Smernica IDD: Do slovenskej regulácie sprostredkovania prinesie viacero zmien


			Smernica IDD: Do slovenskej regulácie sprostredkovania prinesie viacero zmien

Avizovaná smernica IDD v poslednom období riadne zamiešala kartami na európskom poistnom trhu. Najpodstatnejšia zmena je v rozsahu pôsobnosti regulácie.

Ako prezrádza v rozhovore Martina Solčányiová, hovorkyňa NBS: „Cieľom smernice IDD je zabezpečiť, aby sa na všetkých spotrebiteľov vzťahovala rovnaká úroveň ochrany."  

Nedávno publikovaná európska Smernica o distribúcii poistenia (Insurance Distribution Directive - IDD) v Úradnom vestníku EÚ, zavádza nové pravidlá pre predaj poistenia. Aký to bude mať vplyv na náš poistný trh?  

Smernica IDD (Insurance Distribution Directive), ktorá nahradila smernicu IMD (Insurance Mediation Directive), predstavuje výrazný posun regulácie vo viacerých oblastiach. Najpodstatnejšia zmena je v rozsahu pôsobnosti regulácie. Na rozdiel od predchádzajúcej smernice (o sprostredkovaní poistenia), smernica IDD reguluje okrem sprostredkovania poistných a zaistných produktov, aj ich priamy predaj.

Smernica IDD sa teda vzťahuje jednak na sprostredkovateľov a tiež na poisťovne a ich zamestnancov. Celkovo je rozsah regulácie smernice IDD (cca 75 strán) výrazne podrobnejší ako rozsah smernice IMD (cca 10 strán).

V podmienkach Slovenska upravuje sprostredkovanie poistných a zaistných produktov (a tiež ďalších produktov finančného trhu) zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Tento zákon bol v čase jeho tvorby v mnohom inšpirovaný vtedajšou európskou reguláciu sprostredkovania pre oblasť kapitálového trhu, ktorá bola už v tom čase v porovnaní s oblasťou poistenia nastavená prísnejšie.

V záujme nastavenia obdobných podmienok sprostredkovania na celom slovenskom finančnom trhu, museli slovenskí sprostredkovatelia v poisťovníctve od účinnosti zákona č. 186/2009 Z.z. (rok 2010) spĺňať prísnejšie podmienky, ako vyžadovala vtedajšia európska regulácia sprostredkovania poistenia.

Smernica IDD do slovenskej regulácie sprostredkovania prinesie viacero zmien, týkajú sa najmä zvýšenia nárokov na odbornú spôsobilosť, podrobnejších pravidiel výkonu činnosti (pomerne rozsiahla regulácia informačných povinností smerom ku klientovi), či osobitnej regulácie investičných produktov založených na poistení (túto oblasť upravuje aj nariadenie o PRIIPs).

Určité kompetencie smernica udeľuje aj orgánu EIOPA (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a to najmä pokiaľ ide o cezhraničné pôsobenie sprostredkovateľov, či zverejňovanie prehľadu uložených sankcií dohliadaným subjektom.

Čo daná smernica v európskom meradle prinesie distribútorom poistenia, poisťovniam i klientom poisťovní? 

Keďže cieľom smernice IDD je zabezpečiť, aby sa na všetkých spotrebiteľov vzťahovala rovnaká úroveň ochrany, respektíve, aby sa na nich vzťahovali porovnateľné normy najmä v oblasti sprístupňovania informácií bez ohľadu na distribučný kanál.

Preto na rozdiel od IMD boli do rozsahu pôsobnosti tejto smernice zahrnuté aj poisťovne a ďalšie subjekty, ktoré predávajú poistné produkty v rámci doplnkovej činnosti. Môžeme teda skonštatovať, že smernica IDD je zameraná na zvýšenie úrovne ochrany spotrebiteľa.

Musia danú smernicu prijať aj naši zákonodarcovia, alebo európske zákona majú prednosť pred našou lokálnou legislatívou? V akom je to štádiu – rokuje sa o tom, alebo aký je tam predpokladaný termín jej prijatia?

