„Z pohľadu verejných financií a ďalšieho demografického vývoja sme v horizonte niekoľkých dekád jednou z najohrozenejších krajín, to je proste fakt. Preto budeme formou celospoločenskej diskusie a informačných kampaní presadzovať myšlienku, aby sporenie si na dôchodok u ľudí bolo jednou z hlavných diskutovaných tém. A tiež aby horné ohraničenie príspevkov do druhého piliera šiestimi percentami nebolo v budúcnosti konečné číslo,“ prezrádzajú Marián Kopecký, predseda predstavenstva a Miroslav Kotov, portfólio manažér Allianz - Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti (ASDSS).
Marián Kopecký, predseda predstavenstva Miroslav Kotov, vedúci portólio manažér
Rezort práce pripravoval nedávno zmenu spôsobu výplaty dôchodkových úspor z druhého piliera. S akými novinkami sa teda od roku 2017 môžu stretnúť sporitelia?
Marián Kopecký: Sadzba povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa pre rok 2017 zvýšila z doterajších 4 % z vymeriavacieho základu na 4,25 %, a každým ďaľším rokom bude narastať o 0,25 % až do roku 2024. Sporitelia si naďalej môžu prispievať aj v podobe dobrovoľných príspevkov, avšak už bez daňového zvýhodnenia.
Rezort práce taktiež predstavil novelu zákona účinnú od roku 2018, ktorá prináša zmenu spôsobu výplaty dôchodkových úspor z druhého piliera. Znížiť sa má totiž hranica, od ktorej sa ľudia budú môcť slobodne rozhodovať o použití svojich nasporených peňazí. Stačí, aby mal dôchodca z dvojpilierového dôchodkového systému doživotné zabezpečenie najmenej na úrovni priemerného starobného dôchodku z prvého piliera. Potom je už iba na ňom, ako so zvyškom svojich úspor naloží.
My vnímame II. pilier ako súčasť základného systému dôchodkového zabezpečenia v našom štáte, v ktorom výplata doživotného dôchodku by mala hrať prvé husle. Ide totiž o zabezpečenie základných potrieb starého človeka počas celej doby jeho života. Nemáme problém so zavedením inštitútu programového výberu, vnímame ho ako určité ďaľšie zatraktívnenie tohto finančného produktu, ale myslíme si, že gro čerpania úspor z II. piliera by malo prebiehať cez doživotný dôchodok. Na výnimočné udalosti v živote, ktoré si klient potrebuje pokryť v starobe, by mali slúžiť iné nástroje.
Od roku 2015 dostali prví Slováci dôchodok aj z druhého piliera. Sporitelia si mohli vybrať, či chcú doživotný dôchodok alebo si časť peňazí nechajú vyplatiť na ruku, prípadne ostanú si ďalej sporiť. Akú možnosť v praxi preferujú u vás?
Marián Kopecký: Prví sporitelia, ktorí si sporili na súkromnú penziu počas 10 alebo viac rokov, predstavujú veľmi malú vzorku na to, aby sa z toho dali vyvodzovať nejaké konkrétnejšie závery či vzorce správania sa klientov. Minulý rok v Allianz SDSS požiadalo o penziu rádovo 200 ľudí, z nich viac ako polovica čerpá anuitu. Významným a zároveň problémovým fenoménom pre poisťovne pri výpočte výšky anuity je tzv. riziko dlhovekosti. Anuita je navyše veľmi citlivá na výšku úrokových sadzieb, ktoré sa teraz pohybujú častokrát v záporných číslach.
Nedá mi nespomenúť, že je veľmi nekorektné porovnávať potenciálnu výšku dôchodku z prvého piliera a z dvojpilierového systému, čoho sme veľa krát svedkami práve v poslednom období od umožnenia prvých výplat anuít. Je potrebné si priznať, že keby Sociálna poisťovňa reálne vyplácala dôchodky zo svojich príjmov, a to bez zadlžovania sa, čiže iba z toho, čo z našej ekonomiky má k dispozícii, museli by už teraz penzie klesnúť rádovo o desať a viac percent. Dôchodky sa však neznižujú, naopak, rastú, v posledných rokoch ešte rýchlejšie ako priemerná mzda v ekonomike.
Z tohto dôvodu je nutné štátne penzie neustále dotovať zo štátneho rozpočtu, čím ďalej, tým viac. Avšak druhý pilier takúto „barličku“ nemá. Preto spomenuté porovnanie je porovnávanie jabĺk s hruškami, a to nehovoriac ešte o nespravodlivom krátení dôchodku z prvého piliera pre „dvojpilierových“ sporiteľov. Priemerná doba sporenia na penziu v II. pilieri predstavuje okolo 40 rokov.
V roku 2015 tam ľudia sporili len 10 rokov a začali sa im vyplácať prvé anuity. Porovnávať ich s dôchodkami čisto z prvého piliera je ako odštartovať maratónsky beh na vyše 40 kilometrov, a po 10 kilometroch zrazu odpískať koniec a vyhlasovať predčasne víťazov. A to jedni bežali, a druhí použili kolieskové korčule. Summa summarum - druhý pilier predstavuje dlhodobé sporenie si na dôchodok, a preto potrebuje čas. Tak mu ho doprajme.
