Americký prezident chce dať voličom jasne najavo, že svoje sľuby o prinavrátení práce do USA myslí vážne. „Výsledkom však môže byť opak – oslabenie jedného z najsilnejších odvetví, ktoré USA majú - automobilový sektor,“ konštatuje Chalíd Ait Yahia, ekonóm spoločnosti Coface. Nadnárodná spoločnosť je globálnym lídrom v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ich kreditného rizika.
Čo sa stalo
Americký prezident len nedávno nariadil analýzu a vyšetrovanie týkajúce sa dovozu automobilov podľa článku 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962, ktorý umožňuje federálnej správe uložiť sadzby vo výške 25 % na vozidlá a časti, keď je ohrozená národná bezpečnosť USA. Odporúčania a zistenia z vyšetrovania by mali uzrieť svetlo sveta najneskôr vo februári 2019, no je zjavné, že sa Donald Trump vzhľadom na blížiace sa voľby môže poponáhľať, aby tak zmobilizoval vlastných voličov.
„Najnovšie rozhodnutie možno priradiť k sérii protekcionistických opatrení, ktoré robí Trumpova administratíva od začiatku roka,“ konštatuje ekonóm Coface. Popri nich sa pritom americký prezident snaží opätovne nastaviť aj vzťahy medzi členmi skupiny NAFTA (Severoamerická dohoda o voľnom obchode), najmä s Japonskom, Južnou Kóreou a Európskou úniou.
S každým z nich majú totiž USA výrazné obchodné deficity v dovoze vozidiel: k roku 2017 napríklad dosiahol deficit USA so zvyškom sveta neuveriteľných 125 miliárd USD. Krajiny s najväčším príspevkom k tejto nerovnováhe boli Japonsko (40 miliárd USD), Kanada (29 miliárd USD), Mexiko (27 miliárd USD), Nemecko (14 miliárd USD), Južná Kórea (14 miliárd USD) a Veľká Británia (7 mld. USD). K deficitu však prispelo aj Taliansko, Švédsko, Slovensko a Čína.
Pokiaľ ide o krajiny NAFTA, Biely dom už opätovne prerokúva podmienky dohody a snaží sa prinútiť najmä Kanadu a Mexiko, aby bol v každom dovezenom vozidle väčší podiel americkej výroby. „Nový cieľ je zvýšiť americký podiel v priemere na 85 % z terajších 60 %,“ hovorí ekonóm Yahia. Pokiaľ ide o Európu, Donald Trump sa snaží dosiahnuť, aby EÚ znížila clo na dovezené vozidlá. V súčasnosti vozidlá dovážané z USA podliehajú dani vo výške 10 %, kým dovážané vozidlá z EÚ do USA sú so sadzbou 2,5 %. „Nateraz, aj vzhľadom na sériu odvetných opatrení sa zdá byť želanie prezidenta Trumpa nereálne,“ konštatuje ekonóm.
Ohrozená pracovná sila
Kroky Donalda Trumpa sa však bolestne môžu dotknúť samotnej americkej ekonomiky. „Toto rozhodnutie paradoxne oslabí konkurencieschopnosť amerického automobilového priemyslu a zníži počet pracovných miest v USA,“ upozorňuje ekonóm Coface. Podľa marketingovej spravodajskej spoločnosti LMC Automotive by sadzby uložené na dovoz vozidiel mohli v USA ohroziť predaj približne 2 miliónov vozidiel, keďže sa predpokladá aj rast cien.
Ak výrobcovia automobilov neprenesú úplne vyššie sadzby do cien, znížia sa ich marže, keďže ceny vstupných surovín (oceľ, meď, kobalt, zinok a hliník) sú vyššie. „To by mohlo ešte viac oslabiť sektor, ktorý je beztak už v ťažkostiach, najmä v súvislosti s nárastom miery nesplatených úverov na autá,“ podotýka ekonóm.
Ako dodáva, odrazí sa to aj na zamestnanosti v priemysle ako celku (výrobcovia a predajcovia automobilov) – podľa údajov Petersen Institute of International Economics predstavuje podiel zamestnanosti automobilového priemyslu v USA približne 1,9 % pracovnej sily.
„Berúc do úvahy dopad odvetných opatrení zo strany spojencov, inštitút predpovedá celkovú stratu predstavujúcu 5 % pracovnej sily v automobilovom priemysle v USA. Výroba a vývoz by tak mali klesnúť o 4 %, resp. o 9 % v priebehu 3 až 5 rokov po uložení taríf,“ podotýka ekonóm Coface.
Dá sa rovnako očakávať, že zahraniční automobiloví výrobcovia znížia svoju prevádzku v USA. „Z ekonomického hľadiska je však nerozumné zamerať sa na nemeckých výrobcov automobilov. Európske odvetné opatrenia pravdepodobne prinútia nemeckých výrobcov automobilov znížiť objem aktivít na americkom trhu. Napríklad BMW vyrába prémiové športové úžitkové vozidlá v závode Spartanburg v USA, ktoré sú zamerané na zahraničné trhy (najmä Európa). Takýto krok by bol určite v rozpore s heslom „prinášať zamestnanie späť do USA“," konštatuje ekonóm.
Ceny vozidiel stúpnu
Druhým rizikom je rast cien automobilov v USA. „Americký automobilový priemyselný reťazec je integrovaný najmä s dvoma partnermi NAFTA v Spojených štátoch - Kanada a Mexiko. Tie každoročne vyrábajú približne 2,2 milióna, resp. 4 milióny vozidiel a vyvážajú ich na trh v USA."
Takáto výroba zabezpečila pre amerických spotrebiteľov prijateľné ceny automobilov. V podstate, automobilky veľkej detroitskej trojky (GM, Ford, Chrysler) vlastnia len v Kanade mnohé závody, kde vyrábajú viac ako 50 % zo všetkých tam montovaných vozidiel. Druhá polovica patrí japonským výrobcom ako Honda či Toyota. „Americkým výrobcom tak takýto krok v čase silnej konkurencie na domácom trhu nepomôže. Navyše, nútiť ich, aby presunuli výrobu do USA pravdepodobne prehĺbi ďalšie zvyšovanie cien, keďže Mexiko produkuje "malé" autá, ktoré sa v USA nemôžu so ziskom vyrobiť,“ upozorňuje.
Vojna sa prehĺbi
Napokon, zvyšovanie protekcionistických opatrení a súčasné zintenzívnenie obchodnej vojny má aj iný rozmer: príkladom toho bolo napätie na poslednom summite G7, keď kanadský premiér Trudeau odmietol návrhy prezidenta Trumpa v rámci dohôd NAFTA.
Komentáre
Pridať komentár