V obchodnom registri má poisťovňa uvedených predsedu a dvoch členov firmy. Môžu byť aj títo trestne zodpovední? Kto posúdi ich trestnú zodpovednosť a ako môže prebiehať dokazovanie v praxi?
Samozrejme, že môžu byť tresne zodpovední. Trestnú zodpovednosť budú vždy posudzovať orgány činné v trestnom konaní, teda vyšetrovatelia, prokurátori a samotný súd, a to na základe dôkazov, ktoré budú mať k dispozícii a ktoré, ako je v súčasnej chvíli všeobecne známe, do určitej miery zozbierala správkyňa. Orgány činné v trestnom konaní však môžu dôkazy obstarávať aj z iných zdrojov, samozrejme zákonným spôsobom – od úradov, finančnej správy, občanov a podobne.
Poisťovňa mala previesť pohľadávku voči štátu (cca od 30 do 60 miliónov eur) na firmu, ktorá má rovnaké sídlo ako ona. Aké „páky" má štát na to, aby s takýmto konaním firmy zatočil? Vyrieši nútená správa problémy klientov, alebo sú aj iné možnosti?
Nútená správa je vždy opatrením, ktorého cieľ je zabezpečiť čo najvyššiu mieru ochrany veriteľov, klientov. Nie je to však jej primárny cieľ dohľadu. Tým je predovšetkým dohľad nad výkonom činnosti, nie uspokojovanie klientov poisťovne. Aké nástroje a možnosti bude mať k dispozícii NBS v tejto poisťovni, je stále otázne.
Regulátor, respektíve správkyňa, však majú možnosť uplatňovať aj v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom zmysle nároky. Bude na správkyni, ako sa rozhodne, ako strategicky a takticky bude postupovať a ako zváži možnosti vo vzťahu k prípadnej miere uspokojenia klientov.
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb platí od júla minulého roka. Ako sa podľa vás uplatňuje v praxi? Nie je tak trochu „bezzubý", aby klepol po prstoch nepoctivcom, aj v oblasti poisťovníctva?
Určite nie je bezzubý, práve naopak. Orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícii nielen tento zákon, ale aj všetky ostatné trestnoprávne predpisy. Výhodou trestného konania v tomto smere je, že z nášho pohľadu je prax orgánov činných v trestnom konaní podstatne ustálenejšia, ako je prax v občianskoprávnych alebo obchodnoprávnych sporoch.
Dôvodom, pre ktorý sa tento zákon môže zdať bezzubý je skôr fakt, že trestnú zodpovednosť voči právnickej osobe je možné uplatňovať iba na konania, ktoré sa uskutočnili po účinnosti tohto zákona, teda od 1. júla 2016, respektíve od 1. januára.2017 (novela, ktorá rozšírila katalóg trestných činov). Pred týmto dátumom bolo možné uplatniť iba trestnú zodpovednosť voči konkrétnym fyzickým osobám.
Nechcem tým povedať, že pred týmito dátumami spoločnosti nepáchali trestnú činnosť, avšak neboli za takéto konania postihnuteľné v trestnoprávnom zmysle. Z nášho pohľadu vidíme, že tento inštitút je uplatňovaný už v súčasnosti a aj keď zatiaľ v minime prípadov, už sa tak stalo. Je to nástroj, ktorý môže byť veľmi efektívny v boji proti kriminalite právnických osôb, bude však záležať aj na samotných vyšetrovateľoch a prokurátoroch, ako ho využijú. Zatiaľ to vyzerá tak, že síce možno pomalšie, ale s o to väčšou intenzitou v blízkej budúcnosti.
Ak by boli štatutári teoreticky odsúdení za takýto trestný čin, čo im reálne hrozí? Môže to v budúcnosti obmedziť ich podnikateľské aktivity napríklad tak, že nedostanú povolenie na podnikanie?
Presne ako ste povedali, áno môžu byť a mali by byť. Odsúdenie fyzickej osoby má za následok aj stratu jej bezúhonnosti, a teda aj stratu predpokladu na vykonávanie funkcie štatutárneho orgánu. Plne s týmto princípom súhlasím.
Čo by ste v závere odporúčali klientom danej poisťovne? Aké svoje práva by mohli využiť?
Určite poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť. Stáva sa, že dotknuté osoby časom stratia záujem, nechcú byť obťažovaní, nechcú venovať bolestnej spomienke ďalší čas. Neuvedomujú si však, že tým vlastne môžu prispieť k dôkaznej núdzi v závere. A potom sú rozčarovaní z výsledku. Takže určite treba spolupracovať.
Možnosti právnej obrany sú viaceré. V trestnej rovine je to určite podanie podnetov. Tieto je však nevyhnutné skutočne vnímať ako podnety, t.j. orgány činné v trestnom konaní zvážia či taký podnet alebo podnety sú dostatočne dôvodné na to, aby vo veci ďalej konali.
V občianskoprávnej rovine sú to žaloby jednotlivcov o samotné poistné plnenia uplatnené na súde, prípadne iné žaloby (aj hromadného charakteru), ktoré môžu byť spojené s nárokmi z porušenia zákonných povinností. Každopádne, poisteným odporúčame všetky uvedené kroky konzultovať a realizovať v spolupráci s renomovanou advokátskou kanceláriou, ktorá má dostatočné skúsenosti aj s osobitnou právnou úpravou v oblasti poisťovníctva.
Komentáre
Pridať komentár