Niektorí klienti neakceptovali ponuky životných poisťovní, aby si získali doživotný dôchodok, častokrát vo veľmi nízkych sumách – priemerne 25 až 30 eur mesačne. Ako situáciu hodnotíte dnes?
Miroslav Kotov: Takéto sumy sa ponúkali ľuďom, ktorí boli v druhom pilieri desať rokov. Teda približne štvrtinu svojho pracovného života a ich priemerný odvod do druhého piliera bol okolo 7 – 8%. Je prirodzené, že za takýchto podmienok si nemohli nasporiť sumy, z ktorých by mohli doživotne čerpať stovky eur mesačne.
Ako sa bude predlžovať doba sporenia, bude rásť nasporený majetok a následne aj ponúkané anuity. Vzhľadom na demografický vývoj a silné populačné ročníky, ktoré pôjdu do dôchodku o desaťročia, sa situácia bude lámať vtedy. Pri súčasných odvodoch sa bude strata prvého piliera stále zväčšovať. Takže každý budúci penzista by mal rozmýšľať, ako si pokryje svoje finančné potreby inou formou.
Od 1. januára 2017 sa zvýšila sadzba povinných príspevkov do II. piliera, a to z aktuálnej výšky 4 % na 4,25 %, a potom každoročne o 0,25 %. Považujete to za dobrý krok a kto na tom najviac získa?
Marián Kopecký: Samozrejme, tento krok hodnotíme pozitívne. Kladný efekt tejto zmeny najviac pocítia najmä sporitelia v mladšom a strednom veku s dlhšou očakávanou dobou sporenia. U nich bude z tohto dôvodu vplyv postupného navýšenia príspevkov do druhého piliera na výšku ich dôchodkových úspor markantnejší.
A samozrejme, spomenutý efekt bude priamo úmerný výške dosahovaného príjmu sporiteľa (až do výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody do Sociálnej poisťovne). Pevne veríme, že tento postupný nárast príspevku do roku 2024 na konečných 6 % nebude v budúcnosti ohrozený. Zároveň budeme neustále apelovať a prízvukovať, v akom nebezpečnom vlaku sa Slovensko, čo do budúcej udržateľnosti priebežného systému vezie.
Z pohľadu verejných financií a ďalšieho demografického vývoja sme v horizonte niekoľkých dekád jednou z najohrozenejších krajín, to je proste fakt. Preto budeme prostredníctvom celospoločenskej diskusie a informačných kampaní presadzovať myšlienku, aby sporenie si na dôchodok u ľudí bolo aktívne podporované štátom a malo u nich sýtozelenú a aby horné ohraničenie príspevkov do druhého piliera šiestimi percentami nebolo konečné číslo.
Pre koho by mal byť II. pilier jasnou voľbou a komu sa v ňom veľmi neoplatí dlhodobo zotrvávať?
Miroslav Kotov: Podľa dnešnej legislatívy je starobné dôchodkové sporenie v druhom pilieri dostupné ľuďom do 35 rokov veku. Tí, ktorí vyhovujú tejto vekovej podmienke a doposiaľ nevstúpili do druhého piliera, nech tak jednoznačne urobia. Doba sporenia si 30 a viac rokov, možnosti, aké účasť v druhom pilieri sporiteľovi dáva, a to pri bezkonkurenčne najnižších poplatkoch, ako aj šedočierne mraky nad budúcnosťou prvého piliera sú, myslím si, viac ako dostatočnými argumentmi. Naopak, sporiteľov, ktorým sa vzhľadom na vyšší vek, nízky príjem a krátku dobu sporenia, teoreticky menej oplatí druhý pilier, evidujeme po štyroch otvoreniach systému minimum.
Zosumarizujte hlavné zásady, ktorými sa treba riadiť v roku 2017 a nejaké dobré tipy pre sporiteľov, prípadne čoho sa vyvarovať...
Miroslav Kotov: Predovšetkým nepreskakovať unáhlene medzi fondmi pri prvej informácii o zlej výkonnosti v tom svojom fonde, či naopak dobrej výkonnosti v tom druhom. Svoj fond si treba na začiatku vybrať s rozvahou a po dôkladnej porade so svojím finančným sprostredkovateľom či zamestnancom pobočky.
A následne toto svoje rozhodnutie je nevyhnutné dlhodobo rešpektovať, prípadne prehodnotiť ho až po dlhšom období (5-10 rokov). Dostatok pomôcok k správnemu rozhodnutiu nájde klient, ako som už spomenul, aj na našej webovej stránke www.asdss.sk. Povedané jednoduchou rečou: „Dvakrát meraj, raz strihaj a potom nič nerob“ Nie je nič horšie ako prestupovať medzi fondmi po obdržaní každého výpisu z účtu – sporiteľ si tak „zaknihuje“ straty a zároveň stráca potenciál možnosti ich dobehnúť, a začína ako keby odznovu, avšak so štartovacou čiarou posunutou ešte za pôvodnú líniu.
