„Čistý majetok Slovákov v bankách sa tak dostal do zápornej hodnoty (cca -350 mil. eur). Ešte pred dvoma rokmi predstavoval 3,1 mld. eur. Inými slovami, za uplynulé dva roky sme si od bánk požičali 7,1 mld. eur a vložili do nich len 3,7 mld. eur,“ povedal Maroš Ďurik, generálny riaditeľ Across Private Investments.
Podľa NBS sa objem úverov domácnostiam za posledných 6 rokov zdvojnásobil, pričom dekádu dozadu bolo Slovensko krajinou s najnižším zadlžením domácností v Európe. Dnes je úroveň dlhu najvyššia v európskom regióne. Dynamický rast zaznamenávajú najmä úvery na bývanie.
To možno pripísať poklesu úrokových sadzieb či vysokému dopytu mladej generácie po vlastnom bývaní. Nadmerné zadlžovanie Slovákov majú obmedziť opatrenia Národnej banky, ktorá od januára tohto roka sprísnila podmienky poskytovania úverov.
Vklady v bankách prerábajú
„Priemerné zhodnotenie vkladov v bankách v roku 2016 predstavovalo 0,48 % p.a. (pri zápornej inflácii), v roku 2017 už len 0,33 % p.a. pri inflácii 1,3 % a vlani to bolo 0,27 % p.a., avšak pri inflácii 2,5 %. Posledné dva roky sa tak vklady Slovákov v bankách v reálnych cenách výrazne znehodnocujú,“ zdôraznil M. Ďurik a dodal, že i napriek tomu majú Slováci väčšinu investícií uložených v konzervatívnych a nízko výnosových produktoch.
Poplatky v hodnote 600 mil. eur
Klesajú aj priemerné úrokové sadzby, za ktoré si Slováci od bánk požičiavajú peniaze. V roku 2016 predstavovala priemerná úroková miera 4,3 % p.a., v roku 2017 to bolo 3,8 % p.a. a vlani 3,5 % p.a. Napríklad, priemerná úroková miera nových úverov na bývanie dosiahla nové minimum 1,5 %.
M. Ďurik však upozorňuje, že klesajúci rozdiel medzi úrokmi na úveroch a vkladoch (tzv. úrokový diferenciál) banky kompenzujú zvyšovaním poplatkov. „Rozdiel medzi úrokmi, úvermi a vkladmi zarobil vlani bankám 2 mld. eur, poplatky ďalších, približne 600 mil. eur.“ Zisk bankového sektora podľa predbežných údajov NBS vzrástol medziročne o 4,7 % na 640 mil. eur po zdanení.
Komentáre
Pridať komentár