Môže sa vám podariť rozhodnutie českej vlády zmeniť metódu tvorby technických rezerv ešte zvrátiť? Aké zvažujete ďalšie kroky?
Zatiaľ nedošlo vďaka rýchlosti postupu českého ministerstva financií k žiadnej debate odbornej verejnosti, ani politických strán. Očakávame, že nastane a ministerstvo ju nebude môcť úplne ignorovať, tak ako to urobilo napríklad s pripomienkami Českej národnej banky a zamestnávateľských zväzov. Politické strany si navyše dobre musia rozmyslieť, či chcú, aby táto vláda „prejedla" časť výnosov z daní poisťovní na mnoho nasledujúcich rokov dopredu, k čomu tento návrh vedie. Od nás možno samozrejme očakávať, že budeme transparentne brániť záujmy našich klientov a akcionárov. Úplne zásadné je naša požiadavka, aby sa takéto zdanenie netýkalo rezerv na životné poistenie klientov.
Jednorázový dopad bude 10,5 miliardy českých korún, to by sa malo rozložiť do dvoch rokov. Ako tomu bude v tých nasledujících rokoch?
Celkový vplyv bude značný, ale zdráham sa potvrdiť dopad v absolútnom čísle. Presné číslo bude ešte záležať na vývoji diskusií a množstve technických detailov. Zároveň platí, že ide o jednorazové zdanenie, v ďalších rokoch pri novo dohodnutých zmluvách na životné poistenie budú poisťovne platiť daň z očakávaných budúcich ziskov. Odhad týchto ziskov je pritom veľmi závislý od vývoja úrokových mier, inflácie a na ďalších v čase premenlivých faktoroch. Daňový výnos pre štát teda bude tiež kolísať.
Máte detailnejšie informácie o dopadoch? Na ktoré poisťovne to môže dopadnúť najviac?
Opatrenia dopadajú na celý poistný sektor, v priemere poisťovne odvedú na dani 90 % obvyklého čistého ročného zisku. Niektoré poisťovne však odvedú odhadom dokonca 300 % alebo až 500 % čistého zisku ako jednorázovú daň.
Môže to viesť k zdraženiu poistných služieb?
Áno, vzhľadom k tomu, že poisťovne budú nútené odviesť časť svojich rezerv ako jednorázovú daň, budú im tieto prostriedky chýbať a budú nútené hľadať spôsoby, ako túto medzeru v hospodárení zaceliť. Zdraženie služieb môže byť jednou z možností, ďalšou môže byť znížená ochota investovať do nových služieb či do zlepšenia ich kvality.
Vzhľadom k tomu, že pre zabezpečenie prostriedkov na platbu dane môžu byť poisťovne nútené predčasne odpredať niektoré aktíva za nevýhodných podmienok, môže toto mať tiež negatívny vplyv na investičné výnosy pri existujúcich zmluvách životného poistenia.
Môžete presnejšie popísať, ako sa vlastne mení uznateľnosť rezerv?
V súčasnej dobe sú daňovo uznateľné účtovné technické rezervy, ktoré poisťovne tvoria podľa zákona o účtovníctve. Do budúcnosti české ministerstvo navrhuje na účely zdanenia brať do úvahy rezervy vypočítané podľa pravidiel Solvency II. Solventnostné pravidlá však bola nastavené na stanovenie minimálnej a optimálnej bezpečnej výšky kapitálu, ktorý potrebuje poisťovňa pre svoje podnikanie. Tento výpočet teda nenadväzuje priamo na ostatné položky v účtovníctve, je koncepčne odlišný a v rozpore so všeobecnými zásadami účtovníctva (napríklad odpočítanie budúcich očakávaných ziskov od hodnoty záväzkov je v rozpore so zásadou opatrnosti uplatňovanou v účtovníctve).
Návrh dopadá fakticky retroaktívne na činnosť poisťovní, teda na predtým vytvorené účtovné rezervy k jednotlivým skôr uzavretým poistným zmluvám. Predstavuje sankciu pre poisťovne, ktoré plnia svoje verejnoprávne povinnosti obozretného podnikania podľa zákona o poisťovníctve, konkrétne spočívajúce v obozretnom oceňovaní záväzkov voči klientom. Navrhovaná úprava vo svojom dôsledku „sankcionuje" poisťovne za to, že prostriedky, ktoré by pri menej opatrnom ocenení záväzkov mohli vyplatiť akcionárom, ponechali v rezervách.
Spomenuli ste reguláciu Solvency II. Čo v tej smernici presne je?
Direktíva Solvency II (2009/138/EC) vošla do platnosti k 1. 1. 2016. Jej cieľom je nastavenie zjednotených pravidiel v rámci EÚ, ktoré majú dosiahnuť, aby sa poisťovne nedostali do insolvencie. Solvency II definuje pravidlá pre vykazovanie aktív, poistno-matematických rezerv a výpočet kapitálovej požiadavky, pri ktorých nesplnení už zasahuje regulátor.
