Jozefína Žáková, SLASPO
Záujem o PZP a jeho obsah sa významne zvýšil po zverejnení rozsudku Haasová. Vzbudil nádej poškodených, ktorým niekto zomrel pri dopravnej nehode. Začalo sa hovoriť o nemajetkovej ujme a o tom, či je týmto poistením krytá. Pred dvoma rokmi vzbudilo pozornosť stanovisko Národnej banky Slovenska k čelným sklám.
V rámci námietok k NBS sme hovorili o povinnosti zaviesť povinný bonus-malus v zákone. Poistení by si dávali pozor, či na svoju ťarchu podpíšu poistnú udalosť. Aj na Slovensku by sa mal zaviesť sankčný systém, ale do veľkej miery sme na to rezignovali. V rámci zákona o poisťovníctve sa objavila malá novela zákona o PZP. Autorom je JUDr. Dušan Katonák. Reagovať bude výkonný riaditeľ Slovenskej kancelárie poisťovateľov JUDr. Imrich Fekete, CSc.
Dušan Katonák, Ministerstvo financií SR
Novela zákona o PZP nie je dlhá a jej príprava nebola ani konfliktná. Druhá téma je nemajetková ujma, budem prezentovať naše stanovisko, náš pohľad. Tému sankčného systému považujeme za uzavretú, lebo ho stále pokladáme za problémový systém. Čo môžeme vidieť aj v Česku, kde s tým majú veľké aplikačné problémy. Počkáme, ako tento systém dopadne tam a podľa toho sa budeme ďalej rozhodovať.
V zásade sme zákon otvárali z dôvodu zavedenia povinného systému bonus-malus. Na ministerstve financií sme však stále presvedčení, že tento systém si mali zaviesť a uplatňovať samotné poisťovne aj bez zákonnej povinnosti, keďže skúmanie rizikovosti klienta je základnou podstatou riadneho underwritingu. Dôsledné posudzovanie klienta a predkladanie potvrdenia o bezškodovom priebehu by malo byť pre poisťovne automatické. NBS aj zástupcovia trhu prezentovali názor, že naše riešenie nie je momentálne realizovateľné a ak dáme uvedenú povinnosť do zákona, budú poisťovne systém bonus-malus aplikovať.
Novela zákona o PZP je v tomto smere vcelku jednoduchá. Novela obsahuje ustanovenie, že poisťovňa je povinná uplatňovať systém bonusov – zliav a malusov – prirážok. Poisťovniam sme ponechali priestor na ich kalkulácie a nastavenie systému, keďže rozhodnutie, či budú dávať väčšie alebo menšie bonusy či malusy, je súčasťou ich cenovej a obchodnej politiky. Náš systém bol a aj bude úplne štandardný v rámci Európy i sveta. Vo svete fungujú rôzne systémy a to s väčšou, či menšou angažovanosťou štátu.
Riešenie systému bonus-malus však nie je len otázka legislatívy, ako si mnohí myslia. Ale ak chcete komplexný systém, potrebujete nadväzujúci a podporný systém, ako sú registre poistných udalostí, prípadne ďalšie údaje, ktoré sa sledujú a vyhodnocujú. To si však vyžaduje dlhšiu diskusiu. Ani v iných štátoch, kde systém bonus-malus existuje, nemajú inú reguláciu,, ale trh sa správa inak, situáciu ovplyvňujú iné faktory ako legislatíva.
V novele sme taktiež upravovali tému neplatnosti zmlúv z dôvodu neplatenia poistného. Týkalo sa to prípadov, keď sa nezaplatilo poistné, zmluva zanikla, a bola zo zákona povinnosť poistiť sa v tej istej poisťovni. Ak sa človek poistil v inej poisťovni, bola zmluva neplatná. To robilo veľké problémy motoristom a evidujeme na túto úpravu množstvo sťažnosti. Častokrát sa stávalo, že klient v dobrej viere uzavrel novú poistnú zmluvu, platil poctivo poistné, ale keď nastala poistná udalosť, a v novej poisťovni mu povedali, že sa mal poistiť v starej poisťovni, kde zanikla zmluva. Poistné mu síce vrátili, ale klient bol nekrytý.
Takýto stav je pre nás neprijateľný. Upozorňovali sme na to, už keď poslanecká novela vznikala – že to komplikuje jednak zmluvné vzťahy medzi poisťovňami navzájom, ale ani klient nemal istotu, či bude poisťovňa za neho plniť. Mohlo sa stať, že nedopatrením, neúmyselne prišiel o poistnú ochranu, a to aj v prípade, keď v dobrej viere platí poistné. Toto sme zo zákona museli odstrániť.
