Smeruje Nemecko k Jamajke či Španielsku? Toto sú riziká vývoja

Rozhovory, ktoré viedla liberálna strana FDP o možnostiach vzniku štvorstrannej koalície s konzervatívcami z CDU a CSU, ako aj Stranou Zelených stroskotali na viacerých otázkach. Najkritickejšími sa ukázali otázky migrácie a utečeneckej politiky.

„Nemecko čelí úplne novému vývoju, s ktorým sa po druhej svetovej vojne nestretlo a ktorý sa podobá skôr vývoju v Španielsku. Sú tu však dva veľké otázniky: Či vývoj povedie k rastu politickej nestability, a či to následne nepoškodí postavenie Nemecka ako kľúčového hráča európskej stability,“ konštatuje Mario Jung, analytik Coface v najnovšej analýze.

Nadnárodná spoločnosť Coface je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.

Štyri dôvody na opatrnosť

Samozrejme, zatiaľ zostáva v Nemecku pri moci súčasná koalícia CDU/CSU a SPD, a to až do vytvorenia novej vlády. „Jej pozícia je však už teraz veľmi slabá, v podstate potiahne administratívu do odovzdania moci, no nebude iniciovať žiadne zásadné reformy,“ hodnotí Mario Jung. Obdobne je to aj pokiaľ ide o pozíciu kancelárky Angely Merkelovej, ktorá zas čaká na nové voľby v Bundestagu.

Hoci kancelárka môže po stroskotaní „jamajských“ rozhovorov opäť začať rokovania so svojim súčasným partnerom SPD, jej predseda Martin Schulz dal hneď po voľbách jasne najavo, že do koalície s CDU/CSU už znova nepôjde. A na tom trvá.

„Je tak nepravdepodobné, že by sa SPD stala súčasťou novej koalície, hoci by Merkelovej konzervatívci zahlasovali za program SPD. Nechcú to napokon ani voliči. Podľa nedávneho prieskumu ARD až 62 % voličov hodnotí terajšiu koalíciu negatívne,“ hovorí analytik Coface.

Obdobne nepravdepodobné je aj vytvorenie menšinovej vlády CDU/CSU - buď s nestabilnou majoritou alebo s pevným partnerom, akým je Strana Zelených či liberáli. „Takýto scenár by bol na federálnej úrovni úplne nový. V Nemecku síce existovali aj menšinové vlády, no len jedna z nich „prežila“ celé funkčné obdobie,“ konštatuje Jung.

Nemecká ústava pritom nestanovuje konkrétne časové rozpätie, dokedy je potrebné kancelára zvoliť. Pri prvých voľbách musí o zvolení kandidáta rozhodnúť absolútna väčšina. Ak sa tak nestane, hlasovať sa môže opakovanie počas 14 dní. Ak ani vtedy nezíska kandidát absolútnu väčšinu, stačí relatívna väčšina (do siedmich dní). Takéhoto kandidáta buď nominuje prezident, alebo prezident rozpustí Spolkový snem, čo automaticky znamená nové voľby.

Tri veľké riziká

„Ako ukázali najnovšie prieskumy, je nepravdepodobné, že by sa rozloženie síl v Bundestagu výrazne zmenilo, ak by došlo aj k novým voľbám, čo sa v súčasnosti ukazuje ako veľmi pravdepodobné. Aj preto by opätovné rokovania o zostavení vlády boli ťažké a časovo náročné,“ domnieva sa analytik Coface.

Politický konsenzus medzi budúcimi partnermi by tak mal rovnako mantinely. Nedajú sa preto v blízkej budúcnosti očakávať ani ďalekosiahle reformy. „Jednou z možností by v prípade nových volieb mohla byť menšinová vláda ako v Španielsku: CDU/CSU tolerované SPD. Nie je však jasné, či by takú vládu viedla Angela Merkelová,“ podotýka Mario Jung.

Druhé riziko tak predstavuje politická neistota a nestabilita, ktorej bude Nemecko čeliť. Hoci ekonomika je vo fáze dynamického rastu, za posledné dva roky sa žiadne reformy hospodárstva neodštartovali a bolo by mylné domnievať sa, že by sa v nasledujúcich rokoch pri zložitých pomeroch vôbec odštartovali.

Tretie riziko sa týka pozície samotnej Merkelovej, ako aj celého Nemecka, ktorá sa v európskej politike oslabí. „Na jednej strane by to mohlo spomaliť reformy v eurozóne, na druhej strane, by to mohlo pomôcť pri budovaní konsenzu v programoch pre krízové krajiny eurozóny, ako Grécko. A to s menším dôrazom na stabilitu a väčším dôrazom na podporu a odpustenie dlhov,“ dodáva analytik Coface Mario Jung.