Absolútne odmietame, aby výpočet tzv. férového dôchodku, vypracovaný Inštitútom finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR (alebo aj iných osôb, ktoré sa deklarujú za odborníkov na II. pilier) sa považoval za benchmark na porovnávanie s ponukami dôchodkov, ktoré predložili životné poisťovne prvým žiadateľom o dôchodok z druhého piliera.
Navyše, tvrdenie o 30-percentných maržiach poisťovní je nepravdivé a považujeme ho za hrubú manipuláciu s verejnou mienkou.
1. Postup IFP pri výpočte nie je v súlade so zákonom
Analýzu IFP, o ktorej závery sa opierajú všetky tvrdenia o vysokých maržiach, neférových a hanebných dôchodkoch, poškodených sporiteľoch a pod., podľa našich zistení vypracovali na základe nerealistických (a teda v reálnom živote nepoužiteľných) predpokladov a navyše postupmi, ktoré sú v priamom rozpore s pravidlami pre výkon poisťovacej činnosti, ktoré musia komerčné poisťovne rešpektovať.
Nezobrala do úvahy:
- princíp obozretnosti pri výkone poisťovacej činnosti podľa zákona o poisťovníctve, podľa ktorého musia poisťovne postupovať tak, aby boli schopné v každom okamihu svojej činnosti splniť všetky svoje záväzky,
- osobitné pravidlá na výpočet dôchodku z II. piliera, stanovené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, podľa ktorých nesmie poistiteľ skúmať individuálne riziko budúceho dôchodcu (t. j. napr. zdravotný stav), ako je to pri ostatných životných poisteniach. Ako jediný rizikový faktor môže použiť iba dátum narodenia. Vzhľadom na to, že takýto druh produktu nemá v SR žiadnu históriu, a teda v súčasnosti neexistujú žiadne štatistiky, o ktoré by sa dalo oprieť, zákon prikazuje poisťovni, aby na ohodnotenie rizika použila vlastné vierohodné predpoklady určené na základe dostupných údajov. Použitá pravdepodobnosť úmrtnosti má zohľadňovať aj budúci demografický vývoj.
- iné zákony, napríklad zákon o účtovníctve či poisťovníctve, podľa ktorých musí byť poistné dostatočné na krytie záväzkov. To sa zistí napr. testom dostatočnosti rezerv. IFP zatiaľ nezverejnil, či jeho výpočty prešli takýmto testom
Nesúlad s platnými predpismi sa prakticky prejavil najmä pri:
- očakávanom zhodnotení technických rezerv – IFP počítal s priemerným očakávaným zhodnotením 1,9 percenta. V súčasnosti sa však priemerné výnosy na príslušnom kapitálovom trhu pohybujú na úrovni rádovo 1,5 percenta (10-ročné a viacročné splatnosti), 0,7 percenta (päťročné splatnosti), resp. 0 percent (krátke splatnosti),
- úmrtnostných tabuľkách – pri výpočte očakávanej výplaty IFP použil tabuľky týkajúce sa celej populácie SR. Poisťovne však musia vychádzať z predpokladov dožitia dnešných žiadateľov o dôchodok a z ich predpokladanej dĺžky dožitia (ide o osobitnú časť populácie, ktorej dĺžka dožitia nebude zhodná s celkovou populáciou). Vzhľadom na to, že v SR neexistujú štatistiky tohto druhu, musia ich poisťovne zatiaľ iba odhadovať na základe vlastných dostupných údajov, ktorých vierohodnosť posudzuje NBS,
- nezohľadnení nákladov na kapitál, s ktorými musia poisťovne pri svojej činnosti jednoznačne rátať,
- nezohľadnení počiatočných (vstupných) a správnych nákladov na vyplácanie dôchodkov,
- nezahrnutí politického rizika a ďalších rizík – IFP nepočítal vo svojej analýze napr. ani s možnými zmenami legislatívneho prostredia, ktoré poisťovne v ich činnosti do značnej miery limitujú.
2. Dodatočné dôchodky z prebytkov kritici úplne ignorujú
Poisťovne sú obviňované z toho, že svoje modely na výpočet nastavili v časti o očakávaných výnosoch príliš konzervatívne.
Konzervatívnosť poisťovne však podľa nášho názoru neubližuje dôchodcovi, pretože zákon ustanovuje, že
- ak poisťovni vznikne na konci roku prebytok (napr. ako rozdiel medzi kalkulovaným a skutočným výnosom), musia minimálne 90 percent z tohto prebytku vrátiť späť klientovi – buď vo forme vyššieho doživotného dôchodku, alebo vo forme výplaty mimoriadneho, dodatočného dôchodku. Tento postup sa bude opakovať každoročne,
- ak prebytky nevzniknú, znamená to, že predpoklady neboli nastavené konzervatívne,
- ak poisťovňa utrpí stratu, musí ju znášať zo svojho, a nemá – na rozdiel od štátu – možnosť vytvoriť deficit a zvýšiť dane či vydať dlhopisy na jeho krytie.
3. Rozdiely medzi jednotlivými poisťovňami
Kritike je podrobená aj skutočnosť, že poisťovne ponúkajú rôzne výšky doživotných dôchodkov. Sporiteľ má však pri výbere poisťovne voľnú ruku a má možnosť si vybrať dôchodok podľa vlastnej vôle alebo odložiť uzavretie zmluvy na neskôr. Naopak, zhoda vo výške dôchodkov by okamžite vzbudila podozrenie o kartelových dohodách.
4. Tlak na zverejnenie parametrov výpočtov
Poisťovne rešpektujú, že pravidlá hospodárskej súťaže platia aj v tomto odvetví. Domnievame sa, že rozdiely v ponúkanej výške dôchodkov ukázali nielen to, že trh ešte len začína a nikto s ním nemá skúsenosti, ale aj skutočnosť, že každá poisťovňa používala vlastné odhady na základe vlastných dostupných a vierohodných údajov.
Skutočnosť, že IFP trvá na zverejnení týchto výpočtov, nás prekvapuje a považujeme to za navádzanie na porušovanie hospodárskej súťaže.
Veríme, že zachovanie a podporovanie konkurencie povedie k férovej súťaži a bude pozitívne vplývať na celý systém dôchodkov z II. piliera.
5. Reputačné riziko
Životné poisťovne na Slovensku dlho váhali, či sa do výplaty dôchodkov z II. piliera vôbec zapoja vzhľadom na to, že II. pilier ako taký bol pravidelným terčom účelových politických riešení.
Vo svojich výstupoch pri pripomienkovaní návrhu zákona sme opakovane uvádzali, že časté legislatívne zmeny nastavenia okrem rizika vplyvu na náklady subjektov, ktoré sa do procesu zapojili, znamenajú aj významné reputačné riziko. Veľmi nás mrzí, že reputácia poisťovní bola silne ohrozená hneď na úvod, a to napriek tomu, že orgán dohľadu nevyjadril k postupom poisťovní ani najmenšie výhrady.
Komentáre
Pridať komentár