V novele je technická zmena, ktorá sa týka výpočtu príspevku nových poisťovní ktoré poskytujú PZP. V novele zákona sme stanovili pevnú sumu príspevku pre nového člena SKP a to vzhľadom na to, že v zákone o poisťovníctve sa zrušila výška základného imania od ktorého sa pôvodne príspevok odvíjal. Už nebude možné odkazovať na percentá zo ZI, ale stanovila sa presná suma vo výške 100 000 eur. Prakticky sa jedná o rovnakú sumu ako pôvodné dve percentá zo základného imania.
Ďalšia legislatívno-technická zmena sa týka výpočtu technických rezerv. Keďže sa od 1.1.2016 prechádza na Solvency II, nie je možné riešiť problematiku technických rezeerv len odkazom na zákon o poisťovníctve. Relevantnú časť úpravy technických rezerv sme preniesli do zákona o PZP, aby Slovenská kancelária poisťovateľov mohla fungovať v tom istom režime ako doteraz.
Európska komisia už tému PZP rozbieha. Je predpoklad, že v budúcnosti Komisia otvorí diskusiu a pripraví nejaké zmeny. Na európskej úrovní sa tejto téme už dlho nevenovali, konsolidované znenie niektorých smerníc má desiatky rokov.
Možno sa bude riešiť otázka nemajetkovej ujmy alebo náhrady škody. Každopádne je veľký predpoklad, že nás to zastihne v 2. polroku 2016, kedy bude Slovensko predsednícka krajina a bude mať možnosť intenzívnejšie vstupovať do debát a legislatívy. Nevieme, v akej fáze nás téma zasiahne, či v prípravnej alebo vo finálnej.
Jozefína Žáková, SLASPO
K bonusu-malusu. Trh sa možno naozaj nespráva rozumne. Na druhej strane, ako mohol regulátor od trhu očakávať, že sa bude správať rozumne, keď sa nerozumne správal regulátor. Keby to bolo išlo do zákona vtedy, keď sa demonopolizovalo zákonné poistenie, bol by sa nastolil nejaký systém. Netreba zabúdať, že dohody poisťovní nie sú podľa blokových výnimiek možné. Nemci a Rakúšania si to dohodli v čase, keď takéto dohody možné boli.
Mali dokonca spoločné a j všeobecné poistné podmienky. Zaviedlo sa to, zaužívalo a trhy to rešpektujú. Ako môžeme očakávať, že mladý, rozháraný slovenský trh naskočí do takéhoto vlaku a že sa dokáže dohodnúť. A ak by sa dokázal dohodnúť, máme za chrbtom Protimonopolný úrad SR. Myslíme si, že jediná cesta je právnym predpisom upraviť, aby potvrdenia o bezškodovom priebehu boli kompatibilné.
Imrich Fekete, Slovenská kancelária poisťovateľov
Pri demonopolizácii sa v otázke bonusov a malusov stala ešte jedna chyba. Keď vtedy Úrad pre finančný trh udeľoval poisťovniam licencie, udelil aj súhlasy na bonusy a malusy. Ale poisťovne mali na bonusy a malusy rôzne škály. Pritom v štátoch s bonusom a malusom fungujú na základe jednotného princípu. Stalo sa aj to, že poisťovňa dostala licenciu bez toho, že by v produkte mala uvedený bonus-malus.
Začala poisťovať klientov bez toho, že by mala povinnosť v tomto smere niečo urobiť. Tieto veci sa potom dodatočne naprávajú veľmi ťažko. SKP navrhla, aby sa bonus-malus riešil v zákone a aby sa k tomu vydal aj vykonávací predpis. ktorý by na fungovanie systému stanovoval presné pravidlá. Malo by sa dať kontrolovať, či ich poisťovne dodržiavajú. Ak by sa systém mal týkať len novo dojednaných poistení, tak k náprave na trhu nedôjde skôr ako v najbližších piatich až desiatich rokoch – muselo by sa čakať na to, kým sa všetci prepoistia, aby sa na nich systém vzťahoval.
