„Samozrejme, vyskytujú sa rôzne nepriame dane aj odvody, ale v zásadne sa dá povedať, že sú vždy kalkulované v poistnom a väčšinou sa správajú ako dane, ktoré klienti poisťovní zaplatia v poistnom. Klient má informáciu o tejto dani obvykle uvedenú aj na poistnej zmluve. Priamy odvod z tržieb poisťovní (bez zakalkulovania odvodu do ceny poistného) a ešte aj trvalý mimoriadny odvod zo zisku nad rámec riadnej dane z príjmu je unikát,“ hovorí pre portál oPoisteni.skJozefína Žáková, generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní.
Zaujímalo nás tiež, aké ďalšie aktivity bude ďalej vyvíjať SLASPO. „Tak ako vždy, aj v tomto prípade budeme vyvíjať všetky dostupné aktivity a používať všetky legitímne prostriedky v rámci tejto avizovanej legislatívy na to, aby sme obhájili spoločné záujmy našich členov, a tým aj ich klientov. Asociácia je totiž podľa stanov záujmovým združením poisťovní pôsobiacich na Slovensku a je vytvorená na organizovanie a na podporu vzájomnej pomoci, spoluprácu a na zabezpečenie spoločných záujmov členských poisťovní. Budeme sa teda snažiť čo najlepšie robiť svoju prácu.“
Takto sa môže zavedenie 8 % odvodu prejaviť v praxi:
V čom by bolo zavedenie 8 % odvodu pre poisťovne najviac problematické? Aký by to malo dopad na ich aktivity? Tu je pár faktov z pohľadu Jozefíny Žákovej, generálnej riaditeľky SLASPO.
Vplyv na solventnosť poisťovní
Navrhovaná úprava je v rozpore so samotným zákonom o poisťovníctve č. 39/2015 Z. z. a znemožnila by poisťovniam v dôsledku významných jednostranných zmien trhových podmienok vykonávať svoju činnosť v súlade s § 23 ods. 3 písm. c). Podľa neho sú poisťovne povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý neohrozuje finančnú situáciu poisťovne.
Niektoré segmenty neživotného poistenia (najmä poistenie motorových vozidiel) sa už teraz pohybujú na hranici udržateľnosti pri dodržaní všetkých pravidiel podľa regulácie Solventnosť II, takže zavedenie dodatočného odvodu môže viesť k rozkladu trhového prostredia. Zavedenie uvedeného odvodu by mohlo spôsobiť aj likvidáciu niektorých poisťovní, ktorých obchodný model je založený najmä na neživotnom poistení.
Ako dôkaz slúžia analýzy Národnej banky Slovenska (NBS) o stave finančného trhu, ktoré sú zverejnené na jej web stránke. Odhadovaný nárast nákladov pri rozšírení pôsobnosti odvodu časti poistného na celé odvetvie neživotného poistenia by výrazne ovplyvnil výšku nákladov neživotných poisťovní. Pri poistnom na úrovni 650 000 000,00 eur by 8 % odvod predstavoval hodnotu 52 000 000,00 eur.
Pri technickom výsledku celého odvetvia neživotného poistenia v SR za rok 2015 (štatistika Trend) vo výške 43 000 000,00 eur, by takýto dodatočný náklad znamenal generovanie straty v celom odvetví neživotného poistenia.Takáto situácia by v prostredí Solvency II predstavovala kritické riziko a donútila poisťovne navyšovať poistné vo všetkých odvetviach.
Vplyv na cenotvorbu poistného
Prípadné zavedenie 8 %-ného odvodu bude mať obrovský dopad na cenotvorbu poistných produktov, najmä v oblasti retailu. Skupina cenovo senzitívnych osôb a Slovensku je signifikantná, a už teraz zaostávame v poistiteľnosti v rámci CEE krajín oproti vyspelým západoeurópskym trhom.
Poisťovacia činnosť je podnikateľskou činnosťou podľa Obchodného zákonníka, a teda jej imanentnou súčasťou, tak ako každej inej podnikateľskej činnosti, je dosahovanie zisku. Preto poisťovne budú musieť reagovať na zavedenie odvodu zvyšovaním poistného. Pripomíname, že odvod z povinného zmluvného poistenia je v poistnom kalkulovaný.
V oblasti poistenia priemyselných rizík a ďalších veľkých rizík je vysoká pravdepodobnosť, že zvýšené poistné v poistných zmluvách negatívne ovplyvní konkurencieschopnosť slovenských poisťovní
v porovnaní s poisťovňami v iných členských štátoch EÚ o to viac, že poistné za poistenie priemyselných rizík je rádovo vyššie ako poistné v retailovom segmente.