V prípade európskej regulácie vždy platí, že smernice schválené Európskym parlamentom a Radou je potrebné transponovať do právneho poriadku našej krajiny. Pri smernici IDD je podľa článku 42 stanovený termín na transpozíciu do 28. februára 2018.

Ustanovenia smernice IDD splnomocňujú orgán EIOPA na vydanie vykonávacích technických predpisov, ktoré podrobnejšie upravujú niektoré ustanovenia smernice a majú technický charakter, pričom po procese ich schválenia budú mať podobu nariadenia Európskej komisie a budú priamo záväzné pre členské štáty EU.

Nakoľko pri smernici IDD sa nejedná o plnú harmonizáciu, slovenská právna úprava bude môcť obsahovať národné voľby (tam, kde to smernica umožňuje, napr. v prípade článku 22 ods. 2, ktorý umožňuje prijatie prísnejších predpisov týkajúcich sa informačných požiadaviek) ako aj ďalšie inštitúty, ktoré smernica neobsahuje.

Veľa sa v posledných mesiacoch hovorilo aj o novele zákona o sprostredkovaní, ktorá mala platiť pôvodne od roku 2016, k čomu však nedošlo. Avizovali ste nutnosť novelu upraviť o viacero častí – uveďte tie najdôležitejšie, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť?

Keďže zákon č. 186/2009 Z.z. nezaznamenal od svojej účinnosti v roku 2010 väčšiu novelu, existuje pomerne dosť oblastí, ktoré si podľa nášho názoru vyžadujú viac či menej významné zmeny.

Spolu s Ministerstvom financií SR sme v priebehu roku 2015 pripravili rozsiahlu novelu zákona, ktorú však po ukončení medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo financií SR z legislatívneho procesu stiahlo. Novelou účinnou od 1. januára 2016 boli vykonané úpravy týkajúce sa inštitútu odborného garanta.

V súčasne platnom znení zákona si pozornosť v budúcnosti určite zasluhuje nastavenie regulácie finančného vzdelávania agentov a poradcov, predovšetkým pokiaľ ide o jeho obsah a reguláciu poskytovateľov. Zmeny si tiež vyžaduje regulácia zodpovednosti za škodu finančných agentov, či úprava konfliktu záujmov.

Od januára 2016 začala platiť v slovenských podmienkach aj Solvency II. Ako daný proces zvládajú poisťovne na Slovensku?

Smernica Solvency II bola transponovaná do nového zákona o poisťovníctve, ktorého časť nadobudla účinnosť od apríla roku 2015. Tento zákon ukladal poisťovniam nové pravidlá činnosti (napríklad v oblasti kapitálových požiadaviek, riadenia rizík, správy a riadenia spoločnosti až po vykazovanie a poskytovanie informácií) tak, aby k 1. januáru 2016 už boli schopné fungovať podľa nich v plnom rozsahu.

Národná banka Slovenska sa poslednom období sústredila práve na proces nábehu na režim Solvency II. Na základe výsledkov komunikácie s poisťovňami, ako aj z predkladaných dokumentov a dohľadov na mieste vieme, že poisťovne sa agendou Solvency II zaoberali intenzívne posledné roky v spolupráci so svojimi materskými spoločnosťami, prípadne inými externými partnermi, ktorí im poskytovali potrebnú podporu a know-how. Nepredpokladáme žiadne významnejšie problémy.

Ktoré hlavné problémy vyrieši uvedená Smernica IDD a čo by ste radi ešte k tejto téme uviedli? Musí aj NBS v danom prípade urobiť nejaké kroky?

Ako inštitúciu, spolupracujúcu s Ministerstvom financií SR na príprave regulácie, NBS určite čaká veľa práce pri transpozícii novej smernice do právneho poriadku SR. Zmeny sa jednoznačne dotknú najmä zákona č. 186/2009 Z.z. s potenciálnym zásahom do iných právnych predpisov. S novou reguláciou vždy prichádza množstvo úloh a problémov, s ktorými sa bude musieť NBS ako orgán dohľadu pri jej zapracovávaní do praxe vysporiadať

 

Zdroj: oPoistení.sk

Komentáre

Pridať komentár

Nie sú žiadne komentáre.

RSS

Súvisiace články