K poisteniu v inej poisťovni pri zaniknutí poistenia pre neplatenie. SKP od začiatku upozorňovala, že toto ustanovenie nie je v poriadku, lebo vznikla veľká množina kvázi nepoistených motorových vozidiel. Klient nevypovedal zmluvu v predchádzajúcej poisťovni, uzavrel zmluvu v novej poisťovni, tri roky platil poistné, a keď vznikla poistná udalosť, poisťovňa povedala: Pozor, zmluva je neplatná, plniť nebudeme, nech platí SKP. Napokon to platili všetky poisťovne.
Ďalšie zrušované ustanovenie – § 11, ods. 12 – hovorí, že poistnú zmluvu na to isté obdobie nemožno uzavrieť u iného poisťovateľa. Neviem, odkiaľ sa toto ustanovenie vzalo. V praxi sa ani nedá dodržiavať, lebo keď dám výpoveď zmluvy a ešte pred koncom výpovedného obdobia uzavriem zmluvu v inej poisťovni, čo je na tomto trhu pravidlom, tak by som fakticky porušil zákon. Bola to poslanecká novela. V zákone takéto veci nemajú čo hľadať. Preto sme súhlasili s tým, aby ministerstvo financií vypustilo ustanovenie § 9 odsek 5 a § 11 odsek 12.
Už pred dvoma rokmi sme navrhovali väčšiu novelu zákona o PZP. Návrh sme poskytli ministrovi financií a neskôr sa náš návrh objavil ako poslanecký. Navrhovali sme tam aj ďalšie veci. Napríklad sme predvídali, že veľkým problémom bude nemajetková ujma. Navrhli sme, aby ustanovenie, ktoré hovorí o rozsahu poistného krytia pri škode na zdraví, vyslovene odkazovalo na ustanovenia § 444 a § 449a Občianskeho zákonníka, aby si tu nikto nevymýšľal nové nároky, ktoré pri krytí z PZP nikdy, ani historicky, neboli.
Ustanovenie § 13 odsek 12, na základe ktorého sa teraz žaluje poisťovňa, je v zákone od roku 1991. Právny stav je stále ten istý, všetky smernice, ktoré sa týkajú PZP, sa riadne implementovali, dokonca, ako konštatovala Komisia v jednej správe, nad rámec smerníc. Nevidím preto dôvod, aby sa takéto nároky sanovali z PZP. Predvídali sme to, a preto sme chceli, aby to takto zákon upravil.
Ak na Slovensku nie je niečo exaktne povedané, tak na nájdu majstri sveta na hľadanie medzier v zákone a v niektorých prípadoch sú veľmi úspešní.
V novele sme navrhovali, aby jediným potvrdením o uzavretí PZP bola zelená karta. Navrhli sme zrušiť bielu kartu. Niektoré poisťovne vydávajú biele karty bez časového obmedzenia a ňou sa možno polícii pri kontrole preukázať, aj keď poistenie nie je už uzatvorené. Zelenú kartu vydávajú poisťovne len na rok a neslúžila by len na preukázanie poistného krytia v zahraničí, ale mohla by nahradiť všeobecné potvrdenie o existencii PZP. V Česku ju pred štyrmi rokmi zrušili.
V novele sme navrhovali dať medzi výluky aj škodu na členom skle. S tým nesúhlasila NBS. Ako alternatívu navrhla zavedenie systému bonus-malus a objavilo sa to v návrhu zákona o poisťovníctve.
Navrhovali sme riešiť aj režim likvidačných zástupcov poisťovní. Podľa Štvrtej direktívy o poistení motorových vozidiel sú to subjekty, ktoré zastupujú poisťovňu v PZP na území iného členského štátu. Náš zákon o PZP rieši právne postavenie likvidačných zástupcov vo vzťahu k domácej poisťovni. To znamená, že poisťovňa so sídlom na Slovensku je povinná nominovať pre všetky členské štáty svojich zástupcov.
Ale zákon v platnom znení nerieši právne postavenie likvidačných zástupcov zahraničných poisťovní na území SR. Je tu teda určité vákuum. Navrhli sme, aby bolo postavenie likvidačných zástupcov zrkadlovo upravené vo vzťahu k územiu SR. Táto požiadavka trvá a mala by sa vziať do úvahy pri ďalšej novele zákona.
Tento problém spôsobuje, že likvidačný zástupca, ktorý pôsobí na území SR, je mimo akejkoľvek právnej úpravy. Smernica hovorí, že likvidačným zástupcom môže byť poisťovňa, ale môže to byť akákoľvek právnická alebo fyzická osoba. Na území SR pôsobia takíto likvidační zástupcovia – spomeniem AVUS, Dekru, Coris – ale nemajú legislatívne krytie.
