„Sprostredkovateľom poistenia by novela mohla pomôcť v zjednodušení podmienok odbornej spôsobilosti. Národná banka Slovenska bude môcť lepšie dohliadať na subjekty pôsobiace na finančnom trhu. Myslíme aj na zlepšenú ochranu finančných spotrebiteľov. V registri NBS budú mať viac informácií o finančných agentoch a poradcoch,“ objasňuje v rozhovore Dušan Katonák, vedúci oddelenia poisťovníctva na Ministerstve financií SR.
V akom štádiu je momentálne avizovaná novela zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve?
Pripravili sme pracovnú verziu novely, ktorú sme zaslali všetkým dotknutým subjektom. Čiže, Národnej banke Slovenska a všetkých asociáciám, ktoré zastrešujú subjekty finančného trhu. Oslovené subjekty nám do konca júna posielali ich podnety a pripomienky, za čo by som sa chcel aj touto cestou poďakovať.
Počas ďalších týždňov tieto podnety vyhodnotíme. Tie, s ktorými sa stotožníme, zapracujeme do už pripraveného návrhu novely. Po vyhodnotení pripomienok plánujeme ďalšie stretnutie so zástupcami trhu, na ktorom si radi vypočujeme názory odborníkov z praxe.
Pôvodne ste chceli, aby novela začala platiť ešte koncom roka 2014. Stíhate to?
Čo sa týka platnosti novely, tak náš pôvodný úmysel bol stihnúť ju pripraviť ešte do konca tohto roka. Avšak vzhľadom množstvo zainteresovaných subjektov a rozsah zaslaných pripomienok nie je isté, či sa nám podarí túto lehotu dodržať.
V tejto súvislosti bude taktiež dôležité, ako rýchlo budú pokračovať práce na novej smernici EÚ – IMD 2, keďže v posledných mesiacoch sa tempo prác výrazne zrýchlilo. Na implementovanie navrhovaných zmien samozrejme ponecháme finančnému trhu dostatočné prechodné obdobie.
Prečo ste pristúpili k uvedenej novele a aké zmeny chystáte?
Súčasné znenie zákona je v platnosti už dostatočne dlhú dobu, aby sme vedeli detekovať, ktoré ustanovenia sa osvedčili a ktoré je vhodné upraviť. Zároveň sme dostávali viacero podnetov od zástupcov finančného trhu, ale aj od NBS. Takže tlaky na určité zmeny boli. Chceli sme sa vyhnúť trocha živelným novelám, napríklad doplnenia druhého dôchodkového piliera do rozsahu zákona.
Vyhoveli sme preto Národnej banke Slovenska a ďalším subjektom na finančnom trhu, ktoré žiadali zapracovať svoje návrhy do legislatívy štandardným procesom. Samozrejme, ani tu nemôžeme zabudnúť na európske iniciatívy, ktoré nám do sprostredkovateľského prostredia priamo vstupujú.
Aké sú momentálne trendy na európskej úrovni, pokiaľ ide o sektor poisťovníctva? Snažíte sa ich zapracovať aj do súčasnej legislatívy?
Na európskej úrovni prebiehajú v tomto smere viaceré iniciatívy. Návrh našej novely samozrejme zohľadňuje požiadavky európskej smernice o trhoch finančných nástrojov (MiFID), ktorá v druhej časti priamo rieši otázku konfliktu záujmov sprostredkovateľov v poisťovníctve. Schválené bolo nariadenie PRIP-s, ktoré sa venuje horizontálne všetkým investičným produktom. Toto nariadenie nie je potrebné ho implementovať, ale je priamo záväzné.
V posledných týždňoch sa zintenzívnili práce na novej smernice IMD II, ktorá výrazným spôsobom posúva úroveň unifikácie pravidiel pre sprostredkovateľov v jednotlivých krajinách. Taktiež nemôžeme zabúdať na novú smernicu č. 2014/17/EÚ, ktorá sa týka úverov na kúpu nehnuteľností. Taktiež obsahuje ustanovenia pre sprostredkovateľov. Ako vidieť, aj na európskej úrovni je kladený vysoký dôraz na férový predaj a sprostredkovanie finančných produktov finančného trhu.
Koniec I. časti rozhovoru
oPoisteni.sk
Komentáre
Pridať komentár