V Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (Allianz SDSS) aktuálne rozbiehajú projekt biometrického podpisovania dokumentov, čo bude nielen v prospech finančných maklérov ale aj klientov. Viac prezrádzajú v dvojrozhovore Marián Kopecký, predseda predstavenstva Allianz SDSS a Miroslav Kotov, vedúci portólio manažér Allianz SDSS.
Marián Kopecký, predseda predstavenstva Miroslav Kotov, vedúci portólio manažér
Aká je momentálne situácia na Slovensku, pokiaľ ide o šetrenie Slovákov na penziu a kam sa pohol trh v posledných rokoch?
Miroslav Kotov: Dôchodkové fondy vznikli v roku 2005, čiže momentálne máme za sebou 12 rokov existencie. Za ten čas si druhý pilier vybudoval dôveru ľudí, hoci prešiel rôznymi krízami, ako bola napríklad finančná kríza v rokoch 2008 až 2009. Dôvera sporiteľov v súkromné sporenie na dôchodok je pre systém kľúčová, keďže počas desaťročí boli ľudia naučení, že na dôchodku sa o nich postará iba štát. V budúcnosti budú dôchodcovia poberať penziu z dvoch zdrojov.
Prvým bude pomerovo krátený dôchodok z I. piliera, ktorý vypláca Sociálna poisťovňa a druhým bude dôchodok z II. piliera, ktorého výška bude závisieť od odvedených príspevkov ako aj od ich zhodnotenia. Od svojho vzniku prešiel druhý pilier tiež viacerými zákonnými úpravami, nie vždy šťastnými. No za posledné roky legislatívne nastavenie súkromného sporenia na penziu smeruje k tomu, že tento systém sa stáva pre sporiteľov flexibilným, transparentným a zrozumiteľným.
Sporitelia si môžu zvoliť jeden garantovaný (dlhopisový) a jeden negarantovaný fond (zmiešaný, akciový, alebo indexový), a to v rôznom pomere. Závisí to od toho, akú mieru rizika sú ochotní podstúpiť pri sporení na penziu a v akej fáze sporenia na dôchodok sa nachádzajú. Aj dôchodkové správcovské spoločnosti začínajú svoju ponuku viac stransparentňovať a zjednodušovať v prospech sporiteľov.
Marián Kopecký: V priebehu poslednej dekády sa v druhom pilieri sporiteľom legislatívne rozšírili možnosti ako investovať svoje dôchodkové úspory. Či už v podobe úprav garancií či rozšírenia ponúkaných typov fondov, alebo v podobe zavedenia možnosti sporiť si paralelne v dvoch dôchodkových fondoch.
My, v Allianz - Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, hodnotíme tieto úpravy pozitívne a ako prví na trhu starobného dôchodkového sporenia sme na túto situáciu reflektovali a zlúčili sme všetky negarantované fondy do jedného. Ponúkame tak jednoznačne vyprofilované dva dôchodkové fondy - jeden garantovaný a jeden negarantovaný fond, ktoré sa od seba diametrálne odlišujú svojím rizikovo-výnosovým profilom a investičnou stratégiou a stoja tak na opačných koncoch investičného spektra.
Vzhľadom na už spomenutú možnosť sporenia v dvoch fondoch naraz považujeme to za krok dobrým smerom, ktorým sme našim sporiteľom stransparentnili a sprehľadnili našu ponuku bez ujmy na ich investičných možnostiach. Dôkazom správnosti nášho rozhodnutia je aj správanie našich konkurentov, ktorí postupne tiež pristúpili k zlúčeniu niektorých svojich fondov. Finančná gramotnosť ľudí býva v praxi rozdielna, uvedomujeme si totiž, že priemerný sporiteľ II. piliera nerovná sa priemerný investor napríklad pri kolektívnom investovaní.
Legislatíva umožňuje fondy bezplatne meniť a kombinovať opakovane podľa individuálnych potrieb klientov. Tejto skutočnosti sa väčšina správcov prispôsobila a ponúka online prístup na osobný dôchodkový účet, kde zmenu môžu vykonať. Naša spoločnosť zároveň vykonáva všetky dostupné kroky, aby prostredníctvom informovania a edukácie sporiteľov i širokej verejnosti zvýšila už spomenutú finančnú gramotnosť.
Vláda viackrát zasiahla do II. piliera – zahýbalo to nejakým spôsobom trhom a koho to ovplyvnilo najviac? Ktoré dôležité faktory mali na to najväčší vplyv?
Marián Kopecký: Zavedenie druhého piliera zákonom z roku 2004 prinieslo nielen zásadnú zmenu v dôchodkovom systéme na Slovensku, ale aj nový element, ktorý z povahy veci vyžadoval postupné „vychytávanie múch“. To, že pre správcovskú spoločnosť každý legislatívny zásah znamená implementáciu potrebných zmien, či už v operatíve alebo v systémoch, je v tomto prípade druhoradé. Rozhodujúce je to, či legislatívne zásahy do II. piliera sú preň prínosom a či nenarúšajú stabilitu tohto systému.
