Sankcie, ktoré Spojené štáty uvalili na tureckých ministrov spravodlivosti a vnútra za zadržanie amerického pastora Andrewa Brunsona a jeho obvinenie z terorizmu, spôsobili nielen rekordné oslabenie tureckej líry, ale tureckej ekonomike hrozí aj tvrdé pristátie. Upozorňuje na to ekonóm Coface Seltem Iyigun. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Čo sa stalo?
Len pripomeňme, že pastora Brunsona obvinilo Turecko zo zapojenia sa do aktivít hnutia FETÖ, ktoré riadi z exilu v USA duchovný Fethullah Gülen a ktoré podľa tureckých úradov stálo za prevratom v roku 2016. O život pri ňom prišlo 250 ľudí. Pastora Brunsona viní Ankara aj zo špionáže. Po 21 mesiacoch za mrežami Brunsona preložili koncom júla do domáceho väzenia. Hoci žiadal o prepustenie, Turecko žiadosti nevyhovelo.
Samozrejme, na jednej strane sa dá povedať, že prípad pastora Brunsona nie je jediný spor medzi Spojenými štátmi a Tureckom. Spojenci NATO Turecko a Spojené štáty si udržiavajú odlišné postoje vo viacerých otázkach, ako je militantná skupina PYG v Sýrii, otázka Cypru či sankcie Iránu. Spojené štáty sa napríklad už skôr vyhrážali Turecku sankciami za jeho plán na kúpu ruského systému protivzdušnej obrany S-400.
No spor okolo pastora Brunsona rozpor medzi oboma krajinami vyhrocuje. Keďže Spojené štáty uviedli, že zablokovali majetky tureckých ministrov v USA a zakázali občanom obchodovať s partnermi, ktoré by mali vzťah s ministrami, Ankara dala najavo, že pripraví „ekvivalentnú odvetu“ Spojeným štátom za ich „agresívne“ rozhodnutie uložiť sankcie.
Riziká
Nateraz zareagovala prepadom líra, keď klesla oproti doláru na rekordnú hodnotu 5,09 TRY oproti 1 USD. Od začiatku roka stratila už viac ako tretinu, 34 % svojej hodnoty voči doláru. Istanbulská burza, BIST, klesla o viac ako 2,5 %.Päťročné swapy na úverové zlyhanie (CDS) vzrástli na 6,5-ročné maximum
„Pád líry však spôsobí ďalší tlak na makrodynamiku krajiny a na súkromný sektor. Centrálna banka už zvýšila prognózu rastu inflácie o pätinu na 13,4 % z pôvodných 8,4 % a v budúcom roku dokonca na 9,3 % z pôvodných 6,5 %,“ upozorňuje ekonóm Coface. Spotrebiteľské ceny vyskočili v júni o 15 %, zatiaľ čo ceny výrobcov sa zvýšili až na rekordných 23 %.
„Spolu s novými zvyšovanými cenami na elektrickú energiu a niektoré potravinárske výrobky sa bude inflácia naďalej zvyšovať a dosiahne rekordné vysoké úrovne. Náš odhad priemerného ročného rastu inflácie by tam mohol byť až 15% v roku 2018,“ podotýka ekonóm.
Centrálna banka už tiež vzhľadom na inflačné tlaky zvýšila sadzby, od apríla tak vzrástli o 500 bázických bodov. Situácia naznačuje aj ďalšie možné oslabenie líry.
„Závislosť tureckej ekonomiky na dovoze najmä medziproduktov vedie vzhľadom na slabú domácu menu k vyšším výrobným nákladom pre podnikový sektor. Okrem toho sa vzhľadom na vyššiu infláciu zvyšujú aj náklady na financovanie. Úrokové sadzby z individuálnych úverov sa nedávno zvýšili na 25 % z 15% začiatkom roka 2017,“ upozorňuje ekonóm Coface.
Sadzby z komerčných úverov vzrástli na 24% (zo 14 %). Všetky sektory postihnú vyššie náklady, avšak najbolestivejšie to bude pre sektory, ktoré závisia od domáceho dopytu a sú s vyššou závislosťou na dovoze (ako je maloobchod a IKT). Exportné odvetvia ako napríklad automobilový priemysel, agropotravinárstvo, textil a odevy si budú môcť čiastočne kompenzovať straty na domácom trhu prostredníctvom výnosov z vývozu.
„Turecká ekonomika tak bude v druhom polroku čeliť spomaleniu. Až donedávna bola vysoká pravdepodobnosť, že sa to stane vo forme mäkkého pristátia. Hocako, tvrdé finančné a menové podmienky, nižší domáci dopyt, vysoko zadlžený súkromný sektor a potreba zmeniť celkové externé financovanie vo výške takmer 220 miliárd USD do jedného roka môžu prispieť napokon k tvrdému pristátiu,“ upozorňuje ekonóm Coface.
Komentáre
Pridať komentár