Jozefína Žáková, SLASPO: Rizikom je, že klient sa nedostane k poistkám cez externé siete

Nová európska regulácia v oblasti distribúcie poistenia neprikazuje odmeny za distribúciu poistenia
regulovať, ale prikazuje v národných legislatívach zabezpečiť, aby odmeňovacie systémy nemotivovali
distribútorov konať v rozpore s najlepšími záujmami svojich zákazníkov (t. j. napr. odporúčať iný produkt, ako je pre neho vhodný, z dôvodov stimulov v odmeňovaní).

Faktom je, že problémy v distribúcii poistenia v SR sa vyskytovali už dávnejšie a poisťovací sektor bol
už v roku 2012 pripravený s regulátorom diskutovať o rozumnej právnej úprave. V tom čase však na to
nebola politická vôľa.

Preto bola väčšina členov SLASPO pripravená sa „samoregulovať“ z dôvodu ochrany svojich klientov pred nekalým konaním niektorých sprostredkovateľov, ale aj z dôvodu udržovania finančného zdravia poisťovní a za účelom zlepšenia reputácie poisťovníctva.

Väčšina poisťovní bola pripravená signovať tzv. Memorandum, v ktorom by prehlásili, že v záujme ochrany klienta odstránia všetky dojednania, ktoré môžu vzbudzovať záujem nečestných sprostredkovateľov na rýchlom obohacovaní sa na úkor poisťovní a ich klientov, nebudú vyplácať odmeny vopred, ale iba z reálne zaplateného poistného a budú si vymieňať informácie o nekalých praktikách pri distribúcii.

Toto memorandum síce nikdy nevstúpilo do platnosti, pretože sa nenašla úplná zhoda medzi všetkými
relevantnými subjektmi, ale princípy, na ktorých memorandum stálo, považujú poisťovne stále
za použiteľné, a v takomto rozsahu sú pripravené s ministerstvom racionálne diskutovať o regulácii.

Prekvapilo nás však, že prvé náznaky vôle ministerstva regulovať provízie boli verejne deklarované
až v súvislosti so zavedením odvodu 8 % z poistného z neživotných poistení s odkazom na to, že reguláciou provízií poisťovne „ušetria“ a budú môcť zaplatiť odvod.

SLASPO je pripravené veľmi rozsiahlo diskutovať o všetkých aspektoch ochrany spotrebiteľa a finančného zdravia poisťovní, pretože okrem domácich problémov vnímajú aj významný regulatórny posun v tejto oblasti na európskej úrovni. Trváme však na tom, že narýchlo spracovaný návrh bez akejkoľvek konzultácie s trhom je nepoužiteľný, a to aj napriek tomu, že laikom sa to môže javiť jednoduché a efektívne.

Preto predkladáme ministerstvu celý rad konkrétnych návrhov na riešenie výšky provízií a ich rozloženia
v čase tak, aby odmeňovacie systémy nemotivovali distribútorov konať v rozpore s najlepšími záujmami zákazníkov, a tiež, aby nebolo atakované finančné zdravie poisťovní. Veríme, že naše návrhy budú efektívnym podkladom pre odbornú diskusiu so všetkými dotknutými subjektmi. Predložený návrh bez ďalšej odbornej diskusie by mohol spôsobiť ďalekosiahle problémy.

Hlavné strategické problémy návrhu:

1. Analýza predkladaného návrhu a vyčíslenie dopadov neboli urobené – z návrhu nie je zrejmé, ako sa
   prejavia dopady tejto regulácie na makroekonomické ukazovatele, vrátane (daňových) príjmov štátneho rozpočtu, celkovej ne/zamestnanosti, HDP a pod.
2. Návrh je v rozpore so základnou logikou poisťovníctva – nerozlišuje medzi životnými a neživotnými poisteniami, a v rámci životného poistenia medzi rizikovými a rezervotvornými poisteniami.
3. Hospodárska súťaž – prijatie navrhovanej právnej úpravy môže byť vyhodnotené ako štátny zásah do hospodárskej súťaže. Limitácia výšky provízie sa totiž logicky môže vzťahovať len na poistné zmluvy uzavreté po dátume účinnosti navrhovanej regulácie, nie na poistné zmluvy uzavreté pred týmto termínom. Naopak, rozšírenie pôsobnosti na už existujúce zmluvné vzťahy by nebolo možné (aj vzhľadom na už čiastočne alebo úplné vyplatenie provízie), keďže by opäť – ako pri prvotnom návrhu ministerstva ohľadne 8 % odvodu v neživotnom poistení – došlo k porušenie princípu zákazu retroaktivity.
4. Dopad na trh – navrhované silné reštrikcie nutne vyvolajú otrasy na trhu s poistením a spôsobia úbytok novej produkcie (následne aj predpísaného poistného), ktorý je v tejto chvíli ťažko odhadnuteľný – čo negatívne ovplyvní aj očakávania štátu v súvislosti s odvodom 8 % z nových zmlúv.
5. Zníženie produkcie (predpísaného poistného), v dôsledku poklesu počtu sprostredkovateľov, ktorí by za navrhovaných podmienok zostali pôsobiť na finančnom trhu, bude znamenať zníženie predpokladaného výnosu štátneho rozpočtu z daní a odvodov z poisťovní.
6. Negatívny dopad na spotrebiteľa – klient sa nedostane k poistkám cestou, ktorá je v poisťovníctve obvyklá – cez externé distribučné siete, poskytujúce mu služby v domácnosti. Obávame sa poklesu poistení domácnosti, domov, áut a iného majetku, pretože odmena pre agentov, rozložená do 7 rokov spôsobom podľa predloženého návrhu, by distribútorov nemotivovala.
7. Chýba daňová podpora poistenia pre spotrebiteľa – spotrebiteľovi/klientovi treba príležitosť na uzavretie poistnej zmluvy cieľavedome vytvárať, napr. aj podporou cez daňovú uznateľnosť nákladov na poistenie (najmä životné), a nie robiť presný opak.
8. Negatívny synergický efekt viacerých regulácií – poisťovne sú v tomto roku zasiahnuté viacerými domácimi reguláciami (odvod z regulovaných odvetví, odvod 8 %) a tiež európskou reguláciou, ako je PRIIPs, ochrana osobných údajov, IDD (vykonávacie predpisy sú ešte v rozpracovaní a budú známe až koncom roka). Navrhovaná úprava znamená silný zásah do riadenia poisťovacej činnosti a vyvoláva mnohé riziká.
9. Ďalšie dodanenie poisťovní – návrh, aby bol daňovo uznateľným nákladom iba časť vyplatenej provízie, prakticky znamená ďalšie (už tretie v poradí) dodatočné zdanenie poisťovní (po osobitnom odvode z regulovaných odvetví a odvode 8 % z neživotného poistenia).
10. Právna neistota – nepresná terminológia, neupravené počítanie lehôt môže spôsobiť v budúcnosti nedozierne následky kvôli ich rôznemu výkladu.