Počnúc druhou dekádou tohto storočia môžem konštatovať, že až na štvrté otvorenie druhého piliera boli v podstate všetky zásadné legislatívne zmeny v prospech skvalitnenia a stabilizovania systému starobného dôchodkového sporenia a sporiteľov ako takých. A to je, myslím si, veľmi dobrá správa, pretože stabilita je pri našej práci základ úspechu.
To je aj dôvod, prečo budeme neustále akcentovať a pripomínať potrebu zafixovania základných parametrov druhého piliera ústavným zákonom. Od tohto roka stúpli príspevky do druhého piliera o 0,25 percenta, zo súčasných 4 percent z hrubej mzdy (respektíve vymeriavacieho základu), na 4,25 percenta. Takto sa budú zvyšovať každý rok až do roku 2024, kedy príspevok bude na úrovni 6 percent.
Nielenže to citeľne pomôže udržateľnosti celého penzijného systému na Slovensku, ale pevne verím, že vo veci postupného zvyšovania príspevkov v prospech druhého piliera ešte nepadlo posledné slovo. Väčší dôraz na sporenie si na dôchodok bude mať totiž v budúcnosti pre ľudí existenčný význam.
Mnoho klientov v II. pilieri sporenie na súkromnú penziu nie veľmi využíva. V čom vnímate hlavné rezervy a čím je situácia u nás zaujímavá oproti iným krajinám, kde to funguje lepšie?
Miroslav Kotov: Dôchodkový systém sa musí prispôsobiť starnutiu populácie. Práve druhý dôchodkový pilier bol založený s cieľom zmiernenia dopadov starnutia populácie na systém zabezpečujúci starobné dôchodky. Akýkoľvek pravidelný spôsob sporenia, aj malých súm investovaných dlhodobo a rozumne, dokáže priniesť klientovi vhodnú finančnú rezervu. Veľa závisí aj od toho, akým spôsobom Slováci v dôchodkových fondoch investujú.
Z našich zistení vyplýva, že výrazná väčšina si sporí v garantovaných fondoch s nízkymi výnosmi. Mať 80 percent aktív v dlhopisoch nie je úplne správne, rozumnejšie by bolo časť úspor presunúť do rizikovejších fondov. V Allianz SDSS má priemerný sporiteľ okolo 39 rokov, čiže z dlhodobého hľadiska sa mu oplatí sporiť v akciovom negarantovanom ale výnosnejšom fonde. Pokiaľ však pridlho zotrvá v nízko zhodnocujúcich fondoch, znamená to pre neho nezrealizované výnosy do budúcnosti.
Existujú krajiny, kde súkromné sporenie na penziu má viac ako 100-ročnú tradíciu. V krajinách ako Holandsko, Švédsko, Švajčiarsko, Veľká Británia, Austrália či Japonsko dlhodobo funguje obdoba druhého piliera. Ak sa pozrieme na zloženie dôchodkových fondov v zahraničí, nájdeme len veľmi málo fondov investujúcich iba do akcií či iba do dlhopisov.
V drvivej väčšine ide o zmiešané fondy. Unikátne na slovenskom druhom pilieri je práve to, že si sporiteľ dokáže dynamicky meniť pomer dlhopisov a akcií. Prirodzene, ak sa niekto do penzie chystá až o desiatky rokov, pokojne si môže dať 100 percent do negarantovaného fondu. Vo vyššom veku si môžu namixovať negarantovaný a garantovaný dlhopisový fond, napríklad v pomere 80:20, či 70:30.
Marián Kopecký: Príčiny, prečo klienti vyhľadávajú najmä sporenie v garantovaných fondoch, treba hľadať najmä v dvoch skutočnostiach. Jednou je, že sa pravdepodobne boja potenciálneho rizika znehodnotenia vlastných úspor. Druhou príčinou môže byť, že nevedia o tom, v akom fonde si sporia, keďže sú pasívni a o svoje dôchodkové úspory sa príliš nezaujímajú.
Vo všeobecnosti odporúčame najmä sporiteľom v mladom a strednom veku investovať svoje dôchodkové úspory prevažne v našom akciovom negarantovanom dôchodkovom fonde Progres. Kto sa rizika bojí, no určité riziko by pre lepšie výsledky predsa len vedel obetovať, môže skúsiť rozdeliť svoje sporenie v určitom pomere medzi garantovaný a negarantovaný fond.