Na penziu si môžeme v SR sporiť aj v III. dôchodkovom pilieri – aké je jeho využitie v praxi a v čom sú jeho výhody či rezervy? Pomohli by v tomto prípade nejaké výraznejšie daňové úľavy, alebo čo by ste privítali?
Miroslav Kotov: Nakoľko Allianz SDSS nemá aktivity v segmente doplnkového dôchodkového sporenia, nerád by som sa bližšie vyjadroval k téme tretieho piliera. Preto poviem iba jedno - evidujem zo strany tvorcov legislatívy a štátnych autorít snahy o zreformovanie tretieho piliera, najmä po nákladovej stránke či stránke podpory a motivácie, a myslím si, že tieto snahy sú opodstatnené.
Najmä, ak sa bavíme generálne o sporení si na dôchodok ako o efektívnej alternatíve slovenských občanov dôstojne sa v dnešných demograficky pohnutých časoch zabezpečiť na dôchodok. Druhý a tretí pilier majú jednu spoločnú rezervu a výzvu zároveň: vo vhodných fondoch si stále sporí iba menšina klientov.
Akým spôsobom aktuálne fungujú provízie či poplatky v rámci fungovania II. piliera? Je tento produkt v niečom špecifický oproti iným produktom v oblasti správy poplatkov či provízií?
Marián Kopecký: Starobné dôchodkové sporenie je, dovolím si tvrdiť, vzhľadom na zákonom ohraničené poplatky pre „DSS-ky“, z pohľadu klienta najlacnejším produktom s ním porovnateľnými segmentmi na finančnom trhu, ako napríklad s doplnkovým dôchodkovým sporením či kolektívnym investovaním. Čo sa týka provízií, tu je zákon tiež striktný – maximálna výška provízie je zhora ohraničená (8 % z priemernej mesačnej mzdy v slovenskom hospodárstve dva roky dozadu), v tomto roku jej strop predstavuje približne 70 eur.
Bez ohľadu na to si myslím, že pre sprostredkovateľov je táto provízia zaujímavá, a to hneď z troch základných dôvodov. Ide o aktuálnosť sporenia si na dôchodok, o ktorej som už hovoril, atraktivitu produktu II. piliera (bezkonkurenčne najnižšie poplatky, garancie, flexibilita a možnosti pri investovaní, možnosť dobrovoľných príspevkov, transparentnosť a úzky drobnohľad rôznych kontrolných autorít), navyše, koncového klienta druhý pilier nič naviac nestojí, iba musí „presmerovať“ časť svojich povinných odvodov zo Sociálnej poisťovne do „DSS-ky“.
Tieto dôvody robia z pohľadu sprostredkovateľa II. pilier lukratívnym a ľahko predateľným produktom, najmä ak uvážime, aké veľké množstvo, až 70 % potenciálnych sporiteľov II. piliera mladších ako 35 rokov stále nemá zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení.
Kým poisťovne neustále inovujú rôzne produkty, ako sú na tom dôchodkové správcovské spoločnosti? Budú musieť prísť do budúcnosti s nejakými novinkami pre sporiteľov, aby boli viac atraktívne či konkurencieschopné?
Marián Kopecký: Allianz - Slovenská DSS ponúka klientom ako jediná na trhu možnosť postupného presunu aktív z jedného fondu do druhého. Klient tak svoje prostriedky presúva postupne, čím znižuje riziko strát v dôsledku pohybu trhov. „DSS-ky“ samozrejme, aj vzhľadom na výrazné zákonné oklieštenie, ponúkajú jednoduchší produkt ako životné poisťovne. Zákonite tak aj priestor na variabilitu a inovácie majú o to zúženejší.
Napriek tomu, snažíme sa ísť s dobou a pripravujeme preto pre klientov a sprostredkovateľov možnosť biometrického podpisovania zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú, pevne verím, uvedieme do života v letných mesiacoch. Vzhľadom na technologický pokrok vidíme v blízkej budúcnosti priestor aj pre zabezpečený podpis cez občiansky preukaz.
Dôležitá je aj edukácia a komunikácia s ľuďmi i služby šité na mieru (produktové, komunikačné i obslužné). Spravujeme najväčší garantovaný fond na trhu GARANT dlhopisový garantovaný dôchodkový fond, v ktorom sú dlhopisy oceňované v tzv. amortizovanej hodnote až vo výške 25 % majetku vo fonde, a teda momentálne výnos do splatnosti tejto časti portfólia je vysoko nad úrovňou trhu.
Spravujeme tiež najväčší negarantovaný fond na trhu PROGRES akciový negarantovaný dôchodkový fond, v ktorom je až okolo 90 % hodnoty majetku alokovaných v akciových investíciách, z ktorých významná časť je aktívne riadená. Minulý rok sme skončili v zhodnotení prví medzi všetkými 13 negarantovanými dôchodkovými fondmi na trhu. Ako jediní sme klientom zhodnotili ich majetok až dvojciferným číslom 10,84% p.a., a to vrátane poplatkov a bez zohľadnenia inflácie.
Komentáre
Pridať komentár