Po parlamentných voľbách v Maďarsku je zrejmé, že súčasný premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz si zabezpečili nielen dvojtretinovú väčšinu kresiel v parlamente, ale aj tretie volebné obdobie (vyhral aj v roku 2010, aj v roku 2014).
„Orbán je tak po nemeckej kancelárke Angele Merkelovej druhým najdlhšie vládnucim lídrom v Európskej únii,“ konštatuje analytik Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sielewicz.
Nadnárodná spoločnosť Coface je globálny líder v poistení pohľadávok firiem a manažovaní ch obchodného rizika. „Investori nateraz majú záujem o krajinu najmä kvôli automobilovému sektoru a silnému domácemu dopytu. Zmeniť to môžu legislatívne kroky vlády,“ hovorí.
Prečo?
„Kampaň Fideszu bola od začiatku zameraná na problematiku boja proti prisťahovalcom a mimovládne organizácie vrátane stredoeurópskej univerzity Georgea Sorosa v Budapešti,“ konštatuje Grzegorz Sielewicz. Účasť oprávnených voličov vo voľbách dosiahla 68 %, čo je od roku 1994 najviac. Víťazstvom si Fidesz zabezpečí 133 zo 199 parlamentných kresiel, teda rovnako, ako v roku 2014.
Volebné pravidlá pritom zmenila Fidesz ešte v roku 2010, čím sa posilnili volebné šance vládnej strany proti roztrieštenej opozícii. Maďarská opozícia síce o sebe dala vedieť, ale je rôznorodá. Strana Jobbik s 19,6 % hlasov skončila druhá, na čo reagoval predseda strany Jobbik Gabor Vona rezignáciou, obdobná reakcia bola aj v prípade predsedníctva socialistov, hlavnej ľavicovej opozičnej strany.
Vláda pritom už dlhodobo čelí kritike zahraničia, vrátane Európskej únie. Vyvolali ju legislatívne zmeny vlády zamerané na kontrolu médií a iných inštitúcií Vláda napríklad obmedzila právomoc Ústavného súdu nad rozpočtovými záležitosťami po tom, ako sa súd pokúsil zablokovať retroaktívny daňový zákon.
Presadila tiež právne predpisy, ktoré znárodnili aktíva súkromných dôchodkových fondov, aby dočasne zmiernila problémy s verejným dlhom. Rýchly proces schvaľovania zmien o ústave kritizovala aj Benátska komisia Rady Európy.
„Niektoré opatrenia vlády boli namierené aj proti firmám, ide najmä o rôzne dodatočné fiškálne bremená, vrátane dane z reklamy pre médiá, progresívnej maloobchodnej dane v závislosti od obratu firmy, zaťaženie energetických subjektov, ak neinvestujú v Maďarsku, a podobne. Niektoré z opatrení napokon neprešli kvôli námietkam Európskej komisie,“ konštatuje analytik Coface.
Aj najnovšie údaje Transparency International týkajúce sa indexu vnímania korupcie ukazujú, že skóre Maďarska sa od roku 2014 oslabuje. Popri Bulharsku a Rumunsku má krajina jedno z najnižších hodnotení v EÚ. „Fideszova vláda však zaviedla aj niekoľko prospešných opatrení, ako zníženie sadzby dane z príjmu fyzických osôb na 16 % a zníženie dane z kapitálových výnosov z 19 % na 9 %, čo je najnižšia sadzba v Európe,“ konštatuje.
Riziká
Hoci sa volebná kampaň vyhýbala ekonomickým témam, Fidesz profituje z nedávneho posilnenia rastu HDP a zlepšenia trhu práce. „Rast HDP dosiahol v roku 2017 4,0 % a Coface predpovedá tento rok HDP na úrovni 3,7 %. Od roku 2013 miera nezamestnanosti v Maďarsku klesla z 11 % na menej ako 4 % v závere roka 2017, čo je historicky najnižšia úroveň. Dravý rast podporuje aj dopyt po dodatočnej pracovnej sile a vytvára tlak na zvýšenie miezd, k čomu pomohlo aj zvýšenie minimálnej mzdy,“ vysvetľuje Grzegorz Sielewicz. Hospodárska expanzia však pravdepodobne dosiahla vrchol.
„Nedostatok pracovných síl sa okrem toho stáva významnou prekážkou firiem pri potenciálnej expanzii. Napriek silnému trhu práce, vyššie mzdy v západnej Európe stále priťahujú maďarských emigrantov,“ upozorňuje analytik. Štatistika nezamestnanosti je pritom skreslená širokým programom verejných pracovných programov, ktoré zahŕňajú pracovné miesta na čiastočný úväzok.
V blízkej budúcnosti pravdepodobne dôjde k slabšiemu toku príspevkov politiky súdržnosti EÚ, ktoré zvyšujú rast HDP v Maďarsku, rovnako ako v ostatných stredo- a východoeurópskych ekonomikách.
Verejné investície, vrátane tých, ktoré boli spolufinancované z prostriedkov EÚ, sa tiež investovali vo volebnom roku, takže v krátkodobom horizonte sa zrejme spomalia. „Suma dostupných finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ v období od roku 2021 nie je istá, a to najmä z dôvodu odchodu Veľkej Británie - jedného z najväčších čistých prispievateľov,“ poukazuje Sielewicz.
„Kontroverzné zmeny zákonov a konflikty s EÚ nemali pre maďarské hospodárstvo nateraz ničivé účinky. Ako ukázala najnovšia politická stratégia Coface o strednej a východnej Európe, prílev zahraničných investorov najmä do subvencovaného automobilového sektora sa zvyšuje. No ak dôjde k negatívnemu vývoju a firmy začnú na legislatívne a ďalšie kroky vlády viac doplácať, investori by sa mohli zdráhať profitovať zo silného rastu domáceho dopytu v Maďarsku,“ uzatvára analytik Coface.
Komentáre
Pridať komentár