V garantovanom fonde, typickom nízkym rizikom, ale ohraničeným potenciálom výnosu, musia „DSS-ky“ v ročných intervaloch preukazovať, že hodnota dôchodkovej jednotky tohto fondu neklesla pod úroveň jej hodnoty spred desiatich rokov. Toto „skladanie účtov“ musia robiť „DSS-ky“ každý rok počnúc uplynutím prvého desaťročného obdobia garancie. Ak by došlo k znehodnoteniu, musí správca vzniknutý rozdiel do fondu prefinancovať z vlastných zdrojov.
Ako je to v prípade, ak sa sporiteľ postupne približuje k dôchodkovému veku?
Marián Kopecký: Približovaním sa sporiteľa k dôchodkovému veku má dôchodková správcovská spoločnosť povinnosť od 52. roku veku sporiteľa postupne presúvať jeho dôchodkové úspory z negarantovaného fondu do fondu garantovaného. Cieľom je v momente odchodu do dôchodku, kedy má sporiteľ nasporenú už významnú časť prostriedkov, minimalizovať riziko straty spôsobenej výkyvmi hodnoty dôchodkovej jednotky, ktoré sú v negarantovaných fondoch markantnejšie.
Ako najväčší správca úspor na trhu si veľmi dobre uvedomujeme jednak potenciál, aký dáva momentálna legislatíva sporiteľom (dynamicky si meniť pomer sporenia vo fondoch), ale paradoxne aj skutočnosť, že väčšina sporiteľov je voči týmto možnostiam imúnna. Či už z dôvodu spomenutej pasivity alebo nízkeho stupňa povedomia o tom, ako nakladať so svojimi úsporami.
Z tohto dôvodu naša spoločnosť robí všetko preto, aby svojich sporiteľov, a nielen ich, patrične edukovala a ruka v ruke s vysvetľovaním im prinášala návrhy rozumných investičných riešení. Popri organizácii workshopov pre odbornú verejnosť či školy a vyhláseniach pre médiá, komunikujeme s ľuďmi prostredníctvom newslettrov alebo pasívne pomocou našej internetovej stránky.
Na nej má každý náš klient možnosť, cez zabezpečený prístup na svoj osobný dôchodkový účet, prehodnotiť svoj spôsob sporenia. Pomôcť mu môže vyplnenie investično-rizikového dotazníka, na základe ktorého klient automaticky obdrží návrh vhodného pomeru sporenia medzi garantovaným a negarantovaným fondom. Sme totiž presvedčení, že takáto vzájomná interakcia s klientmi je nevyhnutným predpokladom k ich spokojnosti s výškou dôchodkových úspor v budúcnosti.
Je vidieť iný prístup mladých ľudí k sporeniu v II. dôchodkovom pilieri ako povedzme medzi ľuďmi v strednom a staršom veku? Skúste to zhodnotiť.
Miroslav Kotov: Mladí klienti, ak hovoríme o dvadsiatnikoch či tridsiatnikoch, majú vo svojom veku pravdepodobne iné starosti, ako si dlhodobo sporiť na penziu. Riešia otázky typu bývanie, hypotéka, kariéra, práca, rodina, a až vo vyššom veku sa začnú zamýšľať nad svojou budúcou penziou.
Keďže vstup do druhého piliera je dobrovoľný až do 35 rokov, vstúpiť môžu aj v tomto „vyššom“ veku, keď už mnohé spomenuté otázky majú vyriešené. Ale je pre nich finančne výhodnejšie, aby si začali sporiť na dôchodok čím skôr, prakticky hneď po skončení štúdia. Efekty a prínosy dlhodobého sporenia sa tak môžu prejaviť výraznejšie. Problémom je že na finančnom trhu evidujeme približne 700-tisíc mladých potenciálnych sporiteľov, ktorí majú do 35 rokov a nesporia si ešte v druhom pilieri.
Mladí ľudia, ktorí dnes vstupujú do druhého piliera, inklinujú skôr k rizikovým fondom, čo je z dlhodobého hľadiska jednoznačne dobre. Starší zas uprednostňujú garantované fondy. Evidujeme tiež, že čím viac sa blíži čas odchodu do penzie, rastie záujem sporiteľov o ich úspory a citlivejšie reagujú na akékoľvek poklesy v ich hodnote.
Kto si chce zlepšiť výkonnosť dôchodkového portfólia, ako by mal postupovať? Mnohí sporitelia totiž radšej sporia na dlhopisových garantovaných fondoch s nízkym výnosom a svoje peniaze nesledujú...
Miroslav Kotov: História je dôkazom toho, že v dlhodobom horizonte rizikové akciové investície spravidla prinášajú väčší výnos ako konzervatívne investície. My, v Allianz SDSS, ponúkame klientom možnosť vyplniť investičný rizikový dotazník, na základe ktorého zistíme jeho postoj k riziku. Na základe údajov ako vek, výška úspor a postoja k riziku klientovi pomôžeme nastaviť pre neho vhodný pomer sporenia.
