať.
Aby bolo možné vplyv klimatických zmien na nedávne a súčasné extrémne výkyvy počasia kvantifikovať a odhadnúť, sú zjednodušene nevyhnutné dva početné modely: jeden, ktorý zobrazuje súčasnú zmenu klímy, a druhý, ktorý, ktorý ho naopak nezohľadňuje. Na základe kalkulácií klimatického modelu sa porovnávajú pravdepodobnosti výskytu udalostí. A z porovnania je vplyv klimatického posunu očividný. Tento relatívne mladý vedný odbor sa volá atribučný výskum a do života ho uviedla nemecká klimatologička Friederike Otto na Univerzite v Oxforde.
Doteraz je priraďovacia metóda použiteľná len na veľkoplošné extrémne udalosti v počasí, ako sú suchá, vlny horúčav a zrážky. Globálne klimatické modely nemôžu naproti tomu dostatočne precízne zobraziť lokálne obmedzené výkyvy, ako sú búrky, cyklóny, oblasti nízkeho tlaku s ich ohraničením frontov alebo krupobitie. Avšak prvý krok smerom ku kvantifikácii vplyvu klimatických zmien na naše počasie a výskyt možných extrémov už bol urobený.
V praxi to znamená: experti na počasie môžu medzitým už poukázať napríklad na to, že pravdepodobnosť vlny horúčav, akú sme zažili vlani v lete, vzrástla na dvojnásobok v porovnaní so situáciou, kde by klíma nebola pôsobením človeka zmenená.
Kvantifikácia možných efektov klimatických zmien je takisto podstatnou výzvou, týkajúcou sa obchodných modelov poisťovateľov a zaisťovateľov. Najmä medzinárodne pôsobiace zaisťovne môžu mať k dispozícii pri poistnom kalkulované adekvátne podľa rizík dostatočnej kapacity vo forme rizikového kapitálu, aby mohli ponúknuť dostatočnú finančnú ochranu pre existujúce poistné riešenia v prípade dodatočných klimatických vplyvov.
Klimatické zmeny zmení doteraz známe riziká a ich oceňovanie. Objaví sa nové, doteraz ešte neznáme nebezpečenstvo, a oba tieto efekty sa dotknú ďalších skupín obyvateľstva Zeme, ktorých prepoistenosť je doteraz slabá. Inovatívne poistné riešenia a potrebná kvantifikácia rizík predstavujú užitočné pohotovostné opatrenia pre predvídateľné dôsledky zmeny klímy, a tiež pre včasné riešenie na zmiernenie možných nebezpečenstiev.
Komentáre
Pridať komentár