V zahraničí žije okolo 2,8 milióna Slovákov. Presné údaje o počtoch svojich občanov v cudzine nevie určiť žiadna krajina. Slovensko nie je výnimkou. Oficiálne údaje sú o 15 až 40 percent nižšie, než uvádzajú krajania žijúci v zahraničí, respektíve ich spolky.
Ako vyplýva z Koncepcie štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2016 až 2020, podľa sčítaní ľudu v jednotlivých krajinách žije napríklad v USA 560-tisíc Slovákov, zatiaľ čo krajanské organizácie hovoria až o čísle 750-tisíc. V Česku oficiálne žije 148-tisíc, resp. podľa odhadov 350- až 400-tisíc Slovákov.
Svetové združenie Slovákov v zahraničí odhaduje, že za hranicami v súčasnosti žije zhruba od 200- do 300-tisíc slovenských štátnych príslušníkov, čiže ľudí so slovenským pasom. Odchádzajú do zahraničia, pretože ich tam čakajú vyššie platy a lepšie podmienky na život, pričom ich počty neustále rastú.
Podľa oficiálnych štatistík v roku 2013 pracovalo najviac Slovákov v Česku (43,6-tisíca), Rakúsku (36,5-tisíca), Nemecku (15-tisíc) a vo Veľkej Británii (10,5-tisíca).
Užitočné dokumenty
Pred vycestovaním za prácou musí občan myslieť na mnohé fakty. V prvom rade by mal mať platný cestovný pas alebo občiansky preukaz. Mal by si zistiť, aké povolenia od neho budú vyžadovať úrady v štáte, kde bude žiť.
Oplatí sa vziať si so sebou aj výpis z registra trestov a iné právne doklady. Súčasťou odporúčanej dokumentácie sú aj originály pracovných zmlúv, vysokoškolských diplomov a odborných certifikátov, ktoré potvrdzujú skúsenosti v odbore.
V niektorých prípadoch je výhodné mať úradné preklady dokladov o dosiahnutom vzdelaní a získanej kvalifikácii. O svojom odchode by mal občan informovať tiež banky, úrady, poštu, energetické spoločnosti, vodárne či smetiarov.
Súčasťou nevyhnutných formalít je aj prihlásenie sa do systému zdravotného a sociálneho zabezpečenia danej krajiny. V mnohých štátoch je registrácia do sociálnych fondov povinná. Na to, aby sa zabezpečila medzinárodná výmena údajov v tejto oblasti, sa v Európskej únii používajú tzv. E formuláre.
Obsahujú potrebné informácie na určenie práv na dávky. Preto je vhodné ešte pred odchodom vyžiadať si potrebné tlačivá od Sociálnej, resp. zdravotnej poisťovne. Tie potom treba predložiť príslušnej inštitúcii v zahraničí.
Cestovné poistenie aj keď pracujem
„Ak občan ešte nemá v zahraničí zabezpečenú prácu, mal by mať cestovné poistenie,“ hovorí za poisťovňu riaditeľ Groupamy Tomáš Kalivoda.
„Minimálne do doby, kým si prácu nenájde. V prípade náhleho ochorenia alebo úrazu mu poisťovňa preplatí liečebné náklady na ambulantné ošetrenie, prevoz do nemocnice či hospitalizáciu. Pokrýva aj náklady na nutné zubné ošetrenie. Súčasťou cestovného poistenia môže byť aj poistenie batožiny a zodpovednosti za škodu na majetku aj zdraví, preto odporúčame cestovné poistenie aj keď už prácu v zahraničí máte.“
Niektoré poisťovne ponúkajú v rámci cestovného poistenia aj poistenie manuálnej práce. V takomto prípade sa vyplatí mať cestovné poistenie aj popri povinnom zdravotnom poistení. Týmto spôsobom sa občan môže chrániť aj pred stratou batožiny či osobných dokladov, resp. zabezpečí mu právne zastupovanie v prípade problémov v cudzom štáte.
Zdravotné poistenie v SR – je potrebné odhlásiť sa?
Ľudia robia chybu v tom, že si vybavovanie vecí nechávajú na poslednú chvíľu. Príprava na dlhodobý pobyt v zahraničí môže zabrať niekoľko dní až týždňov. Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, v EÚ platí pravidlo, že občan musí byť poistený vždy v štáte, kde pracuje.
Zároveň však môže byť poistený súčasne len v jednom členskom štáte. To znamená, že sa musí v zdravotnej poisťovni na Slovensku odhlásiť a odovzdať preukaz. Ak by tak neurobil, poisťovňa môže od neho vymáhať náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
Odhlásenie treba vykonať do ôsmich dní po získaní dokladu o zdravotnom poistení v inom štáte. Ak občan odchádza do zahraničia bez toho, aby mal vybavenú nejakú prácu, postačí predložiť potvrdenie o cestovnom poistení zo Slovenska, ktoré obsahuje poistenie liečebných nákladov na dobu dlhšiu ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.
Po získaní zamestnania si však občan musí spätne splniť všetky povinnosti týkajúce sa zdravotného poistenia. Evidovaní nezamestnaní sú povinní nahlásiť svoj odchod do zahraničia aj na úrade práce. V prípade, že už majú v zahraničí prácu, musia predložiť oznámenie o odchode, letenku či čestné vyhlásenie, prípadne spísať úradný záznam.
Sociálne poistenie
V Európskej únii, ako aj vo Švajčiarsku, Nórsku, Lichtenštajnsku a na Islande platí slobodný pohyb osôb, takže občan z ktoréhokoľvek členského štátu môže ísť pracovať do zahraničia aj na dlhšie obdobie. Musí však ukončiť poistný vzťah so Sociálnou poisťovňou.
Podobne ako pri zdravotnom poistení aj v tomto prípade sa uplatňuje zásada, že občan by mal byť sociálne poistený v štáte, kde pracuje, pričom súčasne môže byť poistený vždy len v jednom štáte. Okrem toho má Slovensko uzatvorených aj 12 medzinárodných zmlúv o sociálnom poistení, ktoré sa týkajú najmä dôchodkov.
Ak bol občan pred odchodom zamestnaný na Slovensku, mal by ho odhlásiť zo systému sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ak bol povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, musí sa zo systému odhlásiť sám. Ak si občan platí dobrovoľné poistenie, má dve možnosti.
Buď sa z dobrovoľného poistenia odhlási, no môže si ho platiť aj naďalej. Ale pozor, ak mu v zahraničí vznikne povinnosť platiť nemocenské poistenie, resp. poistenie v nezamestnanosti, jeho dobrovoľné nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti na Slovenku zanikne.
Komentáre
Pridať komentár