Aké zmeny čakajú stredoeurópsky región?

Vlna prebiehajúcich volieb v krajinách, ako sú Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Slovinsko, prináša do strednej a východnej Európy obdobie významných zmien. Deje sa tak na pozadí hospodárskeho rastu, ktorý je pritom stále silný.

Ako vyplýva z najnovšieho Indexu politického rizika, ktorý zverejnila spoločnosť Coface,  v regióne vidieť rôznorodý obraz. Kým sociálne riziká sú nízke aj vzhľadom na priaznivú makroekonomickú situáciu, rastúci trend populizmu a obavy z EÚ zvyšujú celkovú úroveň politických rizík v jednotlivých krajinách.

Ekonomika regiónu praje

Riziko v krajinách strednej a východnej Európy je vo všeobecnosti výrazne nižšie ako v minulosti. Dôvodom je ekonomická aktivita, ktorá sa v posledných rokoch zdynamizovala. Sociálno-ekonomické ukazovatele používané na meranie stupňa sociálnej frustrácie sa tiež zlepšili. HDP na obyvateľa vzrástlo a je bližšie k priemeru západnej Európy. Významne poklesla aj miera nezamestnanosti a rovnako mierna je aj inflácia.

Aj z tohto dôvodu krajiny strednej a východnej Európy vykazujú rôzne formy a stupne politického rizika. Najmarkantnejšie je to v prípade Maďarska a Poľska, kde EÚ a medzinárodné inštitúcie prejavujú obavy z nedodržiavania zásad právneho štátu. V prípade navrhovaných zmien týkajúcich sa právneho a súdneho systému v Rumunsku rastú obavy z negatívnych dopadov na účinnosť opatrení v boji proti korupcii.

V Českej republike, kde strana ANO vyhrala vlani v októbri voľby, sa zdá, že líder ANO Andrej Babiš sa vyberie cestou vládnych strán v Maďarsku a Poľsku. Hoci sa to ešte nestalo, Česká republika čelí od januára politickým nepokojom. Predseda vlády sa snaží vytvoriť novú koaličnú vládu s podporou parlamentu. No a najnovšie Slovensko a Slovinsko zažili demisiu svojich premiérov.

Polarizácia spoločností v strednej a východnej Európe pritom už teraz ústi do rôznych občianskych demonštrácií. „Zmeny, ktoré ovplyvňujú situáciu obyvateľov a politický ráz vedú k mnohým demonštráciám v týchto krajinách,“ konštatuje Grzegorz Sielewicz, regionálny ekonóm Coface pre strednú a východnú Európu a autor štúdie „Jedinečnosť politického rizika v strednej a východnej Európe“.

„Problémy s korupciou, ktorá prispieva k sociálnej nespokojnosti, naďalej zohrávajú úlohu v politických rizikách regiónu strednej a východnej Európy. A to aj napriek tomu, že krajiny prijali normy EÚ a urobili v tejto oblasti významné zlepšenia. Napríklad v mnohých krajinách zriadili dozorné orgány proti úplatkárstvu. Bulharsko, Maďarsko a Rumunsko zostávajú na chvoste rebríčka korupcie v krajinách EÚ."

Napätie s Európskou úniou

Nateraz politický vývoj, ako aj konflikty niektorých krajín s EÚ nemali významný dopad na podnikanie. Hocako, táto situácia je najmä výsledkom iných faktorov, ktoré na vývoj vplývajú a ktoré zároveň priaznivo podporujú ekonomiky strednej a východnej Európy. Ekonomická aktivita sa zrýchlila a v roku 2017 dosiahla najvyššiu úroveň za ostatných osem rokov (4,5 %).

Aj tento rok zostáva na stabilnej úrovni 3,9 %. Podporou je aj rastúca spotreba domácností, návraty investícií a projektov, ktoré boli čiastočne spolufinancované z rozpočtu EÚ. Vývozcovia profitujú z nárastu globálneho dopytu najmä na hlavných zahraničných trhoch, ako aj z konkurencieschopnosti cien a kvality. Tieto dva faktory spolu s geografickou blízkosťou strednej a západnej Európy naďalej priťahujú zahraničných investorov.

Avšak, ako upozorňuje Coface, ak by došlo k ďalšiemu zhoršeniu politických rizík, mohli by sa zahraničné subjekty zdráhať zostať v krajinách strednej a východnej Európy - najmä ak by ich zmeny mohli priamo poškodiť.

Hoci tamojšie vlády nechcú prísť o týchto významných prispievateľov do svojich domácich ekonomík, tvrdšie vzťahy s EÚ a možné finančné dôsledky by mohli byť spúšťačom. Je zároveň pravdepodobné, že súčasné napätie EÚ-SVE sa skončí kompromisom, keďže zhoršením vzťahov by utrpeli obe strany, dodáva Coface.