Máme za to, že mnoho medzinárodných spoločností ukončí svoje kontrakty so slovenskými poisťovňami a väčšina portfólia priemyselných rizík odíde zo slovenského poistného trhu do inej členskej krajiny EÚ v rámci „freedom of services“.
V oblasti havarijného poistenia veľké firmy s veľkými flotilami vozidiel nebudú ochotné uzavierať poistenie, ale budú si radšej vytvárať vlastné fondy opráv a financovať opravy vozidiel vo svojej réžii, čím dôjde k zníženiu predpísaného poistného v tomto segmente.
Retroaktivita
Na rozdiel od iných finančných produktov majú poistné zmluvy obvykle dlhodobý charakter, pričom poisťovňa nemôže jednostranne meniť výšku poistného. To prakticky znamená, že v existujúcich poistných zmluvách nie je odvod kalkulovaný, a teda jednoducho tam nie je žiadna „vata“, ktorú by bolo možné odviesť štátu.
Ak by štát predsa len nútil poisťovne odvod zaplatiť, nemohla by si poisťovňa vytvárať dostatočné technické rezervy na plnenie záväzkov voči klientom. Viedlo by to nielen k insolventnosti poisťovne, ale priamo by boli ohrození spotrebitelia a aj ostatní klienti. Navyše by odvod zlikvidoval niektorých účastníkov poistného trhu v oblasti neživotného poistenia bez vecného opodstatnenia.
Diskriminácia poistených
- dobrovoľne poistená menšina obyvateľstva by prispievala väčšine na krytie celospoločenských potrieb zabezpečovaných štátnou mocou ─ pri súčasnej penetrácii väčšiny odvetví neživotného poistenia, ktoré na rozdiel od PZP sú poisteniami na dobrovoľnej báze. Dotknutá menšina obyvateľstva by pritom bola navyše znevýhodnená aj zvyšovaním sadzieb poistného
v dôsledku zvýšenia nákladovosti produktu z pohľadu poisťovní; - nutnosť výpovedí existujúcich poistení ─ vzhľadom na to, že odvodové zaťaženie nie je kalkulované v cene poistných produktov, poisťovne by museli poistné produkty, ktoré by sa stali stratovými, vypovedať, čo by bolo v neprospech klientov;
- obmedzenie konkurenčného prostredia v niektorých odvetviach neživotného poistenia môže viesť k menšej dostupnosti poistenia (napr. nebudú vôbec poisťované niektoré segmenty
a nebudú obsluhované niektoré cieľové skupiny). Zavedenie odvodu môže viesť k tomu, že poisťovne budú nútené zvýšiť minimálne hranice poistného pre jednotlivé produkty v oblasti neživotného poistenia, a to bude mať negatívny vplyv na penetráciu poistenia v nízkopríjmových skupinách obyvateľstva a v širšom kontexte bude aj poškodením záujmov klientov; - spotrebiteľov odradí vyššia cena poistného ─ dôsledkom zvýšenia poistného v poistných zmluvách bude skutočnosť, že mnohých pred možnosťou uzavretia poistnej zmluvy (najmä havarijné poistenie, poistenie domácnosti, poistenie nehnuteľnosti) odradí cena,
- požiadavky nepoistených voči štátu ─ v prípade škodových udalostí veľkých rozmerov spôsobených prírodnými živlami alebo inými faktormi, môže dôjsť zo strany občanov k vzneseniu požiadaviek voči štátu alebo samospráve na odškodnenie resp. na zmiernenie dopadu vzniknutých škôd.
Spotrebovanie a prekročenie obchodnej marže poisťovní
Obchodná marža poisťovní je výrazne nižšia ako 8 % a poisťovne v záujme udržania solventnosti
a výkonu činnosti s odbornou starostlivosťou musia dosahovať najmenej zo strednodobého hľadiska pozitívny hospodársky výsledok, navrhované opatrenie by dostalo poisťovne do neudržateľnej situácie (solventnosť, nutnosť znižovania nákladov, prepúšťanie zamestnancov).