Dôležité je, aby sa ľudia pri stanovení investičnej stratégie nerozhodovali na základe minuloročnej výkonnosti fondov, ale brali do úvahy dlhodobý horizont sporenia. A keď si už zvolia určitý pomer sporenia, nech ho dodržia niekoľko rokov a v neskoršom veku ho postupne prehodnocujú. Kým mladému sporiteľovi v podstate postačuje prehodnotiť výkonnosť svojich dôchodkových úspor raz za päť - desať rokov, starší klienti, krátko pred dôchodkom, ju môžu prehodnotiť hoci aj raz za dva roky.
Druhý pilier nefunguje všade vo svete – napríklad v susednom Česku ho zrušili úplne ešte na začiatku roka 2016, keďže vláda avizovala, že by bol nevýhodný pre väčšinu ľudí. Je teda u nás jedinou správnou cestou? – mnohí klienti zatiaľ v ňom totiž veľa nenasporili....
Marián Kopecký: To je veľmi filozofická otázka. Podobne by sme sa mohli pozerať aj na I. dôchodkový pilier: napríklad nech si každý založí rodinu a potomkovia sa o neho na staré kolená postarajú... Takto to však v praxi nefunguje. Ide o to, ako máme na Slovensku nastavený štandard sporenia na penziu.
Keď sa pozrieme na rebríčky udržateľnosti jednotlivých dôchodkových systémov, tak tie, ktoré prikladajú súkromnému sporeniu väčšiu váhu ako štátnemu priebežnému systému financovania primárne závislému na demografii, sú hodnotené ako trvalo udržateľnejšie do budúcnosti. U nás sme boli doposiaľ zvyknutí, že sto percent penzií pokrýva štátny I. pilier a ľudia sú od neho existenčne závislí.
Existujú aj iné systémy, napríklad v Austrálii dostávajú všetci na penzii jednotnú dôchodkovú dávku, niečo na spôsob životného minima a ako si pokryjú zvyšné potreby, je len na nich. Úspechy, resp. neúspechy druhého piliera u našich okolitých susedov treba hodnotiť v širšom kontexte, a nijakým spôsobom nespochybňujú jeho význam.
V Česku bolo sporenie na súkromnú penziu podmienené tým, že ľudia mali doň vkladať peniaze navyše z vlastného vrecka, nie ako u nás, kde druhý pilier funguje z povinne zaplatených odvodov každého sporiteľa a dotknutého človeka tak sporenie si v druhom pilieri nestojí nič navyše. Výsledkom preto bola slabá motivácia ľudí v Čechách participovať na ňom.
Okrem toho, u našich českých susedov danú situáciu dobre rieši tretí - dobrovoľný dôchodkový pilier, kde majú ľudia naakumulované násobne vyššie úspory ako v našom doplnkovom dôchodkovom sporení. Každopádne, sporenie si na dôchodok sa postupne v krajinách so zlým demografickým výhľadom a dôchodkovým systémom postaveným na priebežnom financovaní stáva nevyhnutnosťou.
Kam smerujú trendy do budúcnosti, pokiaľ ide o sporenie na penziu v SR? Ktoré zatiaľ „neznáme“ formy ľudia zatiaľ nevyužívajú a mohli by po vzore zo zahraničia.
Marián Kopecký: Osobne by som privítal, keby sa II. pilier zastabilizoval aj z dlhodobého pohľadu. Stabilita systému je totiž alfou a omegou pre to, aby mohol byť efektívny a plniť svoju funkciu na sto percent. Do ďalších mesiacov možno v rámci príprav legislatívy k druhému pilieru očakávať rozšírenie informačných povinností dotknutých subjektov voči klientom. Ich edukácia je teraz veľkou témou a súhlasím s tým.
Pri dosť limitovaných legislatívnych možnostiach a produktovom spektre sa napriek tomu naša spoločnosť snaží niesť vlajku priekopníka. Ako prví sme začali klientom ponúkať možnosť postupného presunu nasporených prostriedkov z jedného fondu do druhého. Klient tak svoje aktíva presúva postupne a znižuje riziko strát z dôvodu pohybu hodnoty dôchodkovej jednotky. Sme taktiež svedkami technologického pokroku, aj v oblasti informatizácie spoločnosti.
V Allianz SDSS v súčasnosti rozbiehame projekt biometrického podpisovania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, čo pomôže nielen finančným sprostredkovateľom priamo v teréne ale veríme, že tieto novinky budú aj v prospech našich klientov i obchodných partnerov a prinesú ešte vyššiu bezpečnosť do procesu uzatvárania zmlúv a jeho verifikácie.
Komentáre
Pridať komentár