Ďalej musia poisťovne počítať kapitálové požiadavky solventnosti. Tie predstavujú ekonomický kapitál, ktorý poisťovňa musí držať, aby obmedzila pravdepodobnosť úpadku na 0,5 %, tzn. že úpadok by nastal v priemere raz za 200 rokov. Režim Solvency II vyžaduje od poisťovní tiež zavedenie množstva vnútorných predpisov upravujúcich nastavenie riadiacich a kontrolných systémov spoločností a požiadaviek na kontrolné hlásenia orgánu dohľadu, teda Českej národnej banke.
V akých objemoch sú technické rezervy nastavené?
Celkové účtovné technické rezervy poistného sektora sú približne 300 mld. Kč, z toho 80 % tvoria rezervy na životné poistenie.
Môžete vysvetliť, akým spôsobom mechanizmus tvorby rezerv presne funguje?
Poisťovne tvoria rezervy na záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv. Zatiaľ čo pri neživotnom poistení sa účtovné technické rezervy tvoria na už vzniknutej poistnej udalosti a rozpúšťajú sa pri likvidácii poistnej udalosti, účtovné technické rezervy na životnom poistení sú vytvorené podľa poisťovňou na základe pevne daných a nemenných poistno-matematických pravidiel a ich hlavným účelom je pokrytie budúcich nárokov oprávnených osôb vyplývajúcich z poistných zmlúv. K rozpusteniu opäť dochádza pri výplate poistného plnenia, čo ale vzhľadom na dlhodobý charakter tradičného životného poistenia často môže nastať až v ďalekej budúcnosti.
Skutočne do rozpočtu pribudne vládou odhadovaný objem peňazí z tejto dane?
Na základe schváleného návrhu zákona české ministerstvo financií očakáva, že bude jednorázovo vybraná daň predstavovať 10,5 miliardy českých korún, to by sa malo rozložiť do dvoch rokov. Hoci nám bolo povedané, že by sme sa mali na zdanenie pripraviť, účtovné princípy podľa názoru audítorov a koniec koncov aj ČNB, nemožno meniť z roka na rok.
Hoci v ďalších rokoch dopad už nebude tak výrazný, pri novo dohodnutých zmluvách na životné poistenie budú poisťovne platiť daň z očakávaných budúcich ziskov. Ako som už však spomenul, odhad týchto ziskov je veľmi závislý v čase na viacerých premenlivých faktoroch. Daňový výnos v prvých rokoch bude teda veľký, ale v ďalších rokoch bude naopak kolísať. Česká vláda v podstate „prejedá" daňové príjmy budúcnosti.
Zodpovedá miera dodatočného zdanenia poisťovacieho biznisu prístupu vlády podobne ako v prípade bánk, alebo ide o odlišný prístup?
Asi každý si môže spočítať, že výška dane pre poisťovne je úplne mimoriadna a disproporčná voči ostatným sektorom, a to aj bankám.
Hrozí klientom českých poisťovní perspektívne menšie odškodňovanie poistných udalostí?
Neočakávame dopady na likvidáciu škôd, tá má svoje pravidlá, ale vzhľadom k tomu, že poisťovne budú nútené odviesť časť svojich rezerv ako jednorázovú daň, budú im tieto prostriedky chýbať a budú nútené hľadať spôsoby, ako túto medzeru v hospodárení zaceliť. Je úplne relevantné očakávať rast cien poistenia pre jednotlivcov aj pre firmy.
Ďalším efektom môže byť znížená ochota investovať do nových služieb či do zlepšenia ich kvality. Vzhľadom k tomu, že pre zabezpečenie prostriedkov na platbu dane môžu byť poisťovne nútené predčasne odpredať niektoré aktíva za nevýhodných podmienok, môže toto mať tiež negatívny vplyv na ziskovosť existujúcich zmlúv životného poistenia.
Ako alternatívu ste vláde po vzore bánk navrhovali investície z rezerv do Národného investičného fondu? Prečo ale táto alternatíva? Nemali by tieto prostriedky zostať v rezervách?
Vnímame potreby českej ekonomiky, či už v oblasti budovania infraštruktúry, sociálneho bývania či výstavby školských zariadení, a preto sme ponúkli vloženie prostriedkov do zriaďovaného Národného investičného fondu. Dávať peniaze na investície nám dáva ďaleko väčší zmysel, než ich „prejesť“ v čiernej diere štátneho rozpočtu. Podstatné je, že takýto príspevok by nemal nič spoločné s rezervami určenými na budúce vyplácanie klientov.
Komentáre
Pridať komentár