Vplyv na podnikateľské prostredie
Dlhodobo stratové poistné kmene v dôsledku odvodu nezakalkulovaného v poistnom by spôsobili rôzne neželané efekty:
- masové výpovede celých poistných kmeňov poisťovňami,
- exitové stratégie poisťovateľov súčasne pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu, ktoré obmedzia súťaživosť na trhu a podnietia vznik oligopolných štruktúr, čo by bolo v rozpore s cieľmi zdravej hospodárskej súťaže,
- poisťovne v strate ─ viacero poisťovní by sa dostalo do straty, čo by zároveň spôsobilo výpadky
v iných položkách rozpočtu (napr. daň z príjmu alebo osobitný odvod regulovaných subjektov), - negatívny vplyv aj na životné poistenia ─ vzhľadom na striktné oddelenie neživotného poistenia od životného poistenia podľa zákona o poisťovníctve, stratu z neživotného poistenia nemôžu poisťovne dotovať z prípadného zisku zo životného poistenia. Bolo by to v rozpore so zákonom
o poisťovníctve. Náklady a výnosy uvedených poistných odvetví sa podľa § 73 ZoP vedú oddelene. - porušenie medzinárodných dohôd ─ vzhľadom na charakter navrhovaného opatrenia a nakoľko sa jedná o sektor podnikania, kde zahraniční investori (predovšetkým z členských štátov EÚ) majú podiel na základnom imaní poisťovní v rozsahu prevyšujúcom 95 %, existuje tiež riziko porušenia viacerých dohôd o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorými je Slovensko viazané.
- negatívny dopad na bankový sektor – ide o sekundárny dopad navrhovaného opatrenia, na zabezpečenie hypotekárnych úverov poistením danej nehnuteľnosti. Problém môže nastať
v prípade, že poisťovne budú nútené vypovedať staré poistenia, t. j. aj tie, ktoré slúžia na zabezpečenie úveru, ale aj navyšovať poistné pre nové zmluvy.
Vplyv na zamestnanosť
Celý poistný sektor na Slovensku vynaložil vysoké prostriedky na implementáciu legislatívy Solventnosť II a musel posilniť svoju kapitálovú pozíciu, pričom ziskovosť poisťovní klesla v roku 2015 o 20 %. V prípade prijatia navrhovaného odvodu by sa poisťovne pôsobiace na slovenskom trhu dostali pod obrovský tlak z dôvodu požiadaviek Solvency II a v slovenskom poisťovníctve bol by taktiež ohrozený veľký počet pracovných miest. Časť poisťovní by bezpochyby zvažovala i ukončenie činnosti na slovenskom trhu.
Vplyv na podiel poistného na HDP
Predložený návrh sa taktiež môže negatívne prejaviť na podiele poistného na HDP, kedy
v podmienkach Slovenskej republiky je tento podiel 3,0 %, pričom priemer v európskych krajinách je viac ako 6 %. Navrhované odvody môžu spôsobiť, že v podmienkach Slovenskej republiky sa tento podiel nebude zvyšovať, ale práve naopak.
Vplyv na životné poistenia
Predpokladáme, že zavedenie osobitného odvodu v oblasti neživotného poistenia sa dotkne aj produktov životného poistenia. Úrazové poistenie/poistenie choroby je špecifické v tom, že to isté poistné krytie je možné ponúkať ako samostatne úrazové poistenie/poistenie choroby (teda ide
o odvetvie neživotného poistenia), ale aj ako pripoistenie (doplnkové poistenie) k životnému poisteniu (a v takom prípade ide o životné poistenie).
Zavedenie spomínaného odvodu by znamenalo nárast ceny úrazového poistenia, ale nie úrazového pripoistenia (doplnkového poistenia) k životnému poisteniu, čím by sa poistné, ktoré je v súčasnosti rovnaké pre toto poistenie/pripoistenie, rozlíšilo, a to isté poistné krytie uzatvorené ako samostatné úrazové poistenie by bolo drahšie ako rovnaké poistné krytie uzatvorené ako pripoistenie/doplnkové poistenie k životnému poisteniu.
Vplyv na zaistenie
Daný návrh zákona vôbec nezohľadňuje zaistenie, ktoré je dôležité pre upísanie veľkých rizík. Pri extrémnejšom výklade návrhu výpočtu tohto odvodu je možné, že poisťovňa v úhrne odvedie viac na zaistnom a 8 % odvode ako vyberie na poistnom, čím sa dostáva do situácie, kedy výška poistného na krytie rizika, ktoré si ponechala, nie je adekvátna tomuto riziku (čo môže byť v rozpore so zákonom
o poisťovníctve).
To nastáva vtedy, keď subjekt zaisťuje významnú časť rizika a poistné prislúchajúce vlastnému vrubu bude menšie ako odvod z celého prijatého poistného (napr. pri postúpení 95 % rizika zaisťovni ostane poisťovni 5 % poistného a povinnosť odviesť 8 % odvod).
Pri miernejšom výklade návrhu ten stále vedie k tomu, že veľké riziká nebude možné zaistiť v rámci slovenského trhu a poisťovne budú využívať zahraničné subjekty, čím sa poškodí rozvoj domáceho zaistného trhu. Je to z toho titulu, že tak ako prvopoisťovateľ, tak aj zaisťovateľ budú musieť odviesť odvod z prijatého poistného (zaistného) a teda dôjde k dvojitému odvodu.
Komentáre
Pridať komentár