Ich postavenie síce upravuje článok 4 Motorovej smernice, ale ich právne postavenie na území SR vôbec nie je kryté a spôsobuje im to problémy, lebo nemajú licenciu na vykonávanú činnosť. Robia úkony súvisiace s likvidáciou poistných udalostí, ktoré spôsobil zahraničný motorista na našom území.
Vystupujú ako mandanti zahraničných poisťovní, ale nemajú od NBS licenciu. Živnostenský úrad im nechce dať živnosť, lebo tvrdí, že je to poisťovacia činnosť. Navrhoval som to riešiť v zákone o poisťovníctve, raz sa to aj v návrhu objavilo, ale len v návrhu.
Navrhovali sme riešiť sankčný systém. Zabezpečujú ho okresné úrady. SKP im posiela databázu motorových vozidiel, kde sa na základe údajov poisťovní ministerstva vnútra javí, že poistenie nie je uzavreté. Nemáme spätnú väzbu, ako sa s týmito podaniami nakladá. Predtým bolo v zákone, že obvodné úrady sú povinné každý kalendárny štvrťrok informovať SKP. To sa zo zákona vypustilo, neviem, prečo. Teraz nemáme prehľad, či okresné úrady tu nejakú činnosť vyvíjajú alebo nie.
Prednedávnom sme od ministerstva financií dostali všeobecný prehľad. Z 300-tisíc našich podaní sa okresné úrady zaoberali 10-tisíc prípadmi. Trocha nás upokojilo, že ministerstvo vnútra ide zaviesť nový systém – Národnú evidenciu motorových vozidiel. Mal by pomôcť zisťovať nepoistené vozidlá. Poskytujeme informácie z našej databázy poistených, ministerstvo má svoju databázu registrovaných vozidiel. Je tam však problém, systém sa má zo starých motorových vozidiel polície premontovať do nových, a tak má funkčný systém teraz len pár vozidiel.
V rámci regresu vymáhame regres od škodcu, ktorý spôsobil nehodu nepoisteným motorovým vozidlom. Máme s tým dosť veľké problémy, lebo sa nám zdá, že súdy chránia nepoistených majiteľov motorových vozidiel, ktorí sa všemožne pokúšajú regresu vyhnúť. Objavujú sa fingované dokumenty. Keď žalujeme vodiča, je dôležité, aby nebol v pracovnoprávnom vzťahu k právnickej osobe ako prevádzkovateľovi. Dosť často sa stáva, že sa predkladajú falošné pracovné zmluvy, aby sa ten človek regresu vyhol. Súdy často zamietajú naše návrhy proti vodičovi, lebo stačí, že prevádzkovateľ nesplnil povinnosť byť poistený.
Avšak právnym dôvodom regresu nie je, či vozidlo bolo poistené, alebo nie, ale to, či niekto zodpovedá za škody. Ak zodpovedá, a tým subjektom je vodič, máme právo postihovať aj zodpovednú osobu, ktorá s poistením nemala nič spoločné, teda aj vodiča, ak nie je v pracovnoprávnom vzťahu s prevádzkovateľom.
Súdy začali v poslednom čase uplatňovať tzv. moderačné právo. Ale moderačné právo tu neprichádza do úvahy. Prichádza do úvahy všeobecne pri poistení, možno aj pri poistnej zodpovednosti. Ale zákon o PZP je špeciálny predpis a ak tam moderačné právo nie je, tak ho nemôže použiť ani sudca.
Navyše použiť moderáciu, ak niekto porušil zákon, nie je poistený, a ešte má byť krytý pred nárokmi poisťovateľa? Ide o porušenie jedného zo základných princípov súkromného práva, že na nepoctivosti sa nemôže zakladať právo na obranu. Keď začneme konanie voči nepoistenému, poisťovne sa zrazu spamätajú. Hoci trikrát potvrdili nepoistenie, príde informácia, že poistený bol. Musíme stiahnuť žalobu na škodcu, vznikli tam však náklady. Žaloby robíme aj cez advokátov, lebo kapacitne by sme na všetko nestačili, máme asi 16 000 vecí. Je teda otázka, či by sme nemali nárok na náhradu nákladov vymáhať od poisťovne, ktorá nás mylne informovala.
Komentáre
Pridať komentár